reklama

Škola hrou

georgina , 11. 06. 2012 - 08:27

reklama

Pred týždňom ma Lia mailom upozornila na zaujímavý rozhovor o alternatívnej škole Brigtworks, ktorú minulý rok založil v USA Gever Tulley. V tejto škole sa neznámkuje a netestuje; deti namiesto tisícok vyučovacích hodín do maturity prejdú "iba" niekoľkými desiatkami projektov, pri ktorých sa hravou formou naučia všetko potrebné.

Dnes článok pridali na net: http://spravy.pravda.sk/viac-nozikov-pre-deti-a-menej-testov-d7p-/sk_do…
Našla som aj dve prednášky, ktoré mal Gever Tulley na konferenciách TED:
http://www.ted.com/talks/gever_tulley_on_5_dangerous_things_for_kids.ht…
http://www.ted.com/talks/gever_tulley_s_tinkering_school_in_action.html

Staré známe Komenského škola hrou, po novom zážitkové učenie, sa stále znova a znova ukazuje ako efektívnejšie, lebo deti sa týmto spôsobom naučia omnoho viac a pritom ľahšie, získajú množstvo pratických skúseností do života a tak ďalej.
Samé pozitíva. Otázka teda znie - prečo sa takto neučí všade?

Aké máte skúsenosti s alternatívnym školstvom? Ak by ste mali takú možnosť, zvolili by ste pre vaše deti tento spôsob výučby?


reklama


reklama

lia6, Po, 11. 06. 2012 - 08:51

Jééé, Geo díky za echo-akurát som bola na nete...nemám teraz čas, ale isto kuknem tie prednáškyÚsmev bohužiaľ, nemám skúsenosti s alternatívnym spôsobom výučby...ale poviem pravdu, keby som mala možnosť(a dúfam, že niekedy sa nájdeÚsmev ), tak hneď tam svojích dvoch chlapov kaskadérov prihlásimÁno ja som za-tlieskam tomutoTlieskam ..., keď som ten článok prečítala v Pravde, tak ma okamžite zaujal-hovorila som si...panebože, veď my sme kedysi lozili po strechách štvorcového námestia...mama nás nikdy nechodila haltovať, kde sme, čo robíme, kade zas lozíme, alebo, čo majstrujemeÚsmev a vera-chýba to tým naším deťomMlčím som rada, že som si to mohla prečítať a vrátiť sa tak do mladosti a spomenúť si, že aj my sme boli deti, a že sme chceli voľnosť rozhodovania a podobne...občas na to zabúdame-i keď poviem pravdu, nechodím sem nejak často, ale táto stránka mi dala veľa, čo sa týka pohľadu na výchovu detí...za toto som vám vďačná-keby nie vás, tak som ustráchaná mamina, ktorá svoje deti stráži, ako oko v hlavePohoda ...paradox je v tom, že, keby mal tých mojích šarvancov niekto iný, tak sú asi priviazaní o reťaz, čo stále vyvádzajú, poskakujú, krky si lámu a podobneVyplazený jazyk ...takže som sa veľa naučilaÚsmev -dnes by som ich kľudne na takúto "skúšku" poslalaMrkám Slnko

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 09:01

Veď toto, Lia - po deťoch chceme, aby v škole sedeli na mieste a dávali pozor, čo hovorí učiteľ. Pritom v detskej prirodzenosti je hýbať sa, skákať, behať, vykonávať najrôznejšie činnosti... a tak sa učiť.

Kamila, Po, 11. 06. 2012 - 09:02

S alternativnou vyucbou, by som bola v najblizsom obdobi velmi opatrna, nie kvoli tomu, akym prinosom je podla mna pre deti, ale kvoli najnovsiemu ministrovi skolstva. Viem, ze Brona mala dost velke obavy o waldorfsku skolu, ktora uz ma po viac ako 9 tich rokoch existencie aj overene vysledky, take ake potrebuju nasi pani ministri ...

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 09:10

Hej, o tomto jave dobre viem - alternatíve (a nielen v školstve) sú zo strany úradov stále dokola hádzané polená pod nohy. Napriek nepopierateľným výsledkom.
Zaujímavý úkaz...

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 09:44

Veď toto...
Ja len dúfam, že škola nášho chalana, ktorá je (pokiaľ viem) jediná alternatívna a zároveň štátna škola na Slovensku, vydrží ešte aspoň dva roky, kým zmaturuje.
Čo s bambuľkou začína byť akútne - zápis do školy je za pol roka plus nejaké drobné...

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 09:49

naše školstvo je bohužiaľ skostnatené a neviem prečo stále pretrváva predstava, že deti sa naučia, len keď budú sedieť 45 min v lavici, opisovať do nemoty z tabule, dostanú známku 1-5 atď. Závidím mamám, ktoré majú v okolí tú možnosť, že si môžu dať dieťa do alternatívnej školy.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 09:57

Gueva, to nie je len slovenský problém. Alternatíva je v podstate všade v menšine. Žiaľ.

