reklama

Už naozaj neviem čo mám robiť...

mirka236 , 15. 04. 2012 - 23:27

reklama

Dobrý deň,

obraciam sa na vás s mnohými otázkami, ani neviem ako začať je toho tak veľa.
Nechali sme to dlho čakať a teraz bude asi ťažké nájsť riešenie, verili sme ľudom, školstvu...CHYBA!!!!

Môj syn trpí poruchov ADHD je diagnostikovaný od 1. ročníka základnej školy...na základe diagnózy bol integrovaný na žiadosť školy, z toho vyplýva, že mal mať špecializovanú starostlivosť.
Už v druhom polroku sme boli nútený syna prehlásiť na inú školu, ktorú nám poradili ako špecializovanú pri výučbe s takými deťmi.

S dôverou sme zverili syna s tým, že konečne bude oňho dobre postarané , v tom čase nikto z nás ešte ani len netušil s čím všetkym je spojená jeho porucha.Triedná učiteľka nášho syna nás uisťovala, že všetko bude v úplnom poriadku. Spočiatku bolo v škole všetko ako má byť no nakoniec to začalo byť ťažké, učiteľka mi často volala, že môj syn spravil to, ublížil, pobil sa, nepíše, nedáva na hodine pozor(ale to všetko je spojené aj s tou poruchou veď ako špecializovaný pedagóg to mala vedieť!!!)...no a ja som jej to zakaždým uverila,že tu danú situáciu spravodlivo vyšetrila, a nikdy bližšie neriešila čo za tým bolo ako to bolo a či to naozaj bolo tak ako to opísali.Učiteľka vždy dodala,že sa nemám báť a že to bude dobré,že on z toho vyrastie,a že ona to s takými deťmi vie. Časom už dostal nálepku s ktorou sa po škole pohyboval a všetko čo sa stalo, neurobil nik iný iba náš syn. Už boli do toho zaangažovaní aj rodičia detí, sťažovali sa a chceli aby môj syn odišiel z tejto triedy. Vo štvrtom ročníku na žiadosť triednej učiteľky bol syn preradený do inej triedy,lebo to už nezvládala...Dokonca medzi detmi vyhlasovala v jeho neprítomnosti, že aké je to dobré keď tu nie je.Veď to len podporila všetky ostatné deti aby môjho syna úplne vyradili z kolektívu a tým pádom on trpel a jeho agresivita stúpala. Vzhľadom na to, že mesto nie je veľké a moja sestra doučuje bývalú spolužiačku syna, tak sa dozvedela veľa zaujímavých informácií, no otázka je...dalo by sa ešte v tejto veci niečo robiť keď to nemáme nijak zdokladované?
V prvom stupni sa udialo veľa veci, syn nebol na žiadnom výlete a hlavne v škole v prírode kde tak veľmi chcel ísť, pretože škola neumožnila ani to aby som s nim mohla ísť na výlet ja aj keď som žiadala, že tam budem s ním na vlastné náklady, naštastie či neštastie sa udialo to, že syn v slabej chvíľke a v agresivite rozbil telefón a kôli tomu pochopil, že je to dôvod pre ktorý na výlet nešiel, viacmenej štastie v neštastí, aké ťažké by bolo aby dieťa pochopilo, že ho na výlete nechcu?

Syn je už piatak, v novej triede...ma pridelené dve asistentky ktoré sa pri ňom striedajú a vlastne ich najdôležitejšou úlohou je starať sa oňho hlavne v čase prestávky pretože tam povačšinou vznikali rôzne konflikty a bitky,ani by ste neverili koľko sa toho zmenilo..dlho sme nepočuli žiadne sťažnosti, žiadne problémy až si naozaj človek urobil záver, že za všetko môže prístup jeho učiteľky z prvého stupňa na tej škole. Ďalšie detaily odkedy je syn v tejto triede, tak celá tá druhá skupina u ktorej bol pred tým, chlapci podostávali dvojky zo správania, tu si už len človek utvrdí, že to naozaj učiteľka v prvom stupni nezvládla.
Časom aj v tej novej triede hlavne po stretnutí s chlapcami z predošlej triedy keď sa stretávali na hodine anglického jazyka začal mať syn zase záchvaty zúrivosti, navádzali ho na zlé veci a stále sme to v škole hovorili, že nech to nejak ustriehnu aby sa nestretávali, tak v tom sa snažili výjsť v ústrety a boli nejaké opatrenia. No teraz už zjavne aj deti z tejto novej triedy pochopili, že syn veľmi ľahko vybuchne keď si z neho uťahujú a začali robiť napriek, veď tak to medzi deťmi býva...zase sa to začalo stupňovat,a zakaždým keď sa nejaký incident udial v škole tak som im musela podpísať papier, že áno stalo sa,že ma informovali, až nakoniec riaditeľ vyhlásil, že ak sa ešte niečo udeje zavolá na môjho syna políciu. Ma škola právo volať policiu????, keď ide o dieťa z poruchov ADHD? ....Nakoniec tu policiu ozaj zavolali, zbil spolužiaka a tu sa dostávame k problému,vyslovene deti majú zákaz nosiť do školy hračky a asi môj syn bol jediný, ktorý hračky do školy nenosil a s tou jeho poruchou ADHD to trošku inak znášal, prišlo mu to zvláštne a preto reagoval tak, že deťom kazil zábavu a potom sa strhla bitka a nakoniec prišla aj tá polícia. Je to všetko zvláštne, dnešná doba sa úplne vymkla spod kontroly každému. Veď aj my keď sme boli deti sme sa bili a nebolo to také, no musíme to prijať.Keď v škole bola polícia, bolo veľké vyšetrovanie, no ja som bola v úplnom šoku ani som nevedela čo mám robiť, veď kto by aj vedel. Je toho na mňa naozaj veľa a pri tom viem, že moj syn je normálny chlapec a je veľmi bystri a šikovny,len nik nechápe čo je to vlastne mať dieťa s takou poruchou.

Čo sa týka môjho syna, tak je naozaj ineteligentný dokáže si všetko veľmi rýchlo zapamatať ale aj keď sa zdá že je nepozorný aj vtedy vníma čo mu človek hovorí. Výsledky ma naozaj veľmi dobré a keby škola postupovala podľa papierov ktoré sme pravidelne nosili do školy od psychologičky všetko by bolo úplne iné.

Záver k týmto všetkým skutočnostiam,ešte je toho veľa čo sa udialo okolo mojho syna,a bolo by to ešte na dlhe písanie. Neviem čo mam robiť,ako mam postupovať v takejto situácii,komu sa možem sťažovať a na zaklade čoho?

Ďakujem za porozumenie a za vaše rýchle reakcie.


reklama


reklama

linda999, St, 18. 04. 2012 - 19:19

ked si niekto mysli, ze niecomu rozumie a nieco chape aj ked to nezazil, tak si moze len mysliet ze to chape. Rovnako tak, ked zazije to iste ako iny clovek, tak on nie je ten isty, takze to inak preziva, inak spracuva.
Ked dvaja robia to iste, nie je to to iste.
Syty hladnemu neveri.
Atakdalej...naco stracat cas presviedcanim tych druhych, ze ich zivot je iny ako si oni sami myslia? Prekvapenie

Mária5455, Št, 19. 04. 2012 - 22:37

ja si myslim,ze svoj problem by si mala riesit v spolupraci psycholog a psychiater.....psycholog by ho mal naucit zvladat agresivitu a psychiater by mal pomocnymi liekmi ho tkzv.ukludnit....ucitelia sa kazdopadne nezachovali profesionalne,este sa maju co ucit,ale v dnesnej dobe nemame takych kvalitnych ucitelov,aki boli v minulosti....predtym ucitelia vedeli zvladnut kazde dieta,aj ked deti nemali stanovenu diagnozu ADHD,ich pracovny cas nebol len 4 hod.denne,ale aj 10 hod.denne a za aky plat? dokazali naucit aj tych najslabsich ziakov a pripravit do zivota...ved nielen rodicia,ale aj skola vychovava deti a povecsinou si deti beru priklad od ucitelov,beru ich ako vzor,su pre nich,,BOHOM,,lenze dnesni rychlovystudovani ucitelia chcu mat iba bezproblemove deti s IQ 160,nadane,plat 1000 Eur,oducit 4 hod ,mat pol roka prazdniny ,od rodicov vselijake prispevky ,atddddd....to ci dieta niecomu naucia,to ich nezaujima,vsak ma rodicov,nech si to dieta doma douci....ja ,ked som prisla domov zo skoly,to som sa nemusela nic eextra ucit,pretoze tak nam ucitelia vysvetlovali,ze aj debil musel pochopit a kto nevedel,tak zostal s nim vyucujuci a bez naroku na odmenu,v case svojho volna sa ziakovi venoval...velmi si vazim skvelych ucitelov a tych mojich hlavne....aj dnes su takito,len ich je velmi malo,asi ako safranu....mozno by ucitelia mali ist na nejake zaskolenie,trebars do Holandska,aby ziskali nejake skusenosti,ako maju pristupovat k detom s nejakymi poruchami,aj s ADHD....a ete k tym spoluziakom; deti dokazu byt velmi krute k slabsim,alebo ,,inaksim,,t.j.nejako postihnutym,samozrejme nie vsetky deti,ale staci,ak sa najde v kolektive dvaja,traja a uz dieta trpi...ucitel je tam nato,aby pomohol,usmernil,nie aby este zosmiesnoval

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama