strach, obavy, lutost.........., Ja mama, Diskusie

Začala som čítať Pravdivý príbeh lži od Hany Lasicovej. Hneď na začiatku hovorí o svojej kolegyni, ktorá má doma malé, štvormesačné dieťa. Do práce nastúpila, keď malo 3 mesiace.
"Tri mesiace po pôrode, bez ohľadu na to, či už dieťa noc prespí, alebo nie -, hor sa do práce! A tento návrat sa udeje v tichosti, bez odsúdenia celej spoločnosti. Žiadne výkriky o krkavčích matkách, žiadne teoretické články poukazujúce na destabilizovanú psychiku dieťaťa."

Buď rada, že môžeš aspoň ty nastúpiť do práce. A ak bude pri malej otec, tak mu to dopraj - nech si užije aj on. Pol dňa je tak akurát.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

V usa je materska dovolenka len 3 mesiace, takze je bezne ze zeny idu do prace po 3 mesiacoch a na plny uvazok. Deti idu do jasiel alebo k opatrovatelke. Myslim, ze je aj nezdrave aby zena bola upata tak na deti ze ich prve 3 roky nespusti z oci. Myslim, ze tvoja situacia prospeje kazdemu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ked je zena na trojrocnej materskej, tak to neznamena, ze musi by na dieta upata. Myslim, ze aj mnohe americanky by nekricali NIE nebudeme doma tri roky, keby mali na vyber. Pokial to zenam vyhovuje byt doma s dietatom, tak ok. Pokial chcu ist do prace- ok. Ale nehovor, ze jej situacia prospeje kazdemu, mozno ano, mozno nie- toto nemozes vediet.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lydush absolútny súhlas.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

diid,
tvojmu komentaru nerozumiem.
Ak si chcela mandy podporit, urcite jestvuje aj lepsi sposob.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

pokiaľ som dobre čítala tak mandy má objektívne príčiny ,prečo musí nastúpiť do práce,ja to chápem a rešpektujem a vôbec si nemyslím,žeby preto mala byť zlá matka...
ale čo nechápem je reakcia diid teda jej vyjadrenie-že je nezdravé,že je žena upata tak na deti,že ich na 3 roky nespustí z oči,myslím si ,že veľa američaniek by bolo šťastných keby nemuseli od 3 mesačného dieťaťa odchádzať do práce....ja som bola 3 roky doma s mojími deťmi a boli to moje najkrajšie roky nášho života

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

suhlas, lydia
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mandy,ľudia žijú všelijako,ničoho sa neboj a hlavne sa neobviňuj z toho,čo nie je pravda.Keď musíš,prežijete,zvyknete si uvidíš.
Stále lepšie,keď môžeš a máš kde nastúpiť do práce,ako keby to bolo opačne.Ono sa to ešte vyvŕbi a neskôr pochopíš,prečo to tak muselo byť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mandy, tiež som sa ocitla pred rokmi v takejto situácii. Malá bola ešte malinká, manžel prišiel o prácu, z MD by sme štyria nevyžili a tak som sa vrátila do práce ja. Veľmi ťa chápem, mala som strašné pocity, vyčítala som si, že opúšťam tak maličké dieťatko. Kvôli dochádzke som bola z domu od nej denne 12 hodín. Ale na druhej strane som si uvedomovala, že je to pre našu existenciu nevyhnutné a tiež som dúfala, že sa situácia zmení, manžel si nájde prácu a naše úlohy sa opäť vymenia. Nestalo sa tak, manželovi sa podarilo nájsť si prácu, až keď mala dcérka niečo cez dva roky a to už nastupovala do škôlky.
To čo sa ti zdá dnes ako nevýhoda, môže byť raz výhodou. Naša dcérka bola naučená byť s viacerými ľuďmi, suplovali občas i babky (keď manžel chodil po pohovoroch) i tety a tak sme potom nemali žiadny problém s nástupom do škôlky. Nebol žiadny ale vôbec žiadny plač, je z nej nebojácne dievča. Dnes je tretiačkou na ZDŠ, venuje sa spevu a hádzanej a nemá žiadny problém ísť reprezentovať školu, odohrať zápas do iného mesta bez účasti rodičov, len s trénerkou a spoluhráčkami.
Týmto všetkým ťa chcem hlavne povzbudiť, tieto chvíle prekonáte, máš oporu v manželovi a to je hlavné. A z maličkej vám čoskoro vyrastie samostatná a šikovná slečna.