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 10:02

Geo a prečo myslíš? Prečo alternatíva je žiaľ v menšine? Čo je za tím?
Malá osveta?
Málo skúseností?
Malá aplikácia pre zabehnutý systém?

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 10:10

Nuž, po rozhovoroch s viacerými ľuďmi, ktorých sa to bytostne (doslova) týka, som usúdila, že prekonávanie všetkých byrokratických a finančných problémov na založenie (a potom udržanie) takejto školy je často nad sily a možnosti tých, ktorí majú "len" vzdelanie, schopnosti a chuť niečo také u/robiť.

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 10:18

Myslela som, že nehovoríš v tom príspevku vyššie len o škole.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 10:30

Moja chyba, mala som to napísať jasnejšie - alternatívne školy sú v menšine v podstate po celom svete. U nás viem, že je to spôsobené prekážkami zo strany úradov a (ako zvyčajne) financiami, teda ich nedostatkom.

Na jednej strane chápem, že ministerstvo školstva chce zabezpečiť v prvom rade kvalitu vyučovania. Ale to, že sa o to snaží cez množstvo rôznych predpisov a vyhlášiek a výkazov a tak podobne, považujem za vyslovene kontraproduktívne.

Bežnému učiteľovi zaberie množstvo času výlučne papierovanie. Na prípravu na vyučovanie má potom o to menej času, chuti a vôle.
http://bur.blog.sme.sk/c/212522/O-skolstve-a-o-vselicom-1.html
Prvá časť voľnej série článkov o školstve. Obsah: byrokracia, byrokracia, byrokracia, byrokracia, byrokracia, známkovanie, byrokracia, profesionálny rast, byrokracia, byrokracia, byrokracia. Tak nejako vyzerá učiteľský život.

Okrem toho je tu ešte jedna vec:
http://bur.blog.sme.sk/c/227451/O-skolstve-a-o-vselicom-2.html
...dnešné školstvo je vlastne pre väčšinu ľudí ideálne, napriek tomu, že tvrdia opak.

Vysvetlite mi logicky jednu vec – ak je to školstvo naozaj také hrozné, ako mohlo vydržať bez výraznejšej zmeny vyše sto rokov? A to nielen u nás, ale prakticky v každej európskej alebo americkej krajine (ázijské krajiny fungujú trochu inak, čo sa prejavuje aj v školstve). Niekde funguje o trochu lepšie, niekde o trochu horšie, ale všade dosť podobne. Ako je možné, že sme za posledné storočie dokázali od nuly zaplniť celú planétu počítačmi a lietať do vesmíru, ale nie sme schopní nájsť efektívne riešenie na nefungujúce školstvo?

Ak si odmyslíme reči ľudí a sústredíme sa na pozorovanie ich konania, mohli by sme dôjsť k nasledujúcemu záveru: Školstvo je také, aké je (nielen dnes, a nielen u nás), pretože práve takéto školstvo väčšine ľudí vyhovuje. Akékoľvek snahy o jeho zmenu sú plávaním proti prúdu; z dlhodobého hľadiska ich spoločenský tlak vráti do pôvodného stavu.

(Viliam je učiteľ, osobne ho poznám, na túto tému sme viedli množstvo rozhovorov.)

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 11:58

známkovanie by som zrušila. Oveľa zmyluplnejšie mi príde slovné hodnotenie. Myslím si, že známka nemá potrebnú výpovednú hodnotu. Neverím, že sa dá do 1 číslice vsunúť celé hodnotenie a pri tom prihliadať na situáciu, zložitosť učiva, individuality dieťaťa, atď... Decká to vedie k rivalite, namiesto k tímovej práci, mnohokrát sa cítia dotknuté a nespravodlivo ohodnotené, a niektorých to skôr demotivuje ako motivuje.
Vyplazený jazyk

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 12:09

"Decká to vedie k rivalite, namiesto k tímovej práci, mnohokrát sa cítia dotknuté a nespravodlivo ohodnotené, a niektorých to skôr demotivuje ako motivuje."
Gueva, je zmyslom školy naučiť deti tímovosti?
A aj celkovo ... v živote sa snažíme o tímovosť? Nie je kapitalizmus vlastne založený na rivalite a v podstate to, že škola rivalitu podporuje, pripravujem dieťa na "realitu"?

Nerýpem, len proste mi idú myšlienky hlavou.
Lebo to čo vyňala Geo z článkov vyššie v podstate zachytáva niečo s čím súhlasím... proste školský systém je v takom stave v akom je, lebo zrejme väčšine v súčasnej spoločnosti vyhovuje.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 12:12

No, ale práve rivalita a súťaživosť je podľa mňa jeden zo základov toho sajrajtu, v ktorom žijeme.

