uz to akosi nezvladam....

bubatko ahoj uplne ta chapem takto som sa citila aj ja a niekedy este aj teraz.Nemas niekoho mamu svokru ktora by ti postrazila deti,alebo ich zobrala von?

Bubatko, každá takýmto pocitom občas prechádzame. Cítime sa sama, unavená, zlomená a zničená. Ako a kedy to prejde? To neviem, Ale verím, že čoskoro. Príde najaká chvíľka, akísi zlom a celý splín bude Ďaleko za tebou. Držím palce, veľmi dobre poznám, asi ako každá mamina. A k tomu táto zima Neboj, víde slniečko

ahoj bubatko presne viem o čom je to. Pozri si nové príspevky blogu - Ako ďalej? Tak to je to kam som to ja dopracovala tým, že som si myslela , že keď budem vzorná mamička a manželka , ktorá dá na 1. miesto deti a manžela všetko bude ok. Nebude budeš čoraz viac deprimovaná , nervózna atď. Keď ťa bude manžel vidieť len takú asi mu pôjdeš na nervy ako som išla ja môjmu a to je len krôčik k tomu aby sa ti stalo to čo mne. Nepíšem to len tak ja som si chcela vziať z celej tej situácie ponaučenie pre seba tak som si prečítala dosť literatúry. Proste nemaj žiadne výčitky svedomia, predsa nie si stroj raz za čas deti môže poztrážiť aj niekto iný,vyjdi si von z kámoškami, staraj sa o seba. Veď sama píšeš , že deti potrebujú matku , ktora je šťastná a spokojná a muži chcú pri sebe veselé samostatné sebavedomé ženy no a povedzme si na rovinu , že toto nedosiahneme tým, že 10 krát za deň prebalíme deťom plienky. Takže do toho a začni myslieť aj na seba. pá

bubatko,
ako pisu dievcata, tieto pocity nespokojnosi, unavy prichadzaju na mnohe z nas. Dolezite vsak je nepoddat sa im. A hlavne si nevycitaj, ze si zlyhala, nie je to tak. Rozhodne potrebujes priestor aj pre seba, trosku sa odreagovat, to nie je nic zle, naopak. Poobzeraj sa okolo seba, mozno najdes vo svojom okoli dusu, ktora by ti na kratku dobu poopatrovala deti, aspon hodinku v tyzdni, ktoru by si venovala sebe - nie upratovaniu, praniu atd, ale SEBE. Mozno nejaka mamina s dietatkom, mozno teta suseda...
A s tou nespokojnostou vo vztahu planujes nieco robit? Vsetko so vsetkym suvisi...
Eva

bubatko ,ja ti drzim palceky ,myslim si ze je to este vsetko cerstve po druhom porode ,ked malicky vyrastie a drobci sa budu vediet spolu vyhrat ,budes mat cas aj ty na seba ,aj viac casu na manzela a na vas vztah ... Mozno ak by ti mal kto pomoct s domacimi pracami ,aby si sa nemusela zatazovat ,mamina ,alebo niekto ,aby si si mohla v klude vyrazit aj drobcami von ,niekam na peknu dlhu prechadzku ...
Viem ,lahko sa rozprva alebo pise ,realita je trosku ina ...
Ale aj mna to caka ,mame takmer 2j rocnu princeznu a cakame prirastok v lete ,velmi sa tesim ,ale obavam sa presne takychto depresivnych stavov ....manzel je tiez od rana do vecera v praci a je zvyknuty ze mu vsetko dam doslova pod nos ...My sme mimo SR ,takze k nam zavita navsteva ozaj len obcasne ,raz za pol roka ...a priatelky som si tu este nenasla a kvoli jazykovej bariere sa obavam ze ani nenajdem ,takze budem sediet doma s drobcami ako ty ,bez naroku na vlastny cas ...a to mame este aj psa! Hold ? Do boja
Bude lepsie ,len musis byt trpezliva kym malicke podrastie .Uvidis chlapci sa potom vyhraju ,len ich ved k tomu ,aby boli najlepsi kamosi a velky bracho aby bol ochranca .Drz sa

evka m , presne to si myslím, inak by nemuseli byť dvaja rodičia, boli by sme hermagfroditi , ja neviem, ale niektorí chlapi to majú asi pomýlené, veď na MD sa určite nedovolenkuje, je to nonstop služba, to som pochopila aj ja a ešte nemám deti

Síce mám dávno po MD,ale tie pocity poznám. Čo tak prihlásiť sa do nejakého kurzu a vypadnúť z toho stereotypu? Mne to veľmi pomohlo.

Vôbec sa nedivím, že chceš uniknúť, nevyčítaj si to! Človek potrebuje byť aj sám sebou. Ja som 6 rokov v kuse bola len maminka, tak hrozne mi deťúchy išli na nervy - nemohla som, písať, ani kresliť, ani hrať na gitare, ani chodiť na túry, chlap mi nerozumel, nemali sme peniaze... No proste na slučku!

Skutočne potrebuješ byť chvíľu sama sebou! Aj keby si mala ísť len na prechádzku, aspoň raz do týždňa venuj nejaký čas LEN SEBE. Vonku sa vydýchaj, pozri na hviezdy, nechaj nech ti vietor vyfúka hlavu, nech dážď zmije škaredé veci z tvojho srdca... proste pusti všetko z hlavy a ZAOBERAJ SA CHVÍĽU len SEBOU.
Držím päste dievča.

bubatko ja ti presne rozumiem! ja mam doma to iste aj ked s rozdielom ze mame jedneho synceka!moj muz od rana do noci v praci,takze sa vidime len v noci ked ideme daktory na zachod...ked ma volno(raz za cas)tak ked nepozera telku tak musi vkuse daco vybavovat a tak...takze na domacnost a dieta som sama .uz aj dnes som toho mala po krk maly plany a vsade bordel,nevedela som co skor robit!!ja uz dakedy fakt nevladzem sama so sebou vkuse som nervozna prevdu povediac uz dakedy by som sa zbalila a odisla niekam daleko kde ma nikto nepozna!kusok si od vsetkeho oddychnut a zbavit sa aspon na par dni kazdodenneho stereotypu!drzim palce aspon sa aj mne trosku ulavilo ja som si myslela ze som asi jedina Paťka

bubatko, tiez si myslim, ze je to v tebe este vsetko prilis cerstve, 2 mes. po porode, najvacsi napor radosti za tebou, teraz len kazdodenna realita s 2 detmi, hormony hore-dole, malo spanku...K tomu ta hrozna izolacia a unava, ktora pada na kazdu maminu... Ak momentalne nemas koho na strazenie, chodievaj aspon s detmi co najviac von, urcite nesed doma, ked je ti najhorsie. Aspon trocha prevetrat hlavu a nachytat par luxov navyse v tejto zime . O 2 mesiace je jar a vsetko bude lepsie, uvidis . Skus si ukradnut denne pre seba aspon trosku casu a ked nahodou obaja drobci budu synchronne spat, v momente sebou prasti na gauc, ziadne tanecky okolo domacnosti...Drzim velmi palce, nie si v tom urcite sama

Ahoj, asi každá mamička bojuje s nekonečným radom povinností a únavou. Ja mam doma 2ročnú dcéru a rodičov daleko, ale mám jednu úžasnú susedku, ktorá je tiež na materskej, ma jeden a pol ročné dievčatko a dobre si rozumieme, raz postráži ona mne, raz ja jej. ideme spolu s deťmi von, poobede sa navštívime, alebo tak...Verím, že sa aj tebe podarí najsť spriaznenú dušičky a napíšeš nám že ti je už lepšie, držím palčeky. Teraz nas čakaju narodeniny, tak sme sa dohodli, že darček si venujeme same sebe a pojdeme sa rochniť niekde do termálnej vodičky a naše polovičky si užiju jeden den s detičkami , však su takéé zlatéé.. A ešte im nadškrtneme že treba k tomu masu uvariť zemiačiky a dať oprať prádelko, joooj, ako sa na ten den tešíme...

ahoj bubatko, ta tvoja posledna veta ...ale co vsak som zena musim zvladat vsetko...je mozno klucom k rieseniu. nemusis zvladat vsetko, mas pravo to niekedy nezvladat, nenavarit, neupratat, nebyt neustale k dispozicii, nebyt mila, ani pozorna, mas pravo byt unavena, nervozna a nestastna, mas pravo na to aby ti deti sli pekne na nervy a mas pravo na svoju osobnu slobodu. a hlavne mas pravo na to, aby ti niekto pomohol, deti mate dvaja, nemusis byt s nimi stale ty ( z tvojich mailov som pochopila, ze manzel sa prilis doma neangazuje, alebo sa mylim?) clovek si musi zachovat svoj priestor, svoj svet, ak ma byt pre druhych oporou a inspiraciou, a to deti potrebuju ovela viac ako neustalu pritomnost neustale unavenej mamy.takze ako ti tu vacsina z nas radi, neskusaj byt dokonala matka (ani neviem co ten pojem vlastne znamena, pre kazdeho asi nieco ine) a hlavne neskusaj byt stale iba matkou. najdi si cas na seba, hoci pri dvojmesacnom babatku je to tazke, chapem ta, aj je clovek naozaj vycerpany, ani s priatelmi sa mu nechce rozpravat, nieto este nieco podnikat, ale je to asi to jedine, co ti pomoze, nebyt stale doma s detmi. mala si predtym nez ste mali deti priatelov, zaujmy, nieco co ta tesilo, nevzdavaj sa toho, prekonaj sa a aspon raz do tyzdna alebo cez vikendy si sprav program pre seba.ja mam 3 deti a mozem ta potesit tym, ze vsetka ta unava a zufalstvo raz skonci, vacsi syncek pojde do skolky a mensi vyrastie a uvidis ze sa ti ulavi.

a odkial si?keby si bola niekde z ba a okolia, rada ti s detmi pomozem

Aj ja sa hlasim za pomocnicu v domacnosti a s detmi. Tiez som z Ba
A presne ako pise irisba, nic nemusis! A hlavne teraz 2 mesiace po porode!
Pekne tatino moze z casu na cas postrazit, navarit, nakupit a uzit si materskej dovolenky.
Ty zatial niekam vybehnes a hned bude lepsie.
Nenechaj to zajst daleko, lebo to, ze nevladzes vstat z postele uz je dost! To uz treba riesit.
Ahoj a drzim Ti palce.