hm, je smutne ze mas so synom take problemy a je mi to luto. Ale vidis to vsetko len zo svojej strany. Cely tvoj prispevok je pisany tak, ze tvoj syn je vlastne obet systemu a vsetci ostatni (ucitelia, deti, rodicia) su na vine. Urcite aj tu je vela mamiciek, ktore maju deti s ADHD a zvladaju svoje deti, tie ti iste poradia. Na druhej strane vsak tato diagnoza nie je zasterka, do ktorej vsetko zabalis, vratane agresivity svojho syna a tym sa vsetko ospravedlni. Ako chces svojho syna naucit zodpovednoyti a svojpravnosti za jeho ciny, ked ich stale ospravedlnujes? Poviem ti uprimne, keby mal moj syn spoluziaka ako popisujes, bitky, agresia, ublizovanie, tak prva stojim u riaditela a ziadam prelozenie a potrestanie toho tvojho, pripadne prelozim svojho syna.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.
,začali sme od syna vyžadovať všetko tak,ako keby nemal nikdy s ničím problém.A čuduj sa svet,ide to.Učiteľka mala zo začiatku obrovský problém s tým všetkým,že chlapec zabúda,stráca,nevie,kde čo nechal,odložil,stratil,nepamätal si,ale vydržali sme to všetci.Dokáže si urobiť sám všetky školské úlohy ani nie za 20 minút,nič nestráca,nič nezabúda,najhoršiu známku má dvojku,píše diktáty a testy na jednotku-čo mal pred nedávnom "dovolené" nepísať,mal byť skúšaný len ústne,pred dvoma týždňami bol na matematickej olympiáde....ide to.a neverím,že by toto všetko vedel,keby som ho doteraz ľutovala,že on má za sebou,to čo má za sebou (a naozaj si toho užil dosť za 10 rokov života),keby som mu dodnes ukladala desiatu do tašky a rozprávala sa s ním v jednoduchých vetách.Ale naplakala som sa aj ja,kým sme ho to naučili,vedeli by viaceré z vás rozprávať 
) ktora par krat vybila janka, jozka a zdenku, hryzla, stipala, vsetkych lubila i nenavidela. preco nedostal nakladacku aj risko? na to ze je to bojovnik a poriadne upapulovany, asi ma niekde klapku a nepustal sa do zuzky. velmi vela rodicov sa stazovalo, az to dospelo k prekladaniu zuzky z triedy do triedy, skolky do skolky 
isté je ze niektoré si maximálne potrpia napríklad na oblecenie,ked sa niekto neoblieka "in" tak sa sním nebavia alebo bavia pohrdavo..a za chrbtom ho vysmejú..alebo prvá vec co jedno dievca z Vaninej triedy robí kazdé ráno ze sa pochváli kde vcera bola s maminkou alebo tatinkom/rodicia rozvedený a pripadá mi to tak ze malú neskutocne rozmaznávajú a kupujú si ju/to je samí výlet,shopping a pre malú nic nie je nemozné bársco príde do reci tak jej odpoved je poviem ockovi a on mi to kúpi..má 11 rokov a nosí do skoly mamine oblecenie,vysoké opatky v ktorých ledva vie chodit,to som videla na vlastné oci...a neznása ked niekto dostane pochvalu a ona nie,dobrú známku,ci ocenenie?ak dostane iný nez ona tak prevracia oci a v momente ohovára ze dotycný si to nezaslúzil,ze ved aj ona to vie a ju nikto neocení..Vanesska to neraz zazila,a potom príde znechutená domov a povie,ze clovek sa uz ani tesit nemoze lebo mu to znechutia..toto dievca nemá problém intrigami rozhádat kamarátky,miesa karty fakt ako dospelý...a tiez nemá problém niekoho udriet,rozkricat sa nanho,zhodit ho,alebo robit mu naprieky a srandicky cez telefon..a to je len zlomok toho co mi dcéra rozprávala za 5 rokov co spolu sú v triede a co ma len narýchlo napadlo..
Dobrý deň,
obraciam sa na vás s mnohými otázkami, ani neviem ako začať je toho tak veľa.
Nechali sme to dlho čakať a teraz bude asi ťažké nájsť riešenie, verili sme ľudom, školstvu...CHYBA!!!!
Môj syn trpí poruchov ADHD je diagnostikovaný od 1. ročníka základnej školy...na základe diagnózy bol integrovaný na žiadosť školy, z toho vyplýva, že mal mať špecializovanú starostlivosť.
Už v druhom polroku sme boli nútený syna prehlásiť na inú školu, ktorú nám poradili ako špecializovanú pri výučbe s takými deťmi.
S dôverou sme zverili syna s tým, že konečne bude oňho dobre postarané , v tom čase nikto z nás ešte ani len netušil s čím všetkym je spojená jeho porucha.Triedná učiteľka nášho syna nás uisťovala, že všetko bude v úplnom poriadku. Spočiatku bolo v škole všetko ako má byť no nakoniec to začalo byť ťažké, učiteľka mi často volala, že môj syn spravil to, ublížil, pobil sa, nepíše, nedáva na hodine pozor(ale to všetko je spojené aj s tou poruchou veď ako špecializovaný pedagóg to mala vedieť!!!)...no a ja som jej to zakaždým uverila,že tu danú situáciu spravodlivo vyšetrila, a nikdy bližšie neriešila čo za tým bolo ako to bolo a či to naozaj bolo tak ako to opísali.Učiteľka vždy dodala,že sa nemám báť a že to bude dobré,že on z toho vyrastie,a že ona to s takými deťmi vie. Časom už dostal nálepku s ktorou sa po škole pohyboval a všetko čo sa stalo, neurobil nik iný iba náš syn. Už boli do toho zaangažovaní aj rodičia detí, sťažovali sa a chceli aby môj syn odišiel z tejto triedy. Vo štvrtom ročníku na žiadosť triednej učiteľky bol syn preradený do inej triedy,lebo to už nezvládala...Dokonca medzi detmi vyhlasovala v jeho neprítomnosti, že aké je to dobré keď tu nie je.Veď to len podporila všetky ostatné deti aby môjho syna úplne vyradili z kolektívu a tým pádom on trpel a jeho agresivita stúpala. Vzhľadom na to, že mesto nie je veľké a moja sestra doučuje bývalú spolužiačku syna, tak sa dozvedela veľa zaujímavých informácií, no otázka je...dalo by sa ešte v tejto veci niečo robiť keď to nemáme nijak zdokladované?
V prvom stupni sa udialo veľa veci, syn nebol na žiadnom výlete a hlavne v škole v prírode kde tak veľmi chcel ísť, pretože škola neumožnila ani to aby som s nim mohla ísť na výlet ja aj keď som žiadala, že tam budem s ním na vlastné náklady, naštastie či neštastie sa udialo to, že syn v slabej chvíľke a v agresivite rozbil telefón a kôli tomu pochopil, že je to dôvod pre ktorý na výlet nešiel, viacmenej štastie v neštastí, aké ťažké by bolo aby dieťa pochopilo, že ho na výlete nechcu?
Syn je už piatak, v novej triede...ma pridelené dve asistentky ktoré sa pri ňom striedajú a vlastne ich najdôležitejšou úlohou je starať sa oňho hlavne v čase prestávky pretože tam povačšinou vznikali rôzne konflikty a bitky,ani by ste neverili koľko sa toho zmenilo..dlho sme nepočuli žiadne sťažnosti, žiadne problémy až si naozaj človek urobil záver, že za všetko môže prístup jeho učiteľky z prvého stupňa na tej škole. Ďalšie detaily odkedy je syn v tejto triede, tak celá tá druhá skupina u ktorej bol pred tým, chlapci podostávali dvojky zo správania, tu si už len človek utvrdí, že to naozaj učiteľka v prvom stupni nezvládla.
Časom aj v tej novej triede hlavne po stretnutí s chlapcami z predošlej triedy keď sa stretávali na hodine anglického jazyka začal mať syn zase záchvaty zúrivosti, navádzali ho na zlé veci a stále sme to v škole hovorili, že nech to nejak ustriehnu aby sa nestretávali, tak v tom sa snažili výjsť v ústrety a boli nejaké opatrenia. No teraz už zjavne aj deti z tejto novej triedy pochopili, že syn veľmi ľahko vybuchne keď si z neho uťahujú a začali robiť napriek, veď tak to medzi deťmi býva...zase sa to začalo stupňovat,a zakaždým keď sa nejaký incident udial v škole tak som im musela podpísať papier, že áno stalo sa,že ma informovali, až nakoniec riaditeľ vyhlásil, že ak sa ešte niečo udeje zavolá na môjho syna políciu. Ma škola právo volať policiu????, keď ide o dieťa z poruchov ADHD? ....Nakoniec tu policiu ozaj zavolali, zbil spolužiaka a tu sa dostávame k problému,vyslovene deti majú zákaz nosiť do školy hračky a asi môj syn bol jediný, ktorý hračky do školy nenosil a s tou jeho poruchou ADHD to trošku inak znášal, prišlo mu to zvláštne a preto reagoval tak, že deťom kazil zábavu a potom sa strhla bitka a nakoniec prišla aj tá polícia. Je to všetko zvláštne, dnešná doba sa úplne vymkla spod kontroly každému. Veď aj my keď sme boli deti sme sa bili a nebolo to také, no musíme to prijať.Keď v škole bola polícia, bolo veľké vyšetrovanie, no ja som bola v úplnom šoku ani som nevedela čo mám robiť, veď kto by aj vedel. Je toho na mňa naozaj veľa a pri tom viem, že moj syn je normálny chlapec a je veľmi bystri a šikovny,len nik nechápe čo je to vlastne mať dieťa s takou poruchou.
Čo sa týka môjho syna, tak je naozaj ineteligentný dokáže si všetko veľmi rýchlo zapamatať ale aj keď sa zdá že je nepozorný aj vtedy vníma čo mu človek hovorí. Výsledky ma naozaj veľmi dobré a keby škola postupovala podľa papierov ktoré sme pravidelne nosili do školy od psychologičky všetko by bolo úplne iné.
Záver k týmto všetkým skutočnostiam,ešte je toho veľa čo sa udialo okolo mojho syna,a bolo by to ešte na dlhe písanie. Neviem čo mam robiť,ako mam postupovať v takejto situácii,komu sa možem sťažovať a na zaklade čoho?
Ďakujem za porozumenie a za vaše rýchle reakcie.