čo tak skúsiť ísť do nejakej poradne a opýtať sa na názor odborníka - človeka, ktorý má jednak isté vedomosti, a zároveň nie je zainteresovaný a má tým pádom potrebý odstup
hm ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čo tak skúsiť ísť do nejakej poradne a opýtať sa na názor odborníka - človeka, ktorý má jednak isté vedomosti, a zároveň nie je zainteresovaný a má tým pádom potrebý odstup
hm ?
ahoj zuzana
tiez si myslim ze skuseny odbornik ti poradi najlepsie, ...ale v prvom rade by ste si mali s priatelom stanovit jasne pravidla ako pristpovat k detom aby nevznikali zbytocne nedorozumenia o tom kto je velitel a pod. a potom sa porozpravat aj s detmi, bez kriku a trvat na dodrziavani pravidiel...v klude si rozobrat najcastejsie priciny hadok a dohodnut sa na sposobe riesenia pre buducnost
to ze priatel ospravedlnuje spravanie jeho dcery argumentom ze je s nou malo moze viest akurat tak k tomu ze si zvykne na odlisny pristup a casom prestane respektovat autoritu...to ze si poplace...prisla na sposob ako dosiahnut svoje a vyuziva to, skuste plac ignorovat,neumiera sa nan, ked zisti ze placom nic nedosiahne prestane...nemala by si menit svoje spravanie k svojim detom len preto aby si vyhovela priatelovi a takisto nemozes ocakavat ze sa vase deti budu bez vyhrad akceptovat
na druhej strane sa na to pozri aj jej ocami, mala ocina len pre seba a teba a tvojich synov vnima ako hrozbu ze o otca pride, tazko povedat ake emocionalne nasledky na nej zanechal rozchod rodicov
...a necuduj sa ze 13r dospievajuca teenegerka s ktorou asi zacala lomcovatpuberta, rastu jej prsia a mozno uz ma aj menzes bude nadsena predstavou spolocnej izby s dvomi pre nu cudzimi chlapcami ...ani ja by som nebola
treba si spolocne sadnut k stolu a dohodnut sa na pravidlach, je to tazke ale nie neriesitelne a urcite to dlhsie potrva
prajem vela stastia
Ďakujem za názor, požiadam aj o radu psychologičku ktorú navštevujem so synom/je ZŤP zle to znáša/.Je to ťažké, ale dúfam že sa to zlepší a nájdeme cestu k sebe.Stoja mi za to, aby som zabojovala...trpezlivosť...
Ahojte, prosím Vás o radu...Som rozvedená, mám dvoch synov 12r., 8r.Nasťahoval sa k nám môj priateľ, ktorý má 13r. dcéru, ktorá k nám chodí každý druhý víkend.Deti mávajú medzi sebou nezhody, hlavne starší lebo žiarlia na seba. Jeho dcéra bola zviknutá mať ocina pre seba, chodili na výlety, návštevy...Teraz je to iné, lebo sme piati, ťažko je nájsť niekedy zhodu a samozrejme peniaze...chlapci mi povedali, že som sa hrozne zmenila, že na nich stále kričím, zakazujem...taká som nebola...Je to pravda sama som si to uvedomila, ale sú stále v sebe...Ona je taký živel, keď nieje po jej, tak plače...Aj ja som s ňou mala konflikty, ale vždy som to nejako poriešila, ale teraz mi povedala škaredé slová ktoré tak bolia...Mám 2izbový byt a chcela som deťom spraviť spoločnú izbu aby sa naučili spolu fungovať, ale priateľ odmietol, argumentoval to tým že je s ňou málo a mohla by sa cíťiť odstrčená, že s mojimi deťmi sme každý deň...Tak spáva s nami v izbe, nepáči sa mi to, lebo si myslím že je to už veľká slečna a takto tie deti nedáme do kopy.Priateľ sa snaží, upozorní ju, dohovára jej ale potom vidím na ňom že ho to mrzí, lebo ju ma veľmi rád...Chceme si ju brávať k sebe ,,delená starostlivosť",2 týždne ale neviem ako ďalej, lebo sa kôli jej správaniu hádame... Ako ju mám usmerniť, aby pochopila že ju ľúbime a chceme aby bola s nami...