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 12:17

No veď áno, ale kde ten bludný kruh moja preťať?
Neviem, nechápem nejak hĺbku slovného ohodnotenia, asi by som musela zažiť na vlastnej koži, lebo mi to pripadá inak to isté ale viacerými slovami len rozobraté to, čo sa vyjadruje hodnotou čísla. Ale princíp, že ťa niekto nejak "oklasifikuje" je asi zhodný.
Či sa mýlim?

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 12:23

Áno aj nie. Žiak hodnotený je, ale tak akosi citlivejšie - nedostane (napr.) suchú dvojku, ale má na vysvedčení napísané niečo na spôsob: "Na hodinách si aktívne pracoval, toto a toto si zvládol veľmi dobre, ale tuto a tuto máš ešte rezervy, inak super."
Každý žiak má, samozrejme, úplne individuálne hodnotenie, takže sa dosť dobre nedá navzájom "tromfovať".

Uznávam, že pre učiteľa je napísať takéto vysvedčenia riadna fuška, ale celkový efekt je veľmi dobrý.
V podstate takýmito "prkotinami" by sa postupne dalo z toho kruhu von. Lebo ako vieme, aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým krokom.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 13:56

v slovnom hodnotení ja ako rodič jasne vidím, že moje dieťa ne/urobilo to, či ono, ako to ne/urobilo atď. Pre mňa ako rodiča by to malo oveľa väčšiu výpovednú hodnotu. Pri priebežnom slovnom hodnotení by som mala čierne na bielom, kde má moje dieťa medzery, v čom sa má zlepšiť, keď však vidím holú bosú 3, nedozviem sa nič. Pokiaľ nezavolám učiteľke, alebo sa nespýtam dieťaťa. Moje dieťa by odpovedalo v zmysle neviem prečo som dostal 3. Lebo je prvák a nevie dobre vyjadriť čo sa po ňom chce.

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 14:31

Myslím, že chápem čo chceš povedať, ale toto mi pripadá ako prenechanie všetkej snaživosti na vzdelaní dieťaťa na učiteľovi. Rodič mi v tomto princípe pripadá ako pasívny pozorovateľ.
Toto by nemalo byť predsa cieľom slovného ohodnotenia...
Stačilo by začať robiť v tomto prípade testy - zadanie + odpovede a potom ohodnotené poslať domov rodičom.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 14:48

práve naopak, v slovnom hodnotení by som ako rodič videla, v čom má moje dieťa medzery, t.j. na čom máme doma viac popracovať. Hoci je hodnotenie/známkovanie hodnotením práce žiaka má aj informatívny charakter pre rodiča.
Myslím, že ani tie testy by neboli úplne smerodajné. Som za viac spôsobov skúšania. Napr. dieťa ktoré ťažšie číta, nemusí dobre pozorumieť otázke, alebo nemusí stihnúť prečítať všetky otázky atď. ...
V škole sa robí tááák veľa činností, jednoducho sa toto všetko podľa mňa nedá vtesnať do 1 známky. A občas ani učiteľ nemusí mať svoj deň Pohoda, známka však zostane na papieri a o pol roka už nevieme, prečo a za čo.

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 14:57

Vieš, chcem ťa proste naviesť k tomu, že keď ty dvihneš ten telefón prípadne ideš do školy sa spýtať, čo ten tvoj chlapec nevedel a prečo a načo a začo tá známka, tak máš užší kontakt s učiteľom. Prípadne sa dozvieš aj veci, ktoré ti v slovnom ohodnotení nenapíše.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 13:50

ani som tak nemyslela tímovosť ako skôr spolupatričnosť, vytvorenie zdravej a tvorivej atmosféry, alebo niečo v takom zmysle.
Ale keď už sa pýtaš na to či je zmyslom naučiť deti tímovosti, podľa moderných smerov áno. Jedným zo spôsobov je napr. práca v skupine. Cieľom je naučiť deti spolupráci, akceptácii názorov druhých, umožňuje každému z detí prispieť svojou troškou do mlyna. Deti spolupracujú na spoločnej úlohe, pričom sami rozhodnú, kto ktorú časť úlohy splní, alebo či každý vymyslí vlastné riešenie a spoločne vyberú to najlepšie. Na záver sa deti dohodnú, ktoré z nich odprezentuje výsledky spoločnej práce. Hodnotí sa práca celej skupiny, nie jednotlivca.
Apropo, keď si pozrieš pracovné ponuky, tak pomaly v každej druhej okrem iného požadujú a zmysel pre tímovú spoluprácu. Rivalita medzi konkurenciou je, ale keď si pracovníkom v nejakej spoločnosti, tiež musíš spolupracovať s kolegami za účelom dosiahnutia spoločného cieľa.

balalajka, Po, 11. 06. 2012 - 14:35

Gueva, uviedla si skvelý príklad tímovej spolupráce na určitom projekte.
Ja si len neviem predstaviť ako toto zapracovať napr. do výučby malej násobilky.

K tomu apropo ja úplne súhlasím.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 15:04

jasné, že nie všetko sa dá zakomponovať do skupinovej práce. Chichocem sa Ide však o tú celkovú atmosféru, odstránenie napätia a vyčleňovania jednotlivcov na základe známok. A nejde len o tých s horšími známkami. Niekedy to majú najlepšie oznámkovaní v kolektíve ťažšie ako tí horšie hodnotení. Nadávky typu bifľoš, kocka a pod. sú len ten najslabší odvar.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 12:10

Gueva, hej, známkovanie má oproti slovnému hodnoteniu mnoho nevýhod.

Na chalanovej škole je v nižších ročníkoch len slovné hodnotenie, v tých vyšších percentuálne - teda žiak môže získať za riadne učivo od 0 do 100% + bonusové body za prácu naviac.
Pre rodiča je to spočiatku trochu komplikované na orientáciu, ako na tom dietko vlastne je, ale dá sa na to rýchlo zvyknúť. Deti s tým nemajú vôbec žiadny problém - práve naopak.

Kamila, Po, 11. 06. 2012 - 13:00

To percentulne beriem,uz aj nais na gymply maju kombinovane ... ,lebo slovne hodnotenie by skoro ziadneho pubertiaka nezmotivovalo pozriet sa do ucenia, aspon nie mojho najstarsieho.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 13:55

Jasne, slovné hodnotenie dobre "zaberá" len pri deťoch (plus-mínus) do desať rokov.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 14:01

myslím, že aj to by bolo veľké plus.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 14:09

Pravdaže, len treba rozlišovať, pre koho. Ak by sa niekto zodpovedný nadchol tak, ako je v kraji zvykom (teda do ďalšieho extrému) a tlačil by na plošné zavedenie slovného hodnotenia pre celú povinnú školskú dochádzku, bol by to nezmysel.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 14:14

Prečo myslíš? Myslím že na 1. stupni by to nebol zlý nápad. A ďalej napr. tie %.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 14:29

Ale však nič iné netvrdím - len to, že slovné hodnotenie je úplne skvelé pre deti do desať rokov, ale potom už "nefunguje" Úsmev Úsmev Úsmev

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 14:35

Myslela som, že rozlišovaním pre koho máš na mysli nejaké delenie podľa typu škôl a pod. Ale už chápem.Chichocem sa

margesimpson, Po, 11. 06. 2012 - 15:57

hm, napriklad ja som proti alternativnym vyucovacim metodam. Zazila som ich aj na sebe (snazili sa ich aplikovat mladsie profesorky) aj na juniorovi (jeho mlada triedna, na slovencine. "projektovy" sposob vyucby zase aplikovala ucitelka geografie az do bodu, kedy sme sa ako rodicia vzburili a ziadali ukoncenie tychto pokusov. A urobili sme tak na ziadost nasich deti, ktore tie projekty neznasali. je rozdiel vypracovavat projekty neustale a je rozdiel vypracovavat projekty raz za cas.). Bola to cira katastrofa a potom sme museli dobiehat stratene vedomosti na vlastne triko a po doucovateloch. Nikdy viac. Rovnako to vidim aj teraz. Mamina je uz na dochodku, ale stale za nou behaju ziaci a prosia o doucovanie zo SJ na monitor a ich znalosti su velmi podpriemerne. A je to aj vdaka "projektovemu" uceniu, skola hrou a podobne. Ten rozsah niektorych predmetov a osnovy nepustia. Z casoveho hladiska po odratani roznych prazdnin a nepredvidatelnych volnych dni nie je jednoducho kedy naliat tolko uciva volnejsou formou. Kazdy jeden strateny den je nutne dobiehat a dieta naopak musi pracovat viac a tvrdsie na ukor volneho casu.

Pokial ma clovek zaujem o taketo vyucovanie, nech sa paci, ale nema to podla mna zmysel na "nosnych" predmetoch ako je matematka ci slovencina a uz urcite nie vo vyssich rocnikoch. Tam potrebujes mat pevne zaklady ako skala, inak sa nepohnes. Rovnako na predmetoch fyzika ci chemia, kde potrebujes zo zaciatku vela vediet a potom uz mozes popustit uzdu fantazii. Naopak cudzie jazyky, informatika, geografia, tie su priam stvorene pre tento styl samostatnejsej prace.

margesimpson, Po, 11. 06. 2012 - 18:14

Kralika som citala rada, dobre veci pise. Len on pracoval s malymi detmi na prvom stupni. Tak ti poviem geo, ak chce tvoje dietko ist napr. Na 8.rocny gympel, potrebuje mat tu matiku a slovinu v malicku. Ucenie hrou o ovoci (clanok o sutazi v pluti kostkami ma pobavil najviac) mi vobec nevadi Úsmev.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 18:28

Moje staršie dietko absolvovalo prvý ročník v klasickej škole, kde to vôbec, ale vôbec nefungovalo - bolo to trápenie pre dietko, učiteľku, aj pre nás.
Druhý až štvrtý ročník dietko absolvovalo v alternatívnej základnej škole, potom robilo postupové skúšky na alternatívne osemročné gymnázium. Zo stovky detí bolo v prvej desiatke.
Dietko má teraz vyše 15 rokov, je odo mňa o pol hlavy vyšší, matiku a slovinu má v malíčku, okrem toho angličtinu a hlavne informatiku. Ostatné predmety v pohode, aj keď niektoré naozaj nemusí (napr. dejepis a geografiu).

