vsetko

aj keď ho budeš milovať, tak ti nemôže(nemusí) ublížiť nikdy....

vieš, že mi napadlo v predchádzajúcom blogu (fóre), že či ty sa malého bojíš ľúbiť, aby si aj oňho neprišla? a už aj chápem prečo ... možno by si mohla skúsiť malého vnímať tak, že vlastne tvoja bývalá láska naďalej žije vo vašom chlapčekovi, že je to najlepšie a najkrajšie čo ti po sebe mohol zanechať, a to kúsok seba v malom synovi ... možno to chce čas, ale nie dlhý, aby maličký nezažil a necítil to, čo si zažila a cítila ty pri svojich rodičoch .... veľmi ti držím palce

...Barborka,je mi velmi luto co sa ti stalo,
teraz je tu tvoj syncek ,ktory nema nikoho len teba,
nenahovaraj si ,ze ked lubime niekoho,ze ho stratime,ty to tak vidis teraz ja ta chapem,ale tvoj syncek ta potrebuje tak ako ty si potrebovala tvojich rodicov a ako ti to padlo ked si ta nevsimali ?urcite jeho otec by ho velmi lubil, ako lubil teba,preto ty si tu pre synceka ,aby si ho chranila a aby nikdy nepocitil,co si ty musela vo svojom detstve...
..prajem vsetko dobre a vela lasky medzi vami....

Barborka,veľmi smutný príbeh.
Aj ja som prišla o brata pri nehode.Preto ťa chápem,je to ako by ti niekto odstrihol prívod s kyslíkom a ty nechápeš čo sa deje..odmietaš tomu uveriť.
Môj brat nikdy svojho synovca nevidel Narodil sa 4 roky po jeho smrti.A pritom je ako on...hyperaktívny,nezbedný,pehavý,mamičkin maznáčik presne ako bol môj brat.Niekedy sa v duchu bratovi prihováram a keď sa pozriem na malého ako by som videla jeho.Ale je to pritom niekto iný.
Už len to že si malého porodila pri tom všetkom nešťastí je znamenie že niektoré veci sa proste musia stať.Je to osud.Ty si stratila to drahé ale dostala si to najdrahšie v podobe svojho syna.Je v ňom kus človeka ktorého si milovala,tak mu tu lásku opätuj cez svojho syna. Myslím že keď vidí ako sa k jeho synovi staviaš musí byť jeho duša veľmi smutná.
Veď on ťa ľúbil a to nešťastie si nevybral,bol to osud.
Barborka netráp svojho syna ...deti nie sú zodpovedné za to čo robia rodičia.Veď on ťa iste veľmi ľúbi a spomeň ako bolo tebe keď si nikoho nemala.

Prepac, ale podla mna pises somariny.
Keby sa syncekovi nieco stalo, tak ak ho skutocne lubis, tak by ti to ublizilo presne tak isto, aj ked mu to nedavas najavo, ako ked by si mu DALA POCITIT svoju lasku.
Ty vychovavas len dalsie stradajuce dieta.
Nerobim svojmu dietatu to, co sa mi nepacilo na mojich rodicoch!

Možno chápeme už lepšie, ale... Barborka prepáč, ale mám pocit, že nevieš, čo chceš a máš v sebe zmatok v detstve som zažila niečo podobné...vždy som si odsr..a všetko za súrodencov a nikdy mi dospelí neprejavovali toľko lásky, ako im...no napriek tomu som si hovorila, že ak ja budem mať rodinu, tak nikdy nedopustím, aby som robila rozdiely medzi deťmi a takéto chyby, ako moja rodina! Nemala som síce v rodine takú tragédiu, ako Ty, ale myslím, že si sa tam práve "zasekla" a nevieš, čo ďalej...možno budem trošku tvrdá, ale podľa mňa si mala najprv riešiť vzťah s Tvojím synom, ako čakať druhé...veď Tvoj nádherný synček za nič nemôže...ja osobne by som v ňom videla otca dieťaťa, ktorého si ľúbila...ver, že je niekde tam hore a je mu smutno, ako sa správaš k vášmu synovi...nie je to fér voči tomu malému! A vedz, že to nie je fér ani voči tomu druhému, čo čakáš...viem, nechápeš...ale neskôr pochopíš...snáď nebude neskoro...pretože namiesto toho, čo by si sa mala snažiť sa aspoň pokúsiť priblížiť k Tvojmu dieťaťu, tak píšeš o makeupoch, odsudzuješ kočky, ktoré sú vymachlené, vyobliekané a dávaš sem svoje fotky...prepáč, asi budem zas tvrdá:kočky, ktorá je síce krásna, ale mám pocit, že aj samoľúba-cítim to z tých fotiek... Zamysli sa a skús na sebe popracovať-ten Tvoj syn si zaslúži viac...skús aj rady dievčat, čo Ti písali aj v druhom príspevku...všetko dobré želám

Juj,nechci nevieď,čo by som Ťa...Čo máš potrebu počuť z každej strany,že si pekná?Myslím,že si o tom hlboko presvedčená aj sama.A ďalej?Čo by si povedala,keby sa teraz vo dverách objavili obaja-priateľ aj brat?tak si ho ľúbila,že jeho syna necháš aj týždeň naverímboha a čo?ako chceš ľúbiť to druhé??keď tohto nádherného anjelika nevieš?a čo otec toho druhého?on ťa ľúbi alebo ?nepíšeš nič viac?a čo nato tvoja mamina,alebo kto sa bude starať aj o to ďalšie?podľa mňa si neuvedomuješ,čo máš-zdravé krásne dieťa a ďalšie,čo ťa bude takisto potrebovať.to čo si už stratila,bola veľká rana,ale máš stále prečo fungovať-tak objím synčeka,zabudni na ostatné marfy,a lásku ktorú si vraj nedostala doma,teraz máš od synčeka.Milovala by si ho,keby si vedela,ako dlho ho môžeš milovať??Miluj ho preto,lebo ti vôbec bolo dopriate milovať,že ho vôbec máš!!!On ti lásku vráti.

Milá barborka, z tvojich vsetkych prispevkov co si tu dala mam neskutocne zmiesane pocity, som z nich rozcarovana a aj napriek vsetkemu este stale nechapem...
podobne detstvo som mala aj ja, ako prostredne dieta, velmi sa o mna nezaujimali... az na mojich promociach obaja rodicia skonstatovali, ze ani netusia ako a kedy som vystudovala, ze su na mna velmi hrdi a ze som ich vlastne vobec "nepotrebovala"... zvykla som im to zazlievat, lebo som sa citila cele roky odstrcena, ale odstupom casu vidim, ze to nebolo naskodu, vela ma to naucilo, hlavne samostatnosti... sama sebe som si slubila, ze vsetky svoje deti budem lubit rovnako, zatial mam len jedneho syna, neskutocne mi pripomina jeho otca, ktory sa onho nezaujima, ale aj napriek tomu som vdacna za kazdy den, co mozem stravit s nim a nadovsetko ho lubim
mas ozaj nadherneho synceka, pises, ze si sa snazila vybudovat si rodinu s ludmi, ktorym na tebe zalezalo... ano strata je bolestiva a nie je vobec lahke sa s tym vyrovnat, ale mas synceka, ktory ta potrebuje a tym ze ho od seba odsuvas ublizujes aj sama sebe, on je nadalej sucastou tvojho zivota, bojis sa ze ho stratis?? ale tym, ako sa momentalne k nemu spravas ho stracas ovela viac... je to to najkrajsie co ti tvoj priatel mohol zanechat, kusok seba :o)
teraz si dostala jedinecnu prilezitost, nasla si si partnera, ktoremu na tebe zjavne velmi zalezi, cakas s nim dieta a aj k tvojmu synovi si vyvinul pekny vztah, myslim, ze spolocne by ste to mohli aj prekonat... popravde si sa do toho prilis vrhla, takto vsetko naraz, chcelo to viac casu, ale to je moj nazor... musis sa vysporiadat so svojim zivotom a svojou minulostou, este nevies, co dalej ta caka a ake emocie pridu po narodeni dalsieho babatka... mas krasneho syna a moznost zalozit si rodinku, po ktorej si vzdy tak tuzila, mas sancu zacat odznovu... tak vela stastia, lub malickeho, velmi to oceni, co ine by za to dali...

Ak sa nevieš vyrovnať so smrťou blízkeho človeka navštív psychológa. Tvoje deti ťa potrebujú a ak nechceš aby ťa deti brali ako ty si brala svojich rodičov, nenávidela si ich lebo si ťa nevšímali začni riešiť situáciu. Tým, že si v detstve prežila trápenie vieš sa vcítiť do vlastných deti. Nerob im to čo, na teba pôsobilo zle a možno ťa aj poznačilo. Nesnaž sa stratiť lásku svojích detí,lebo ťažko sa vracia späť.

ja by som to napísala asi takto Barbora 18: Keď ho teraz odstrkuješ Ty, môže sa Ti stať, že ho budeš potrebovať a odstrčí Ťa on! Potom si budeš sťažovať, akého máš nevďačného syna!!! Spamätaj sa, to krásne dieťa za nič nemôže a ako matke? Ti dôveruje.

Ja si myslím,že prvý problém je v tom,aký máš Barbora ty vzťah so svojimi rodičmi.To by si mala začať riešiť.Keď prestaneš žiarliť a odsudzovať ich za to,že brata uprednostňovali pred tebou,vyjasníte si to medzi sebou,potom sa zmení aj tvoj vzťah k synovi.

V prvom rade by som sa na tvojom mieste prestala zaoberat sama sebou a tym co bolo......skus vnimat aj inych okolo seba a svoje dieta v prvom rade.
ivet

Barborka,lub svojho maličkého,on ti tu lásku stonásobne vráti.A bude to láska aku ti nik nedá.On ta bude mat rád aj nenamalovanú,neučesanú.Neodhanaj ho od seba,nemože za to čo sa stalo.A každý máme predurčené dokedy tu budeme,to nemožeš teraz mysliet na to,že každý ta tu nechá.Ty musíš vychovat dieta.Ber to tak že sa na teba z nebíčka dívajú

Barbora, prepísať pôvodné znenie blogu nie je riešenie.

