Aké podobné skúsenosti?Janka,nestresuj sa,keď nič ešte nevieš,len si sama domýšľaš.Vydrž,uvidíš ako a čo prebehne na súde,tam sa dozvieš odpovede na otázky,ktoré tu píšeš a potom budeš riešiť,keď ti to nebude vyhovovať.
...napríklad skúsenosti s odvolacím súdom...
Skúsenosti s odvolacím súdom mám aj ja,ale každý prípad je iný,rieši ho iný sudca,to sa nedá takto všeobecne napísať,čo sa bude na vašom pojednávaní riešiť.Pravdepodobne si potrebujú zistiť všetko čo sa zmenilo odvtedy ako bolo prvé pojednávanie,k akým zmenám došlo u teba,u exmanžela a vy sa tam určite k tomu vyjadríte,vypočujú vás.
Ja som nikdy právo neštudovala,nerozumiem tomu veľa,tak by som sa tu nerada k tomu vyjadrovala.Každý sudca,sudkyňa je len človek a čo si všímam v okolí a z vlastnej skúsenosti viem,že vždy stojí na strane dieťaťa.Nemáš sa čoho báť,a keď sa ti nebude páčiť rozhodnutie,stále máš možnosť odvolať sa.
Akože na Krajskom súde sa dá ešte odvolať? To dokedy sa dá odvolávať, donekonečnaaaa??? No Ja fakt nemusím takéto vyhrotené situácie, ale sú to peniaze pre moju dcérku, tak musím zabojovať...Vždy som mala sudkyňu, teraz mám sudcu, dúfam, že ako chlapovi mu nebude nadŕžať a ešte k tomu policajtovi...Moc sa mi tam nechce trepať keďže som v ôsmom mesiaci tehotenstva a vidieť ten jeho ksicht a vyvracať jeho klamstvá a nezmysly a odhalovať pred Ním svoje súkromie...čo narobím už ale...
Janka, ten človek, na ktorého ksicht sa ti nechce pozerať, ktorý klame a tára nezmysly, je otec vašej spoločnej dcéry - a na tom nič nemení ani to, že ste rozvedení. Okrem toho - ty sama si si ho vybrala.
Bolo by fajn, keby si sa aspoň pokúsila správať sa k nemu slušne.
ďakujem geo,podarilo sa ti to skôr napísať ako mne.Keďže sa stránka prerába,mne sa to nedarilo 
,ale úplne súhlasím,chcela som napísať to isté 
janulka ako pišeš...pre tvoju dceru...tak bojuj.
pevne nervy!!!
ja mam podobny pripad teda som mala nebudem vsetko vypisovat.Len tolko ak sa odvola na Krajsky sud tak ano da sa odvolat ale ako urci krajsky sud tak potom sa uz odvolat neda.Kolko ti urcili na okresnom sude vyzivne tak neboj na krajskom sude ti ho neznizia skor mu mozu dat este vedsiu sumu.Takze sa vobec neboj chlapi si myslia ze tam pochodia ale mylia savelmi a kolko si si urcila ja 100eur aj to schvalili.
No veď tak som to aj myslela, že On sa teraz odvolal a ako Oni rozhodnú teraz na Kraji, tak proti tomu sa už nedá odvolať...
No dievky milé, Ja sa k Nemu snažím správať slušne, najskôr som to všetko chcela riešiť dohodou medzi Nami dvomi, ale On nesúhlasil, tak som nemala inú možnosť ako vyriešiť to súdnou cestou, tu som si vedomá, že robím všetko preto, aby sme si vychádzali a to ma maximálne uspokojuje...ale nemusím ho mať rada, to ma nikto neprinúti, lebo ako človek je mi On odporný preto ako sa ne/správa, ne/zaujíma o svoju dcéru. A za svojho manžela som si vybrala úplne niekoho iného, určite nie toho muža, ktorým sa stal po Našej svadbe, ale toho akým bol pred svadbou, bo ľudia sa niekedy tak zmenia, resp. dokážu sa pretvarovať, že by jeden neveril...