Netvrdím, že alternatívne školstvo je riešenie pre všetky deti. Ale pre mnohé deti, hlavne tie, ktoré sú trochu (alebo dosť) "iné", je klasická škola za trest.

lia6, Po, 11. 06. 2012 - 19:32

"Netvrdím, že alternatívne školstvo je riešenie pre všetky deti. Ale pre mnohé deti, hlavne tie, ktoré sú trochu(alebo dosť)"iné", je klasická škola za trest.
Áno absolútne súhlasímÁno každé dieťa je iné, a preto nie všetkým vyhovujú "staré" vyučovacie metódy-aspoň ja to cítim(a vidím na Tominovi)tak istoÚsmev Slnko

margesimpson, Po, 11. 06. 2012 - 21:02

To suhlasim, to urcite moze byt. Ale ako si spravne podotkla, po alternativnej zs u vas nasledovalo alternativne gymnazium/alternativna ss. A tak to ma byt, vtedy super, nema dietko problem. Alternativna zs a nasledne prechod na normalne gymnazium by som vnimala rizikovo. Este sukromne gymnazia mavaju stavanu vyucbu sposobom, ktory by detom z alternativnou vyucbou vyhovoval. To by slo.

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 21:43

Hej, hlavne to treba "nastaviť" podľa schopností, možností a potrieb dieťaťa a potom je to OK Úsmev Úsmev Úsmev

lia6, Po, 11. 06. 2012 - 17:02

Dobre ste sa rozbehli...nečítala som ale vaše komentáre, tak len môj pohľad...ja som za takéto alternatívne učenie, ale samozrejme nie som si istá, či by to fungovalo vždy a všade, respektíve, keby sa to zvrhlo do extrému...ja osobne by som uvítala napríklad taký "tábor"(školu), ako je uvádzané v tom článku, kde deti vymýšĺajú, stavajú, realizujú svoje myšlienky-toto by sa veru aj mojím chlapom páčilo...myslím, žeby ani domov nechceliVyplazený jazyk ...čo sa učenia týka na školách, tak to posúdiť neviem...nie som učiteľ, takže neviem povedať, či by sa to dalo, ale môj názor je taký, že v niečom by to určite išlo- hlavne vtedy, keby to zaujalo aj deti...ale toto by už musel najprv zrealizovať učiteľ a podľa potreby(záujmu) by si to "riadil"-korigoval...no náš zaužívaný systém učenia a výchovy asi ešte dlho nebude schopný prijať nové-vačšine spoločnosti totiž takýto spôsob výučby a výchovy vyhovuje...i keď je pravda, že pri výchove je už veľa ľudí schopných zmeny...no pri školstve to bude asi ťažšie...sme zvyknutí ísť a robiť tak, ako nás učili , a keby sa niekto aj nadchol pre niečo také, ako založiť takúto školu, tak neviem, či tento náš štát(samozrejme myslím kompetentnýchVyplazený jazyk )by ho neznechutil byrokraciou spôsobenou papierovaním, vysvetľovaním, ako si to predstavuje a každotýždenným(možno mesačným)vykazovaním pokrokov, alebo naopak a podobne...áno, pri výchove svojho dieťaťa sa dá zmeniť moje správanie-nemusím sa začleniť, nemusím vychovávať tak, ako som bola ja...pri jednotlivcovi, kde nie je určená forma výchovy/výučby sa to dá, no pri školstve, ktoré patrí pod ministerstvo, ktoré určuje štát(zase tí kompetentníVyplazený jazyk )-tak to asi pôjde ťažkoMlčím ...ale aj pri výchove, pri jednotlivcovi ešte dosť ľudí nechápe(nechce pochopiť, nechcú sa vyčleniť), že sa nemusia držať starých metód...vidím to pri mojích chalanoch a ľuďoch, ktorých stretávame...moje deti sú lapaji, kaskadéri, horolezci...všetky zlomkrky, na ktoré narazíme cestou do škôlky, na prechádzke, alebo len do obchodu sú ichVyplazený jazyk ...a ja dennodenne počúvam, aká som neschopná mater, že by som deti mať nemala, že ako im to môžem dovoliť, že sa zabijú, dolámu sa a podobne...denne sa mi stáva, že mi Mareka idú zachraňovať, keď mi skáče hore dole po schodoch, Tomiho, keď sa mi ľapce po výkladoch...sbs-kári ma už v oc-kach poznajú, že ja chodím s deckami a kočíkom po eskalátoroch a upozorňujú ma(niektorí už ani nieVyplazený jazyk )...a okrikovanie ľudí, prečo takto behajú a podobne nemá konca krajaMrkám ...ja sa už nad tým len usmievam, a keď mám náladu, tak im poviem, že ja by som takých rodičov, alebo starých rodičov vera nechcelaVyplazený jazyk ...proste je to v nich-tak boli vychovaní a je im jedno, že sú to neni ich deti...my sme boli bitý, keď sme si ublížili, my sme pochodovali za rodičmi po meste ani sme nemukli...-tak prečo by to tak nemalo byť aj dnes?!-to je ich pohľad na svet...bohužiaľ sa ešte dnes nájde takých ľudí dosťSmútok ...neviem, kedy sa to pohne v školstve dopredu, a či vôbec-ale brala by som toÚsmev ...ja by som to brala aspoň na skúšku -veď nie všetko treba robiť po starom...keď už páni/dámy ministri sa striedajú a menia zákony na bežiacom páse(že človek má v tom chaosSmútok ), tak prečo by sa nemohlo aj v školstve povoliť od zaužívaného?...prečo by sa nemohlo dovoliť vyskúšať učiteľom niečo takéto, ako alternatívne učenie?...hm, asi si ešte počkáme, či sa niečo zmení, alebo to ostane tak, ako to jeMlčím Slnko

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 21:48

Lia, učitelia nemusia čakať, kým im niekto niečo povolí. Učiť inak sa dá aj bez toho - na to však treba v prvom rade chuť.

lia6, Ut, 12. 06. 2012 - 08:29

Vidíš, a to som nevedela-bola som v tom, že AKO učiť, im nariaďuje zákon, respektíve nejaká osnovaMlčím hm, tak potom tú chuť niečo zmeniť majú učitelia v sebe zakonzervovanú ešte z minulých liet...teda, poniektorí-lebo viem, že takéto učenie sa nepáči každému, ale má aj svojich priaznivcov...veď, ako pri všetkom-ľudia sú rôzniÚsmev mňa len trápi, že si to vačšina detí odkafre a trápi sa v klasickej škole...veď ide o našu budúcnosť...takto ich len zvazujeme a nedovolíme im "vzlietnuť"...paradox je ten, že vačšinou ich ľudia tlačia do niečoho, v čom si chcú niečo dokázať oni sami(rodičia)-myslím tým šport, alebo krúžok, ktorý vyberajú rodičia deťom nie podľa ich(detského) výberu, ale podľa svojho...a to len preto, aby si niečo dokázali, aby ukázali druhým, že aké majú skvelé dieťa atd, atd...je to smutnéMlčím ...len dúfam, že to nepotrvá večnosťÚsmev Slnko

georgina, Ut, 12. 06. 2012 - 08:46

V školských osnovách je len to, ČO učiť, nie AKO.
Na STV teraz beží Trieda 9.A, kde je vidieť, ako môže učiteľ pracovať, ak chce. Dá sa to pozrieť v archíve: http://www.stv.sk/online/archiv/trieda-9-a/

Inak, učiteľom, ktorých už prešla všetka chuť a motivácia, sa vôbec nečudujem. Ich spoločenský status je mizerný, plat tiež, a rodičia sú neraz tvrdý oriešok. Klobúk dole pred všetkými, ktorí to napriek tomu ešte nevzdali a odovzdávajú deťom to najlepšie zo seba.

elin, Po, 11. 06. 2012 - 20:53

Mozno celkom a uplne mimo - chapem, ze toto je debata o skolstve - no "musim" Chichocem sa

Systemove zmeny, nielen v skolstve, su viac nez ziaduce, no aj tak nie celkom a uplne chapem take to akesi odovzdane, pasivne ocakavanie, ze kdesi ktosi cosi rozhodne, odhlasuje, schvali, prikaze,... a vsetko bude inak, lepsie.

Hej, skola je velmi dolezita, ale prve zaklady ucenia sa predsa dieta neziskava az niekedy v siestich rokoch, ked nastupi do prveho rocnika. Rodina je spolocenstvo, kde sa dieta uci ucit sa. A na nej zavisi, z akych skusenosti si vybuduje zaklady - ked tie nie su dostatocne siroke a dostatocne pevne, ako na nich moze ucitel vybudovat nieco, co sa nezosype pri prvom zavane?

Letny tabor pre deti, kde si spravia stolicky, postavia most,... ano, znie to pekne, ale, prepanajana, to fakt na to treba letny tabor? Nie je "normalnejsie", "prirodzenejsie", ci ako to nazvat, aby decka stavali, zariadovali, vymyslali, konstruovali... po cely rok? Fakt treba dieta zverit do ruk odbornikom, aby sa naucilo pouzivat klince, kladivo, aku-vrtacku?

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 21:46

Elin, práve na toto poukazuje pán Gever Tulley - deti nemáme ochraňovať a pestovať ako vo vatičke, ale dať im "okúsiť" život, tak ako beží. V jeho škole vlastne "supluje" to, čo mali deti naučiť v prvom rade rodičia.

gueva, Po, 11. 06. 2012 - 22:17

súhlasím, je to hlavne výchovou v rodine. A neprispieva tomu ani "moderný" štýl života. Mnohí rodičia robia chybu, že namiesto toho, aby vzali cez víkend deti do prírody, vláčia ich po nákupných centrách. Som toho svedkom vo vlastnej rodine aj blízkom okolí.

bigmama, Po, 11. 06. 2012 - 22:14

necitala som celu diskusiu, ale este v Anglicku som sa stretla s "alternativnou" skolou, kedy rodicia ucili deti doma, rozpravala som sa s viacerymi matkami, ktore tvrdili, ze je to lepsi sposob, ako sediet v skole, kedze dieta sa uci doma, ona im latku vysvetli a klasickych 45 minut na jednu hodinu ani nepotrebuju, spominala, ze s ucivom napredovali ovela rychlejsie ako v klasickej skole, kedze nebolo rozptylovanie, ani zdrzovanie, takze ucivo stihli prebrat za tri doobedia, namiesto 5 dni v skole do 15tej hodiny (zakladna skola, prvy stupen) samozrejme, ze mali inspekciu a deti museli robit na zaver roka skusky, aby mohli mat hodnotenie, len treba organizaciu a trvat na vyucovani, ja neviem, ci by som to dokazala...
skola hrou nemam skusenosti, ale skolsky system tu vo Francuzsku, podla mojho nazoru a ako to vidim ja z mojho uhla pohladu pokryvkava (vidim to na dcere, je uz stvrty rok v skole, prvy rok je len "pripravka", kde sa ucia pisat, citat a pocitat, ako nasa prva trieda, ale vola sa to tu pripravka, a mam pocit, ze sa ucia stale to iste a stale to nevedia... velmi zalezi aj od ucitela, v pripravke nemala stastie, ucitel nemal rad matematiku a tak sa vysostne venoval francuzstine a umeniu...to sme dobiehali minule prazdniny, neviem, ako u nas na slovensku je teraz system na prvom stupni, ale dcera sa uz v tretom rocniku uci delenie (mala nasobilka do 12st bola uz minuly rok a museli ju vediet, teda v 2 rocniku ZS), zlomky, geometria podla mojho nazoru na 3tiakov dost narocna, najhorsie je to, ze este jedno poriadne nevedia a uz skacu na tretie! tak minuly rok cele prazdniny sme robili nasobilku- 4ciferne cisla nasobit 2cifernymi pod seba, najprv sme vsak museli dobehnut spocitavanie do 20, ktore bolo ignorovane v pripravke, lebo to uz takto nasobili, takze nasobilka jej ide jedna radost, deleniu tiez rozumie, zlomky jej idu, ale ked na to ja pozeram, verim tomu, ze by som v tom mala gulas, keby sme sa to ucili takym sposobom, ako tu, ale mozno sa mylim (v skole som nemala nikdy problem s ucenim)
ja len tolko a idem si pozriet tie clanky, co si pripojila geo Mrkám
bigmama Objímam

bigmama, Po, 11. 06. 2012 - 22:26

nevedela som, ja by som nemohla, ani v Anglicku, ani vo Francuzsku, kedze nie som "domaca" a teda by som nevedela naucit jazyk, aj ked z anglictiny mam certifikaty, jednoducho je to dovod, preco nie, ale aj domaci sa za to musia dost 'bit', aby dosiahli vyucbu doma, tu vo Francuzsku nepoznam nikoho, kto vzdelava deti doma, tak tiez to asi nie je bud mozne, alebo lahko dosiahnutelne, skusim sa poinformovat, len pre zaujimavost, lebo pre mna je to nerealne, teda pre moje deti, tu je skolska dochadzka povinna od CP-teda tej pripravky, do ktorej dieta ide, ked dovrsi 6ty rok..
bigmama Objímam

georgina, Po, 11. 06. 2012 - 23:12

Popýtaj sa veru, prosím - naozaj ma to zaujíma.

mikve, Ut, 12. 06. 2012 - 10:20

Nuz ja by som to brala vsetkymi desiatimi.
S nasim skolstvom totiz vobec spokojna nie som. To ze moje deti ucia len bezducho memorovat, je dost chore.
Dieta musi sediet bez pohnutia, nesmie sa pytat, nie je od neho ziadana ziadna interpretacia jeho nazorov- ta je priam neziaduca.

Pre vysvetlenie: moj syn dostava bezne poznamky za to, ze si natiahne ruky -vraj nie je na telesnej, za to ze stuka perom -ked ho chce zapnut, za to ze sa vela pyta- ak sa opytam ci sa pyta k veci, tak vraj ano ale ale pani ucitelka nema cas mu vsetko vysvetlovat, o vysloveni svojho nazoru (slusnym sposobom) ani nehovorim, lebo on tam nie je od toho aby papuloval, ale od toho aby ju pocuval.

A takto sa z vyborneho ziaka stal pocas rokov ziak dobry (ktory ma sice jednotky a dvojky)ale je uplne demotivovany a z chlapca, ktory sa kazdy den do skoly tesil, je po rokoch dieta ktore do skoly ide lebo musi.

georgina, Ut, 12. 06. 2012 - 15:06

Mikve, pri počtoch detí v triede + často niektoré majú poruchy učenia alebo správania, je pre učiteľa najjednoduchšia cesta vymôcť si disciplínu takto.
Najjednoduchšia však v tomto prípade neznamená najlepšia.

Náš chalan poznámky nenosí. Možno preto dosť dobre nerozumiem, prečo niektorí učitelia píšu deťom poznámky typu: "Vyrušoval na hodine." Čo ja s tým ako rodič mám? Na hodine som nebola a učiteľ má zvládnuť udržať disciplínu. Mám odpísať: "Nechcel jesť na večeru špenát"? Nech to rieši? Aj keď pritom nebol a výchova dietka doma je v mojej kompetencii?

Jasne, je to o komunikácii, nejako učiteľ musí rodičovi dať najavo, že s dietkom sú problémy. Ale táto forma mi príde ako dosť zlý nápad.

Celkom by ma tiež zaujímalo, prečo sa nepíšu pozitívne poznámky - napr.: "Žiak bol dnes na hodine aktívny a vzorne pracoval". Prečo sa upozorňuje len na negatívne veci a tie pozitívne sú ako keby samozrejmosť?
Pochvala vo výchove predsa vždy "účinkuje" lepšie ako výčitky a trest.

gueva, Ut, 12. 06. 2012 - 15:49

myslím si, že práve pre decká s poruchami učenia, či správania by bol alternatívny prístup to pravé. Sedieť nehybne v lavici takmer hodinu, musieť byť ticho a hovoriť, len keď ich učiteľ vyzve, odpisovať do nemoty nudné texty je pre tieto decká priam trest. Ale však aj ty si to už spomenula, že určitým spôsobom iné dietky sú v takejto škole spokojnejšie. A nakoniec by sme možno zistili, že dietko nemá žiadnu poruchu.

georgina, Ut, 12. 06. 2012 - 17:28

Celkom mi nie je jasný ani princíp rôznych porúch. Teda, aby som sa vyjadrila presnejšie - prečo to nazývame poruchy. Ako keby bol nejaký ideál, do ktorého sa majú všetky deti nacpať, a kto sa nenacpe, tak má poruchu.

Znova mi to silno zaváňa akýmsi negatívnym videním sveta. A škatuľkovaním.
To druhé síce často praktizujem - ale pri veciach. Pri živých bytostiach je mi to čím ďalej tým viac čudnejšie. Každý človek je predsa dokonalý originál, tak aké škatuľky... A navyše - to, čo sa niekde javí ako "porucha", inde môže byť nanajvýš žiadaná vlastnosť.

gueva, Ut, 12. 06. 2012 - 18:15

vyjadrila si to presne. Inakosť vytŕčajúca z určitej "normy" je hneď porucha, nenormálnosť atď. Pritom takýto ľudia dokážu byť kreatívni v rozličných oblastiach a mnohokrát sú pre "normálnu" väčšinu prínosom. Veľké objavy väčšinou vzišli od takýchto ľudí, ktorí boli označovaní za čudných, iných, divných.

mikve, Ut, 12. 06. 2012 - 16:01

Anka, v triede je ich 20 a ani jedno s poruchou ucenia ci spravania- v podstate umelo vytvorena elitna trieda. Takmer vsetci do jedneho maju vyborny prospech. Prave preto nevidim dovod na taketo spravanie voci nim.
Naopak lukas chodi do inej skoly, v triede ich je sedemnast a z toho dvanasti maju poruchu ucenia alebo spravania.
Tam vsak naopak vidim vacsiu volu ucitelov s detmi aj deatovat, pytat sa ich na nazor, nechat ich interpretovat ziskane poznatky svojim jazykom.
I ked poznamky lietaju samozrejme aj tam. U deviataka poznamky typu, nemal ubor, pravitko, kruzidlo, zosit...
za desat takychto zaznamov je predvolanie k riaditelovi skoly...

georgina, Ut, 12. 06. 2012 - 17:23

Tak by som povedala, že v tomto prípade je to čisto o učiteľoch a ich prístupe...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama