Veľmi citlivé a nadané dieťa, Ja mama, Diskusie

Elizabeth, neuvažovala si nikdy nad návštevou detského psychológa?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mám už dosť počúvania od okolia, že to správanie nieje normálne.

Elizabetha, v prvom rade - čo je to normálne?

Každý z nás je individualita, každý máme svojské a jedinečné prejavy. Prečo by sa mal ktokoľvek "cpať" do nejakých "škatuliek"? Týka sa to úplne všetkých - a hlavne detí
Máš úžasného synčeka, ktorý si ide za svojim. Čo je na tom zlé?

Prestaň sa trápiť a kúp si knižku od Jolany Laznibátovej Nadané dieťa, ktorá ti určite dá mnohé odpovede na tvoje otázky.
A, prosím ťa, kuk do tvojej mailovky, poslala som ti mail

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj Elizabetha, chvilami akoby si opisovala moju dceru...Dnes uz ma sedem rokov, ale vcera napriklad plakala lebo jej vypadol zub a nie ze by ju bolel ale nechce sa s nim rozlucit,lebo uz ho nebude mat .Kvapky vody a male spinky su mi doverne zname, naozaj kvoli kvapke vody na tricku sme sa prezliekali vzdy do druhého aby bol pokoj.Preslo to.Prajem ti vela trpezlivosti a naozaj ako dievcata spominali nechci aby vsetci boli rovnaki.Teš sa že tvoj synček je iný.Asi by som aj sa isla poradit k psychologicke,vedia ta dobre usmernit a poukazat na veci, ktoré si mozno nevsimnes.Knihy sme tiež museli citat celé, dnes hodne pomáha ked dopredu oznamujem kolko budeme citat,napr počet kapitol, co budeme robit den dopredu aby sa vedela dopredu pripravit a nemusela potom zialit.Ked bola taka mala ako tvoj syn, nemohli sme rozpravky pozerat, tie dojimave uz vobec nie lebo plakala ako o zivot ked napr maly medvedik zostal sam na kryhe a ta ho unasala nevedno kam.Skratka su precitlivelí a nevedia spracovat svoje emocie, teda ich emocie ich samých zaskocia a neda sa ine robit len plakat, to je ulava.Treba vysvetlovat velmi jemne a spustacom placu a stresu sa vyhybat do casu kym cely nervovy system spevnie a unesie tuto zataz.
Co sa tyka ucenia, nesilila by som to, ale tym že mu budes čitat knizku s basnickami dokola sa ju urcite rychlo nauci.Moja dcera odrieka spamati cele kapitoly
a dialogy z filmov a knih.Nadane dieta bez pochyby mas, a nadania su rozne ale nemusis sa nikam ponahlat, dopraj mu vela knih,chodte von a rozpravajte sa o tom co je okolo, citajte kazdy den.Ked sa mu budes denne venovat urcite bude napredovat.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem Vám veľmi pekne ani neviete čo to pre mňa znamená. Som posledná čo škatuľkuje ľudí. Ja sama som tak trochu iná.... Len mi vadia časté pohľady ľudí, keď sa správa tak ako sa správa. Niektorí ľudia proste vyvalia oči na prehnané reakcie môjho syna. Ja si z toho nič nerobím, ale keď je toho veľa jednoducho niekedy aj ja nevládzem. Rybička pripomenula si mi rozprávky tie dlho sme nepozerali, pretože v každej niekto bol zlý raz to bol vlk inokedy ježibaba atď. Takže plaču bolo ako vody. Inak svojho syna neučím riekanky za každú cenu, keď nechce tak nechce. Skôr si myslím, že ho zanedbávam. Toho času nieje až tak veľa a ja mám výčitky, keď niekedy odmietnem čítanie knihy lebo viem, že to bude trvať hodiny. Rozmýšľala som aj nad detským psychológom, ale žijem v malom meste a neviem či tu nájdem dobrého psychológa. Mám negatívne skúsenosti s lekármi. No porozmýšľam. Chcela som sa poradiť s matkami čo majú také dieťa, či si náhodou nenamýšľam. Či uvažujem správne, či ide o nejakú poruchu alebo je dieťa tak trochu iné.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

AK Ti mozem este poradit, citanie neodmietaj,viem je tazka doba, ale nedaj si ukradnut denne chvilku citania.Mne sa tak dcera sama naucila citat,kazdy den sme citali a citali a citali.Odpozeraval pismenka, sme tam sa nieco opytala .Prvu rozpravku citala ona mne ako 4 a pol rocna.
A co sa tyka psychologa, pohladaj si na internete, kazda skolka ma svojho psychologa alebo si vyhladaj rovno pedagogicko psychologicke centrum vo vasom okrese /meste/. Su to statne organizacie,nie su zdravotnicke, takze tam nie su lekari s ktorými mas zle skusenosti a takisto je to zdarma.A co ti psycholog povie, s tym uz naložiš Ty sama ako uznas za vhodne.Nie je to pre Teba nic zavazujuce, len ziskas nejake dalsie informacie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiež mám citlivé dieťa. Stále som mu vysvetľovala a dohovárala. Napr. keď spadneš a udrieš sa plačeš lebo ťa to bolí, ale keď si umažeš ruky sa neplače - umyjeme sa. V škôlke som požiadala učiteľku aby ho zapájala medzi deti, aby rozdával výkresy atď, aby sa nestránil detí. Pomohlo aj to že som zaviedla pravidlá. Dala som mu na výber z 2 možností. Alebo ti prečítam 2 rozprávky, alebo pôjdeš spinkať bez čítania. Samozrejme že plakal a trvalo dlho kým začal pravidla rešpektovať. Nesmela som povoliť aj keď plakal, lebo sa to uberalo zle. Často som ho brala na ihrisko alebo ku kamoškám, ktoré majú deti aj keď to často dopadlo tak , že celý čas plakal. Ty rozhoduješ, nie dieťa. Ale krikom som všetko zhoršila a môžeš si byť istá že nervy mi neraz praskli. Hovor mu že chceš aby bol veselý, aby sa viac smial, pýtaj sa ho čo by chcel a prečo je smutný, dávaj mu nejaké úlohy a pochváľ ho. "Tak toto si zvládol a pre špinavé rúčky plačeš?" Pozerajte veselé rozprávky, hovor mu ako sa dá situácia pre ktorú plače vyriešiť... a nepočúvaj okolie. Ty si mama, ty vieš najlepšie. Treba mu pomôcť ovládať plač a emócie a nedovoliť mu aby týmto ovládal on teba. Čo sa týka básničiek, alebo že sa nechce pozdraviť...každé dieťa je iné. Príde čas bude všetko, keď ho to učíš on začne. Prajem ti veľa trpezlivosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Máš pravdu Rybička. Ďakujem za cenne rady. Musím sa prinútiť a venovať sa synovi čo najviac. DAKUJEM

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ach Zitka, čo som sa narozprávala a navysvetľovala, že napr. kvôli kvapke zmrzliny sa neplače. Že sa nič nedeje. To je plač taký zúfalý, ako keby išlo o život.A keby trval 10 min. tak pohoda, ale trvá to celú cestu domov niekedy pol hodinu a viac. Jednoducho musíme odísť domov, lebo je schopný plakať veľmi dlho. Dlho ho treba chlácholiť, aby na to nemyslel. Ja som v celku prísna. Mám svoje pravidlá, od ktorých nepopustím, ale s niektorými jeho prejavmi si neviem rady. A prejavy lásky sú na dennom poriadku. V tom chybu nevidím.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ver mi že viem o čom hovoríš. S tými prejavmi som si tiež nevedela dať rady. Tie musíš jednoducho prečkať. A keď je situácia kľudnejšia vtedy dohovárať. Ale len chvíľku, aby nebol celý jeho deň len o dohováraní. My sme to denne riešili a aj riešime. Aj keď musím povedať, že je to už lepšie. Pretože sa mi zdá že vekom akoby dozrieval. Citlivý je vždy rovnako ale vidím u neho snahu že s tým bojuje. Užila som si s ním aj na verejnosti a bolo to ťažké. Tiež bývam v malom meste. Ale musela som stáť pri ňom nie proti nemu. Nemohli sme sa vždy skrývať.
Plakal veľmi, bol to až afektový plač a nemohol prestať, pripadal mi vždy smutný a nešťastný a , dokonca mal veľké problémy aj zo spánkom. Boli sme u psychologičky. Tá mi veľmi nepomohla. Neporadila mi nič čo by som už nevedela. Boli sme u inej. Ona ma urobila neschopnou. Vraj musím ho vedieť zaujať. Povedala že je na mňa veľmi naviazaný. Lebo on s psych. spolupracoval ale potom vždy veľmi plakal. Boli sme aj na neurológii. Vyšetrenia sú OK.
Jednoducho som bola a aj som na to sama s manželom.
Skús si prečítať nejaké knihy, pozri si na internete poruchy správania u detí. Ja som prestala chodiť ku psych. a bojujeme sami. Máme 5 rokov.(brokenheart)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, je podla mna dobre si precitatneaku litaraturu, ci precitat nazory inych ludi alebo zajst za lekarmi= specialistami,ale predsa, lekar je predsa lekar a ty si jeho mama. V prvom rade je to Tvoje dieta a je taky ake je a asi nezmenis to. urcite ho lubis aky je a mozno keby bol iny, tak by to uz nebol tvoj chlapcek. Raz sa mozno ukaze preco je to tak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak vcul neviem ci ta ukludnim, moja dcera mala v marci dvadsat a tiez jej plac pomahal a pomaha prezit. Pokial mi pamat siaha, plakala casto a za vsetko - od zialu, od lutosti, od nervov, hnevu, radosti.... ostalo jej to dodnes. Neriesim. Beriem ako jej crtu. Inak je relativne OK
Dodnes si spolu vieme krasne porevat pri spominani na detstvo ci pozerani starych fotiek.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ahoj elizabetha,
mám tiež mimoriadne nadané dieťa a vravím si, že ak sa mi ho podarí v pokoji dobre vychovať, tak zo mňa bude zenový majster. Hovorím si, že mimoriadne nadané deti si vyžadujú mimoriadnych rodičov, a keď takými nie sme, tak to nie je chyba nášho dieťaťa. Život s takýmto dieťaťom nám ponúka jedinečnú šancu sa z lásky k nášmu dieťaťu takými stať.
elizabetha, máš jedinečného synčeka, ktorý len vníma veci inak ako ostatní. Vníma oveľa viac vecí a súvislostí a vníma ich oveľa intenzívnejšie. No a keď je toho naňho veľa, tak sa s tým musí nejako vyrovnať - tak plače. Viem, že to je asi pre teba veľmi ťažké, ale predstav si, aké ťažké je to preňho. Preto mu skús pomôcť. Myslím, že keď zistíš, ako mu pomôcť vyrovnať sa so stresovými situáciami, tak už nebude musieť používať plač ako terapiu. Mňa momentálne napadá motto jedného detského náučného seriálu: "Deti, učte sa z chýb a využite možnosti." Možno tvojmu synčekovi pomôže, keď sa naučí vnímať chyby nie ako niečo negatívne, ale ako možnosť, niečo nové sa naučiť; a hlavne, len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Napr.: olial si sa, nevadí, nabudúce už vieš, že hrnček je lepšie držať oboma rukami a máme šancu nacvičovať prezliekanie - čo môže byť tiež zábava. Pri hre si sa zašpinil? Nevadí, pozri aký nádherný hrad z piesku sme postavili ...
(jedna krásna osoba mi raz povedala, že človek by sa v živote mal naučiť všetko, čo ho postretne premieňať na dobré)