školáčik

My budeme mať tiež prváčku. A tiež máme radosť i obavy zároveň. Malá sa ma každý deň pýta, koľkokrát sa ešte musí vyspinkať a pôjde do školy. A väčší /bude ôsmak/ mi každý deň hovorí, že táto chuť do školy jej nevydrží viac ako dva roky .... asi z vlastnej skúsenosti .
U nás je najhoršie, že dochádzam do práce denne sto km, je to časovo náročné. Malú naviac prijali na tanečný odbor, tak dúfam, že toho nebude veľa.
Ako udržať dieťa nad učením, Ti Adulík, žiaľ neporadím. Ja sa o to pokúšam už sedem rokov so starším, zatiaľ bezúspešne. Malá je pravý opak staršieho, je veľmi ctižiadostivá a ja sa bojím skôr toho, že keď sa jej niečo nebude dariť podľa jej predstáv, bude z toho plač. To by sa ešte dalo vydržať, ale ona keď si niečo vezme do hlavičky, tak to tak musí byť. A bez cudzej pomoci. Ako príklad uvediem bicykel. Keď mala štyri roky, uvidela vonku chlapca na bicyklíku s krásnou prilbou na hlavičke. Povedala som jej, že jej takú kúpim, keď sa naučí bicyklovať. A hneď po obedňajšom spánku sme museli vytiahnúť bicykel z pivnice. Bez našej pomoci dokola skúšala odrážať sa a krútiť pedálmi, až sa to naučila. A kým to nevedela, odmietala zliezť z bicykla. Tak táto tvrdohlavosť mi naháňa strach. Bojím sa, že nebude chcieť odložiť vec a oddýchnuť si, ale bude i so slzičkami s úlohou bojovať.
Každopádne nám i našim deťom želám, aby škola pre nich nebola strašiak, ale miesto, kam sa budú po prázdninách radi vracať /nielen kvôli kamarátom/ .

moja mensia dcera tiez ide do prvej a mam strasne velke obavy,pretoze ako nezijeme na slovensku,tak neovlada jazyk.bojim sa ako to zvladne!je strasne citliva,niekedy az prilis.do skoly sa tesi,uz len kvoli novej taske,ktoru sme jej kupili.

Tak my už druhy rok po sebe mame prváka, tentokrát po synovi je to naša najmladšia. Obavy som mala aj pri synovi aj teraz ich mám, ale poviem si dáko to zvládneme, určite to dáko zvládneme, ona je náš drobec, 6 mala len v polke prázdnin, ale mi ju odporičila aj psychologička, tak snáď to dobre dopadne. Najviac mám obavy ako to zvládnem ja pri troch školákoch hlavne organizačne a aby som na nič nepozabúdala kým sa vypravime do školy, lebo ked už sme v meste je neskoro. Adulik deti sa v škole správajú inak, tak to nezbedníctvo si tvoj synator hadam nechá na doma, pozorujem na mojich.
Veľa záleží aj od učiteľky. Tak nám všetkým a naším deťurencom prajem uspešný a bezbolestný štart do novej etapy.

zanulienka,najskor chcem povzbudit teba,kedze sme obe spanielky-exilacky
nerob si starosti s tvojim slnieckom.skolu zvladne perfektne,hoci neviem,kolko ma rockov.
tiez som sa bala,ked moja zacinala,tento rok ide na P4 curso,co su predskolaci.tiez este uplne nerozprava spanielsky ani valenciansky ale tu v skolach su dost trpezlivi a medzi ostatnymi detmi sa najrychlejsie nauci.
najviac som sa znepokojovala kvoli tomu,ze uz ako 3-rocne deti sa ucili pisat a rozoznavat cisla do 5 a samohlasky,ale je to v poriadku.prvy rok jej vlastne neklasifikovali a bolo.oni su tu na recove bariery zvyknuti
svetlanka ako to je s tym,ze sama zvladne cestu,to moze chodit sama do skoly
u nas je to tak,ze decka do 14rokov si pekne rodicia chodia vyzdvihnut,pripadne ked pride ktosi iny,musia o nom dopredu vediet maestry
ja som sa bala len kvoli jazykovej bariere min.rok ale zvladame to.a tento rok uz v tom rozdiel nerobim,kedze tu je system vzdelavania iny.od 3rokov je to uz predskolak a vlastne deti od 3rokov do minimalne 10 navstevuju jedno colegio,potom pride instituto,takze nie je to taka zmena,ze najskor sa zalaskuju do ucitelky v MS a potom sup velka zmena-skola

cielito moja dcera SOFIKA ma 6 rokov,uz ona chodila do predskolskeho a tiez ma sokovalo,ze sa ucili pisat,citat a pocitat.to robili co deticky na slovensku 1.-2 rocniku.nepacilo sa jej,skoro kazde rano sme isli s placom do skolky.deti su tiez ine,agresivnejsie.kopu sa,nahanaju,sacaju sa navzajom.vystrasilo ju to,hlavne deti z maroka su take.ale mozno ako teraz bude uz v skole,kde sa ucia 4 hodky bez prestavky a ucitelka sa im bude viac venovat,nebude problem.starsia dcera bude uz stvrtacka,niektore slova uz pozna a rychlo zapadne do kolektivu.teraz budu mat spolocne hodiny baskitciny.uz teraz som nervozna,prezivam to miesto nich

chodili do takej skoly,kde sa zato platilo a nie malo,aj teraz budu.bolo tam asi 15 deti.baskitcina je normalny jazyk ako u nas slovensky.po spanielsky a anglicky sa ucili asi 3 hodky za tyzden.je tu vela ludi z maroka a zo senegalu,na cierno ako ty pises,bez papierov,bez vsetkeho a myslia si ze ich je cely svet.tu vedia deti po spanielsky,niekedy hovoria polovicu vety po baskitsky a polovicu po spanielsky.teraz ako mame prazdniny,chodime s priatelovymi bratmi na campingy,tak sa na deti lepi ta baskitcina,je to strasny jazyk.niekedy mi to pripada akoby rozpravali po japonsky.