Rande so svojim dieťaťom

Pár rokov dozadu sme s manželom absolvovali Kurz výchovy dospievajúcich. Tých 5 či 6 stretnutí, ktoré sme absolvovali, boli pre mňa veľmi zaujímavé. Osobne najdôležitejšie asi bolo to, že som sa dozvedela o knihe 5jazykov lásky. Ale o tom som už písala viac krát.

Dodnes si spomínam, že jedna lekcia bola aj o tom, ako tráviť čas osamote s každým dieťaťom. Naša kolegyňa, ktorá mala tých detí viac na základe toho vyhlásila, že postupne pôjde so staršími deťmi vždy sama na pizzu. Aj to začala realizovať a veľmi si pochvaľovala. Zvlásť dievčatá vraj mali toho na srdci veľmi veľa. Takého, čo chceli prebrať iba s mamou. S nikým iným. Každá preberala nečo iné, ale veď aj boli rozdielne. Minimálne vekom.

Tento týždeň som sa začítala do denníka inej mamy. Tiež má viac detí a píše o všeličom, aj o svojich krízach. A zaujalo ma, že priam vyzýva na to, dať si pravidelne rande so svojim dieťaťom. Teda pravidelne - neznamena ako stroj pravidelne, ale určite častejšie ako raz. Nechať na dieťati vybrať, kam pôjdu. A postupne nechať dieťa vybrať aj témy. Oni sa časom deti aj sami hlásia o stretnutia. Len treba správne počúvať.

Lebo nie každé dieťa sa dobre cíti v rozhovore o povedzme vlastných citoch. Ale možno chce prebrať niečo iné. Niečo, na čo v každodennom zhone nie je čas. Možno to nebude zmrzlina v meste ale prechádzka. Alebo nákup iba s jedným dieťaťom. Proste plné sústredenie sa iba na to jedno.

Veľmi sa mi táto myšlienka páči.

Komentáre

Tiež si zvyknem užívať takéto chvíle, niektoré prídu spontánne, niektoré poloplánovane. Tri sú už teoreticky odletené, poniektoré sa ešte na leto vracajú ... Ono akosi mi stále vychádza, že často najzaujímavejšie momenty prichádzajú v aute, s jedným "dieťaťom" ..

Tak, tak, výborná je aj cesta autom. Dokonca mám pocit, že to je ideálne aj na rozhovory s manželom. Možno preto, lebo nesedíme oproti sebe.

Stále sa snažím zabiť 2 muchy jednou ranou. Priznávam. Aj sa ich snažím nejak súrodenecky skĺbiť. A možno máš pravdu a ono ich netreba brať ako deti, ale ako každého syna zvlášť. Silne som uvažovala nad nejakým víkendom ešte s deckami. Mladšiemu sa absolútne nechce.

Starší si vybral pre mňa hodne ťažkú destináciu - Auschwitz. Teda netuším, čo ho tam ťahá. Vraj chce vidieť. Z tohto pohľadu by to malo asi veľký význam.

Ťažká destinácia. U nás tuším chodia zo strednej školy.

A ide práve o to, brať každé dieťa ako samostatnú osobu. A osobnosť.

Mám dve deti, teraz už dospelé - 27, 21 rokov. Často sme spolu vyrazili niekde aj spolu, ale stretnutia s každým osamote raz za čas sú naozaj veľmi osožné, aj keď moje deti vždy mali a majú krásny vzťah. Obaja  sú skôr takí uzavretejší a keď sme osamote, skôr sa tak otvoria, porozprávajú. Zvyčajne sme vybehli niekde na pizzu, do cukrárne, občas aj na prechádzku. Keď som pred pár rokmi bola veľmi vyčerpaná z práce a v predrozvodovom období, potrebovala som dovolenku ako soľ. Môj syn mal vtedy 17 rokov a odhodlal sa na dovolenku so mnou. Ten spoločne strávený čas nás veľmi zblížil.

Áno, áno, áno. Presne o to ide. Skôr sa otvoria, skôr sa porozprávajú. Naozaj to zbližuje. A nielen oni to potrebujú. Aj my to ako rodičia to potrebujeme.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok