Myslím, že si urobila správne. Keby niekto moju dcéru šikanoval, tak by som tiež určite bola rada, keby som sa to dozvedela. Dcérka je možno teraz nahnevaná, ale keď sa "odhnevá" snáď Tvoje argumenty prijme
tiez som to brala z tej strany matky, ktora by to mala vediet.
Eva
Evka, veď vieš, že rodičia občas musia vykonať aj niečo, čo sa deťom vôbec nepáči. A verím tomu, že keď dcérka trochu "vychladne", tak to pokojne preberiete znova a už to uvidí inak.
dufam. Ona sa vsak dost boji o svoje postavenie v triede, aj ju chapem, lebo si predtym uzila svoje, ale z mojho pohladu je to alibisticke strkanie hlavy do piesku. Toto ju asi nauci az zivot.
Eva
Evka a v tej debate s dcerkou ste to vtedy ako ukoncili? A ako sa ona stavala k tomu problemu? a kolko ma rokov?
Katarina
vtedy som jej povedala, ze by pred tym trieda nemala zatvarat oci, apelovala som na jej citenie a empatiu.
Ale dcera nema este odvahu riesit taketo situacie. Ma 12 rokov a je doost introvertna.
Eva
no ak sa ti s tym zdoverila, tak ju to nejakym sposobom zamestnava(lo)- neviem, ci v tom rozhovore s tebou hladala i nejake riesenie alebo pomoc a z tvojho opisu neviem ani odhadnut, ako daleko az siaha miera toho sikanovania - neviem ani, kolko casu ubehlo od vasho rozhovoru po rozhovor s Miskinou mamou a ci si jej povedala, ze to budes riesit, ci si jej navyse dala sancu- teda urcity cas na zamyslenie sa nad tvojimi apelmi plus pripadne sa pokusit najst nejake jej vlastne vhodne riesenie (tym, ze sa jej zastane pred spoluziakmi a pod.) - ty si jednala za seba, tak ako to pokladas za spravne - ale mozno si tym prilis rychlo obisla dceru (teda teraz teoretizujem...)
ale clovek nikdy nevie dopredu, ci je spravne riesenie a,b,c alebo d...
predpokladam, ze je to este aktualna tema - tak by som jej mozno povedala (preto ze sa obavas o stratenu doveru): ano, jednala som tak, ako som to za spravne povazovala ja a zabudla som sa ta spytat, co najprv navrhujes ty ...(ale to sikanovanie je tak zavazne, ze skor ci neskor by som bola nutena informovat aj Miskinu mamu) - mozno by potom zacala sama intenzivnejsie nad tym uvazovat...
a Evka, taketo dilemy mame vsetky
Katarina
Osobne si tiež myslím že si spravila dobre. A okrem toho, písala si že jej mamina o tom už vedela, čiže vlastne si jej nepovedala de facto nič nové.
ano, vedela o tom. A trosku ma prekvapilo, ze to sice riesila, ale na moj vkus malo razantne. Ale zase ja som v tomto velmi ochranujuca, ja tiahnem do boja hned, ako sa mojim detom nieco deje. A mozno to tiez nie je uplne dobre.
Eva
Bolo, Evi, bolo z pohľadu nás mám, určite
z pohľadu Evičky, zatiaľ nie a z pohľadu dievčatka, ktorého sa to týka, už vôbec nie
mozno sa boja - Evicka aj Miska, ze to bude este horsie, ale preco ustupovat pred nepravom...?
Eva
Nepochybuj o tom, čo si spravila
Evi,spravila si to čo ti srdce kázalo.Môjho syna tiež na základke každé ráno škrtil spolužiak a ja som sa to dozvedela až po roku.
a ocenila by si, ak by ti to niekto povedal skor?
Eva
Samozrejme,riešila som to okamžite a odvtedy mal syn pokoj.Asi som chlapca moc naľakala,bola som zúrivá vtedy ako buldog.
ja tiez tak. Riesim, nenechavam veci prerast do niecoho nebezpecneho.
Eva
myslím si, že je to v pohode tak ako to je...
jediné čo mi trošku absentuje Evka je to či si sa s dcékou rozprávala o jej pocitoch, či si jej prejavila, že ona má právo nekonať, má právo neriešiť takéto situácie ak sa na to necíti.Nemyslím tým, to, že ty si to uvedomuješ, že na to ešte nie je zrelá, ale či si jej aj otvorene povedala, že si uvedomuješ a rešpektuješ jej potrebu nekonať.Pretože toto je pre dieťa veľmi dôležité pri uvedomovaní si samého seba...že nemusí konať ak sa na to necíti, celkom pokojne si môže po tom čo ona sama prežila uźívať ten pokoj ktorý ona uprostred kolektívu teraz má...nevytvárať na dieťa zbytočný tlak z toho ako to vnímaš ty- aj keď tvoj postoj bol podľa mňa správny...dcérka sa tak oveľa ľahšie dokáže potom vcítiť do tvojho postoja ktorý si zaujala...
ano, pocuvala som pozorne, co mi hovori, ale fakt je, ze viac som hladela na zavaznost tej situacie a to, ze ma pravo nekonat, som jej nepovedala.
Viem, ako to myslis, chapem aj to, ze si uziva tu pohodu a prijatie, ktore v tomto kolektive citi. Ale prave vzhladom k tomu, co prezila, ako sa spravali k nej a pozna ten pocit, ked ostala sama a ostatni na to kaslali, sa mi vidi dolezite, aby vedela byt empaticka. Chapem, ze potrebuje dozriet. Ale zaroven si prajem, aby nehladela len na seba.
Nuz, je to skusenost pre nu aj pre mna.
Eva
Klodik,tento tvoj pohlad sa mi páči .Aj dieťa má právo konať - či nekonať tak ako to ono cíti.Aj ked chápem aj tvoj postoj Evka,ja by som konala tak isto...
a prave preto, ze dcera nedokazala konat, konala mama...
Eva
A toto je úplne krásne, pretože konala mama,ktorá miluje svoje dieťa a dokáže pochopiť a prijať nekonanie svojho dieťaťa s láskou, pochopením, bez rozporu v konaní svojom a dcérinom...každá ste v tej situácii mali právo sa zachovať podľa svojich schopností, možností, podľa svojich vnútorných pocitov a nie je v tom žiaden rozpor, nie je niečo správnejšie a nesprávnejšie...
dakujem za podporu
Eva
klodik,
suhlas
Evka, dobre si urobila, chapem ta, chapem aj dcerku - toto je modelovy priklad moznosti viacerych pohladov na jednu situaciu.
Velmi sa mi paci ako si pekne viete poradit a podporit sa. Skusite poradit aj mne? Som v 31t.t.a som strasne sama. Cakam dvojicky a stale som z toho v miernom soku. Este nemam nakupene veci pre mojich chlapcov. Mama mi nepomaha vraj ako som si vybrala tak mam. Nikoho ineho nemam. A moj pan dokonaly? Je o15 rokov starsi nebol este zenaty. Svadbu nechce vraj zbytocne vyhodene peniaze. Nepovie mi kolko zaraba ale dava mi 500€ mesacne. Nestaci to na stravu najom aj vybavicku. Obcas si pripadam ako handra. Matersku este neberiem.
500 euro je malo? Niektori zarabaju ovela menej a ziju.
Gemini, prosím ťa, ak sa chceš o niečom poradiť, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...).
Tu si totiž dosť podstatne od témy
pri Filipovej diagnóze a jeho liečbe takýchto modelových možností viacerých pohľadov na jednu situáciu bolo neúrekom.Naučilo ma to vnímať jedinečnosť pohľadov rôznych ľudí ktorí nám pomáhali a zároveň si vedieť vybrať to čo je najlepšie pre Filipa.
Najskôr som chcela evke opísať jednu z viacerých takýchto situácií a spôsob ako sme to napokon riešili. No to by bolo nadlho tak som to takto v stručnosti.Nikoho názor, pocity, emócie nie sú správnejšie, vhodnejšie, rozumnejšie a neviem ešte aké...aj to ako cíti, vníma, koná dieťa má pre konkrétne dieťa svoj jedinečný význam...Nič nepokazíme vo výchove tým ak svoje dieťa rešpektujeme, pritom môžme mať svoj názor ktorý môže byť úplne odlišný od názoru nášho dieťaťa a nikto tým nič nestráca...a keď to vieme ešte preniesť aj do bežného života, mimo rodiny je to paráda...
tvoja dcérka ma na dozrievanie čas...ak jej prejavíš pochopenie pre nekonanie to dozrievanie príde v tomto smere skôr...
ano, mas pravdu...
hoci ja som bola "riesitel" uz aj v jej veku, ale ja som ozaj ina povaha...
Eva
Evka, konala si správne, presne sa však viem vcítiť do tvojich pocitov, mám to doma.
Tá dôvera medzi nami a dcérami v takom veku ako ich máme je veľmi krehká. Aj moja "maličká" teraz všetko tak veľmi prežíva a všetko si berie osobne. Ja tiež veľakrát dôkladne zvažujem svoje reakcie, ale ako mama musím častokrát reagovať aj proti vôli mladej dámy. Ja som tu dospelá, zodpovedná za ňu a za to čo z nej vyrastie, a aj keď sa jej to teraz nepáčilo, tak do budúcnosti si jej dala príklad ako sa správne zachovať. 
dik. Verim, ze to tak bude. Lebo si davam pozor na to, aby som bola k detom ferova a aby vedeli, ze za mnou mozu prist s hocicim.
Eva
Ja som tu dospelá, zodpovedná za ňu a za to čo z nej vyrastie, a aj keď sa jej to teraz nepáčilo, tak do budúcnosti si jej dala príklad ako sa správne zachovať.
Carly
Toto som sa snažila vyjadriť v mojom komentári vyššie, ale akosi som nenašla tie správne písmenká. Na rozdiel od teba .
No, toto je taký typický príklad "spätného výstrelu", keď dobre mienená aktivita má v konečnom dôsledku nechcené výsledky.
Ale v každom prípade si dala dcére dobrý vzor
z kratkodobeho hladiska je ten vysledok nedobry, ale verim, ze cas ho prehodnoti ako uzitocny.
Eva
aj ja sa pripájam k dievčatám, urobila si to čo 
a rozum kázal
...a situácie nás menia, ja som bola na základnej opak tvojej dcérky, všetky "slabšie" som ochraňovala, a teraz sa zo mňa stal úplný rojko, a naopak jedna z tých "utiahnutých" kamarátok sa minulý týždeň rázne postavila dominantnej šéfke a s úspechom...držím palce, nech aj z dcérky vyrastie žena ako jej mamina
dakujem
musim viac respektovat rozdielnost nasich povah...
Eva
.....robia jej zle,zhadzuju jej veci.....mozno sa jej chcu v tomto veku takymto nevhodnym sposobom zapacit,za mojich mladych cias to fungovalo podobne .Ale, ak ide naozaj o sikanu,samozrejme,ze si urobila dobre.
ano, aj nad tym som uvazovala, ze jej tym prejavuju svoju "priazen", ale skor to zavana skodoradostou.
Eva
Súhlasím s Heluš.Z pohľadu nás mám je to správny postoj,ktorý si zaujala,z pohľadu detí momentálne teraz nie,je jedno,či sa na to dívaš očami Evičky,Mišky,alebo iného spolužiaka,tie deti to chápu teraz inak ako to budú chápať za pár rokov.Možno sa cíti momentálne Evička podvedená,ale jej dôveru si nestratila,naopak.Nabudúce príde zase za tebou,lebo jej takto dokazuješ,že je pre teba veľmi dôležité všetko,čo ona prežíva.
Viem to z vlastnej skúsenosti,pred rokmi som bola v Evičkinej koži aj ja
aj ja som ako dieta niekedy nerozumela pocinom mojich rodicov, dnes uz mnohe chapem. a tiez verim, ze to moje dieta raz prehodnoti.
Ale uz sa opakujem, ona je fakt ina povaha ako ja...
Eva
Myslím, že si urobila dobre...Evka je teraz na Teba nahnevaná, a ani sa jej nečudujem-zranila si ju...ale to len teraz, ešte to nechápe...verím tomu, že neskôr pochopí a poďakuje Ti
no, mozno sa dnes o tom este porozpravame
Eva
To je dobrý nápad
Tak tu teraz sedím a dumám, či som sa zachovala správne, alebo nie...
Moja dcéra mi už pred časom hovorila, že jej spolužiačke Miške robia chalani zle. Zhadzujú jej veci, robia jej napriek atď.
Miška je veľmi šikovné dievčatko, úspešná tanečnica, ale je drobnučká, najmenšia z triedy.
Hovorila som s dcérou vtedy o tom, že to nepovažujem za dobré, že je to vlastne šikana, že by to nemali nechať len tak.
Včera som sa stretla s Miškinou mamou - poznáme sa, a povedala som jej o tom. Povedala, že o tom vie, že to už s triednou rozoberala.
A dnes mi moja dcéra vyčíta, prečo som to Miškinej mame povedala. Že ona sa do toho miešať nechce, že nechce, aby sa to obrátilo proti nej.
Darmo som argumentovala, že jej postoj považujem za alibistický, že keď dievčaťu robia chalani zle, netreba sa prizerať, že čo ak sa stane niečo vážnejšie a ona mala možnosť tomu zabrániť, že ja by som ocenila, ak by mi niekto povedal, že mojim deťom je ubližované, že nech si spomenie, ako bolo jej, keď v bývalej triede šikanovali ju a ostatní strčili hlavu do piesku... všetko márne...
Nuž, moja dcéra je z trochu iného cesta ako ja. A chápem aj to, že teraz, v novom kolektíve, kde sa cíti dobre, si nechce pokaziť pozíciu.
Podotýkam, že mi o tom nehovorila ako o tajomstve, ale v rámci bežnej debaty, akú mávame často.
Tak teraz neviem...
Cítim, že som sa zachovala správne voči Miške a jej mame, na druhej strane mám obavy, či som nenaštrbila dôveru medzi mnou a mojou dcérou...