My Ta tu rady uvidime aj nabuduce, ked sa upokojis.....
ivet

barborka, a co ak sa nebodaj stane, ze ta tvoj partner teraz opusti? bude to rovnako sklamanie a rana osudu. prestanes milovat aj to druhe dieta? aby si si zase neublizila? aj k nej budes mat problem prejavit lasku, objatie, pusu, trpezlivost z jej pritomnosti? ak nie a mas pocit, ze tentoraz by to bolo nieco ine, ze jeho odchod by na tvojich citoch voci babatku nic nezmenil, skus nieco z toho aplikovat aj voci synovi.
da sa pochopit, ze od zaciatku bol v tebe voci nemu blok. mozno v tom okrem strachu z dalsieho mozneho ublizenia bol aj strach a stres z toho, ze sa mas starat, nechcelo sa ti mat zodpovednost (aj toto sa stava). da sa pochopit, ze vdaka tomu si si voci synovi nevybudovala vztah. da sa pochopit, ze mas k nemu taky postoj - je moj, nevzdala by som sa ho, keby ochorel, presla by som bosa pol sveta, aby som mu pomohla, ale nech mi da pokoj a nechce odomna nic.
ale naozaj sa neda odobrit, ze sa s tym nic neda robit, ze to mas nechat samo na seba. roky vam plynu a naozaj tych prvych sest je v zivote cloveka tych najdolezitejsich. ako sa v nich vyvinie, to uz za dalsi jeho zivot neskorigujes. len s namahou a nie uplne. ak sa teraz nauci, ze laska mu nepatri, musi si ju vydobyvat, bojovat o nu, bojovat o tvoju pozornost, zazijes s nim podobne veci v puberte, ake si prezivala sama. poznas to doverne, ake to je bojovat o rodicov a zit s pocitom, ze sa mozes pokrajat, si vzduch. dostanes najest, napit, postel a oblecenie, hracky a vsetko. ale daj pokoj a nerus. a ked teraz pribudne milovana sestra, bude to s nim take, ako s tebou a bratom.
mali sme v rodine tento problem, ked mama doslovne povedala uz dospelemu synovi: nemozem zato, ze ta nedokazem milovat. zmier sa s tym.
napriek tomu ti neviem poradit, ako sa cez to prekusnut a najst k synovi cestu a pustit si ho do srdca, ked to zatial nechces. ale skus mu teda aspon vo svojom okoli najst co najviac milujucich ludi, co mu tu lasku ako tak vynahradia. nech nenajde prijatie a porozumenie tak neskoro ako ty u brata. nech ho ma od teraz. zachran co sa da, ked sama na to zatial nemas.

ze mas problem lasku davat, ze ju dokazes len nasavat ako cierna diera, je pri podmienkach, v akych popisujes, ze si vyrastla, normalna vec. nie je to nic divne. ani odsudeniahodne. mne sa osobne paci, ze s tym nieco robit chces. zial, vobec neviem ako ti poradit. jedine, co ma napada a co som uz parkrat povedala, je snazit sa synovi zabezpecit v jeho okoli ludi, ktory by ho mali uprimne radi, ked ty nemozes (neda sa ti).
mozno by to chcelo zamysliet sa nad tym, co su pre teba priority, najdolezitejsie veci. je to partner? alebo deti? alebo ty? alebo snaha vyjst s okolim? alebo cokolek ine?
kazdy mame tie hodnoty pomiesane inak.
ak chces, skus nam povedat, ake su tie tvoje. ja myslim, ze by mohli byt vychodiskom.

..este ty sa budes urazat co ti tu kocky pisu.zena spamataj sa,navstiv psich.zariadenie ,nehnevaj sa ,ale ty potrebujes odbornu pomoc,inak tvoj syncek (dalsie dieta vyrastajuce bez lasky)bude velmi trpiet a konaj ,dokial je este v tebe stipka
,,to neni laska, neviem to pomenovat,zeby si vedela s niekym aj citit?ale no vysiel zomna tak trosku patri ku mne,preto tu preziva to chudatko,,,
mne tak pripada vztah k tvojmu dietatu..
co si to za cloveka?vela nas bude co budeme mysliet na maleho drobceke,ako sa ma? neublizuje mu?take krasne dieta ,ked si ta neziskalo, tak uz si ta neziska,lebo od malicka prve krocky,prve slovo,to nas este viac a viac sputavalo ,ako sme sa tesili,az niekedy skakali,skoda,ze tvoj syncek to nezazil a ani nezazije..
najstrasnejsie je,ze ty ani potrestana nebudes,lebo ked tvoj syn vyrastie a odide od teba s tebou to ani nepohne ty si tak surovy clovek..
pre synceka

"takéto radi a podobne nepotrebujem"

A AKÉ RADY POTREBUJEŠ ???????????

Lebo podla toho čo tu čítam čo si tu popísala,ako ti nič nie je dobré a ako si každého pourážala,tak asi len ty sama vieš najlepšie aké rady a čo vlastne potrebuješ.

TAK NAČO SEM POTOM PÍŠEŠ ?!!!

Ty jooo.. tak mam po dlhsej dobe zase kusok casu v praci a vravim si pokukam co nove - nuz a do oka mi padlo XY tem od Barbory, ani som nevedela, do ktorej vlastne napisat???!!! Priznam sa, ze prispevkov je tak pozehnane, ze som nemala sancu vsetky precitat ale z toho, co som videla, musim povedat - ake pekne veci jej poniektore pisete, co je sice fajn, ale myslim, ze si to nezasluzi!!!
Barbora, ak by som Ta stretla, asi by ma museli udrzat viaceri aby som sa ovladla. Z toho co si zatial pre nas vypotila cez pismenka si pre mna jeden sebecky, egoisticky clovek, ktory sa straaaaaaasne rad lutuje! Nie si jedina, ktora si zazila velku tragediu v zivote, ktora mozno padla na zem a ktora trpi, alebo trpela.. lenze zivot ide dalej a namiesto lutovania, si odlozila syna, nasledne si ho zobrala spat, ublizujes mu svojim nezaujmom a nadovazok si si s tymito vlastnostami urobila dalsie dieta! je mi uplne jedno ako zijes, co robis, aka si k ludom, ale k tomu dietatu aka si - to mi jedno nie je. Zatial co ty tu vypisujes a potom sa buchas do prs - Uz mi nepiste, tieto rady nepotrebujem! - tak zatial tvoj syn mozno caka na kusok lasky od mamy, ktoru ma rad napriek vsetkemu, pretoze len deti vedia lubit cisto a bezhranicne, mali by sme sa od nich ucit! To je hrozne, odporne, a je mi tvojho syna neskutocne luto. Keby som mohla, vzala by som ho do naruce - hoc je cudzi, veeelmi by som ho vystiskala a pokusila sa ukazat co znamena laska.. kto sa zastane tvojho syna? Ty sama seba urputne branis, ale kto brani jeho? Aj on ma pravo byt milovany! Oberas ho o stastie, o detsvo, pretoze starat sa o jeho potreby nestaci. Nemozem ti napisat nic ine, iba ak mas v sebe naozaj aspon kustik citu, zahod svoju sebeckost, prestan sa lutovat a pokus sa mu byt mamou - nemusis byt perfektnou mamou, len ho prosim Ta lub! Stratila si uz vela casu, ale este je cas napravit to. Velmi ta prosim kvoli tomu malemu krasnemu a bezbrannemu dietatu, neublizuj mu viac. Zivot bez mamy, ktora by ta milovala, je totiz velmi, velmi bolestivy a ty teraz vraj trpis, no on trpi viac a navzdy bude - a len kvoli tebe, vezmes si to na svedomie??? Posielam objatie pre Tvojho synceka

a to co akoze na tom co bude o 20 - 30 rokov??? Teraz je ten cas ked Ta velmi ako mamu potrebuje.. v tvojich prispevkoch som citala aj to, ze necitis k nemu to, co citis k dietatku v brusku, ze nejak nevies citit k nemu lasku a tu napises ze ho milujes? Tak co? Koho milujem, obzvlast ak ide o bezbranne dieta, tak mu neublizujem.. je sice pekne ze sa snazis, ale Tvoje snazenie by nemalo byt v tom, ze sa niekde tu obhajis,alebo ze si vnutri seba svoje konanie ospravedlnis, ale malo by byt o skutkoch! Keby tu napisala nejaka zena, ktora sa o svoje dieta nestara, bola by som rovnako razna, ak nie vyslovene hnusna a povolala by som na ne pokojne aj socialku, lenze opakujem, starat sa nestaci, snazit sa nestaci - v tvojom pripade cas uteka, dieta trpi... viem ako ma moje deti potrebuju, viem ako deti ocenuju najviac zo vsetkeho materinsku lasku.. zacni milovat svoje dieta viac ako seba, aj ked uprimne, ja absolutne nechapem, ako s tym mozes zit - byt s nim a nechat si jeho aj tvoje stastie preklznut pomedzi prsty...kvoli nemu vam drzim palce...