Možno to chcú riešiť osobne aj kôli tomu, že som súdu poslala papiere, kde je uvedený jasný dôkaz o tom ako pred súdom klamal o pomeroch vo svojej rodine, možno by sa to teda dalo klasifikovať ako krivá výpoveď alebo niečo také...
Žiadala som o 165 euro a na Okresnom súde mi schválili 150 euro...čo som teda bolo spokojná...teraz mi dáva 100 euro...ops teda 99,60 euro...bo tých 40 centov by mu straaašne moc chýbalo v rodinnom rozpočte...
Janka, ty si sa vydávala tehotná?
Nie nevydávala, prečo?
Pretože vyššie si napísala, že tvoj manžel sa po svadbe veľmi zmenil. Napriek tomu si s ním otehotnela. Takže - vybrala si si ho za otca svojho dieťaťa. A tým aj zostane - aj keby krivo prisahal celému vesmíru, aj keby vyvraždil polku sveta (iste, poriadne som to nadsadila - až taký netvor to zrejme nebude).
Bez toho muža by nebolo vašej dcéry. Samozrejme, nemusíš ho velebiť a padať pred ním na kolená. Ale zároveň nie je nutné ho nenávidieť. Nenávisť je veľmi silný cit a škodíš tak nielen sebe, ale hlavne dcére. Ako by ti asi napísala Ribišška - popieraš polovicu z nej... A ona to cíti.
Ona to necíti, pred Ňou som nikdy jeho neriešila ani nebudem, moja dcérka je dosť múdra na to, aby sama isté veci pochopila keď bude väčšia, staršia...sama si na Neho utvorí svoj názor a aký budú mať Oni dvaja vzťah medzi sebou to je čisto ich vec...ak dobrý budem len rada. Ona o Ňom ani vôbec nechce rozprávať...keď sa jej spýtam ako bolo u tatina, čo robili alebo tak, tak nikdy nechce o tom rozprávať, povie len dobre a hotovo a Ja sa ďalej nevypytujem...Niekedy som si na Neho vymýšľala rôzne pozitívne veci, že tatino na Ňu myslí, len má moc roboty, tak sa jej nemôže venovať, ale že na Ňu isto myslí, sama som iniciovala aby mu dcérka zavolala a veci podobné, ale už to neriešim...riešim len to ako sa k dcérke správa môj priateľ a Ja a snažíme sa ju čo najlepšie pripraviť na príchod jej sestričky, dokonca včera sa dcérka opýtala môjho priateľa či mu aj Ona môže hovoriť tatinko, tak ako mu bude hovoriť jej sestrička...Veľmi sa snažíme, aby dcérka cítila, že je stredom Nášho vesmíru, že je milovaná, zbožňovaná, chcená...Vydávala som sa zaslepená láskou s ružovými okuliarmi na očiach, asi tak by som to napísala...bola som naivná a hlúpa, nezrelá, lebo vtedy som absolútne neriešila aký bude otec, aký bude manžel, čo pre Neho znamená pojem rodina, vtedy som riešila len to, že budeme spolu celý život každú noc spať vedľa seba, že budem mať jeho meno a status vydatej...a pod...
...bola som naivná a hlúpa, nezrelá, lebo vtedy som absolútne neriešila aký bude otec, aký bude manžel, čo pre Neho znamená pojem rodina, vtedy som riešila len to, že budeme spolu celý život každú noc spať vedľa seba, že budem mať jeho meno a status vydatej...a pod...
Nuž, ľudia robia všelijaké chyby. To je úplne normálne a OK - na chybách sa v lepšom prípade učíme a posúvajú nás ďalej. V horšom prípade ich opakujeme dovtedy, kým nepochopíme, že tadiaľ cesta nevedie.
Ale obviňovať zo svojich chýb druhých - to už tak celkom OK nie je. Možno sa tvoj ex naozaj zmenil, možno si si len ty zložila ružové okuliare. A možno to bolo ešte nejako inak.
Nech je to tak, či onak - tvoj ex sa správa tak, ako sa správa. Tým, že sa budeš dokolečka v tom rýpať, moc dobrého nespravíš - jeho vzťah k tebe a dcérke môže zmeniť len on. A ty zase môžeš urobiť niečo len so svojim vzťahom k nemu. Vždy totiž budete mať nejaký vzťah, aj keď ste rozvedení. Stále totiž zostávate rodičmi.
Ona to necíti, pred Ňou som nikdy jeho neriešila ani nebudem, moja dcérka je dosť múdra na to, aby sama isté veci pochopila keď bude väčšia, staršia...
Tam bude zrejme ten zádrhel - ty nehovoríš o ex s dcérkou... Prečo by teda ona hovorila o ňom s tebou? Deti majú nesmierne citlivé "anténky" a vnímajú nielen to, čo sa kedy ne/povie... Cítia, veru cítia - a omnoho intenzívnejšie ako mnohí dospelí... Dcérka veľmi dobre cíti, že ex je pre teba tabu téma...
Čakať, kým bude väčšia a staršia a sama pochopí... Môže sa stať, že nepochopí. A/alebo nenájde v sebe odvahu pozrieť sa na to objektívne. A/alebo si naberie do hlavy rôzne vlastné "vysvetlenia" - len preto, že s ňou o jej otcovi nehovoríš... A ak ďalej a tak podobne...
http://www.nanicmama.sk/ja-mama/detska-dusicka
aaaach geo
"vtedy som riešila len to, že budeme spolu celý život každú noc spať vedľa seba, že budem mať jeho meno a status vydatej...a pod..."
Jana, dakujem ti za tieto uprimne slova. Tato tema ma totiz fascinuje, nejako nemozem pochopit, ze za tieto pocity baby vymenia slobodu a vezmu si to, co si vezmu a potom placu a placu...nejako nemozu pochopit, ze radsej sama ako s ... urcitym typom muza.
Ty si to pochopila a to je velke plus. Verim, ze si si vybrala teraz lepsie 
Ja som ho vtedy jednoducho chcela a nič iné pre Mňa neexistovalo...ako malé dievčatko, proste chcem a hotovo...aj cez mŕtvoly ako sa hovorí...a všetko sa mi to vrátilo a to dvojnásobne...ale inak by som nemala takú krásnu dcérku ako mám...No Ja tomu verím, že teraz som si vybrala správne...zvážila som dôležité aspekty, ktoré som predtým vidieť nechcela a zatiaľ som spokojná a šťastná...
Podala som v septembri 2009 návrh na zvýšenie výživného...v roku 2010 nejak v apríli-máji myslím mi bolo toto výživné zvýšené na Okresnom súde, na čo môj ex-manžel samozrejme podal odvolanie na Krajský sú kde to bolo od júna tohto roku...a teraz prišla ku Nám do práce mzdovej personalistke žiadosť zo súdu aby zaslala výšku mojich príjmov od februára tohto roku až do dnešného dňa...tak Ja ale nechápem prečo chcú príjmy za tento rok keď žiadosť som písala ešte v roku 2009 a odvtedy sa zmenilo strašne veľa vecí napr. už nežijem sama, som tehotná a budúci pondelok odchádzam na materskú dovolenku a pod...Neviem čo bude teraz, či vyriešia moju žiadosť alebo budem musieť napísať novú žiadosť podľa aktuálnych skutočností, ktoré sa dejú v mojom živote...vytýčili pojednávanie, takže to nebudú riešiť len-tak bez Nás ako v iných prípadoch...Mám z toho stres a zbytočné nervy, lebo neviem čo bude...Ako na jednej strane sa mi polepšilo, keďže žijem spolu s priateľom a tým pádom idú výdaje na domácnosť na polovicu, ale na druhej strane môj príjem klesne o polovicu a okrem toho budem vyživovať ďalšie dieťa a dcérka prestúpi zo škôlky do školy, tak si myslím, že mám šance na zvýšenie výživného aj keby to riešili podľa mojej aktuálnej situácie...fakt neviem ako to budú brať...nemáte niekto podobné skúsenosti, neviete mi poradiť??? Prosím o Vaše vyjadrenia...Ďakujem...