...na každé dieťa platí niečo iné...ty sa snažíš vychovať svoje deti,čo je super,a keď to zabralo a syn nie je negatívne ale pozitívne poznačený z toho smutného príbehu,tak všetko je v najsamlepšom poriadku
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mame 13 rocneho syna, ktory frflal, ked mu bolo oznamene, ze kazdy den je nutne navstivit svatu omsu ci obrady.

Manzel s nim chodi pravidlene,ale tieto sviatky su dost narocne v tomto smere.
Lamentoval, ze mu kazime prazdniny, dokonca som taka bezohladna, ze ho nutim ucit sa, nikto nema takych rodicov atd. atd.
Akurat davali relaciu reflex, kde autisticky chlapcek 12 rocny bol temou aj so svojou mamou, tak som ho nenapadne zavolala a vysvetlovala som mu, co je to za chorobu a ake su stavy a podobne.....chlapcek mal nejaku tuzbu, co mu mama chcela splnit a mal z toho ohromnu radost, no neviem ci to nebolo modre z neba.......
Na tomto priklade som mu demonstrovala fakt, ze je zdravy, ma kopu kamaratov, je krasne urasteny a sikovny, nic mu nebrani v tom, aby si splnil akekolvek normalne sny......tak som mu jemne dohovorila, ze je to z jeho strany obeta a ked nejak inak, aspon ocinovi urobi radost, ze nefrfle, koniec koncov, neubudne z neho. Chcel vyjednavat, ale akoby sa ukudnil a potichu povedal, ze to by nechcel byt na tom chlapcekovom mieste.
Vecer isiel bez slova, kym prisli ja som im nachystala lahku veceru, co ma rad, oblubene palacinky a sam sa rozhodol, ze dnes pojdu az na osmu, aby mal cely den volno......
Aky mate nato nazor dievcence?