zúfalstvo z dieťaťa

Wia, bola som na tom veeeeľmi podobne .
Dnes je z toho urevaného a nespiaceho bábätka puberťák, vyšší ako ja, v januári dostane občianku, a síce si občas pofrfle (však ako by to inak bolo, všakže ), ale inak je to úžasný mladý muž

Skús si prečítať trebárs toto: http://www.nanicmama.sk/prakticke/sedem-etap-materstva
Takýmito a podobnými pocitmi si prechádza skoro každá novopečená mamina a myslím si, že to tak nejako patrí k tomu .

Aj ja som si tým prešla, ale vedela som že moje tehotenstvo sprevadzali rodinné problémy a vedela som že dieťatko ma byť prečo nervozne a tak som vstávala k nej s tým, že aké je to pre ňu ťažké, ked nedokáže ani trochu spinkať. Striedali sme sa počas noci a citila som sa hrozne unavená a neschopná, lenže ja som už mala 2 ročné dieťa a pri nej som nič také nezažila a tak som to zvládala a som rada že to prešlo.
Nezúfaj, nie si sama a ani s myšlienkami, ty si to aspoň priznáš a to je dôvod prečo to zvládať.

Wia, nejaký čas určite potrvá, kým si so svojou dcérkou vytvoríte nejaký systém, zladíte sa a potom to už bude super, uvidíš. Je to veľká zmena, keď si robíš program aký Ti vyhovuje, spíš kedy chceš a zrazu sa musíš prispôsobiť tomu malému uplakanému dieťatku. Poznám to, tiež som si tým prešla. Moja dcéra, keď som si ju doniesla z pôrodnice mala prehodený deň s nocou a tak som bola tiež často nevyspatá a deprimovaná, napriek tomu, že som ju od prvej chvíle veľmi ľúbila, pripadala som si niekedy ako v pasti, ako nemožná a zlá mama. Pomaly sme si vytvárali svoj režim, zvykli sme si na seba a už to bolo niečo úplne iné ,. O dva mesiace bude mať 17 rokov .
Myslím, že pocitmi ktoré máš teraz Ty, prechádzalo veľa mamičiek

Myslím si,že tým sme si prešli takmer všetko.To,čo ty máš v myšlienkach,som ja neraz povedala aj nahlas.Všetko sa časom ale upraví.Teraz sú tie dcéry,pri ktorých som bola najzničenejšia už samé maminkami a ja som stará mama.Skús si pospať s malou.Počase sa určite zladíte.Ked budeš spokojná,bude spokojná aj malá.Dieťatko cíti tvoju nervozitu a potom je aj ono viac nervózne,a menej spinká.

Wia, ja som pri prvom synovi mala pocit, že už sa nikdy v živote nevyspím a čo som sa naplakala viem len ja, on a vankúše. Všetko prejde, ako hovorí môj muž a napokon som sa dala presvedčiť na druhé dieťa a neľutujem.poradím Ti, keď zaspí malinká, ľahni si s ňou aj Ty, hocikedy cez deň, práca počká, dôležitá si Ty a Tvoja pohoda.

Zvládli sme, zvládli... Prešiel rok, zabudla som na tie prvé mesiace a šups , dalšie bábo na svete :) po polroku sa akosi dávame dohromady haha

Wia aj ja mám trojtýždňové bábätko Tak ak chceš, môžme si písať, aspoň budeš vidieť, že nie si sama s tými problémami. Aj my sme sa veľmi tešili na bábätko a až keď sa nám narodila, tak som zistila, čo to je byť mamou. Neboj sa, chce to len čas a postupne sa zladíte. Aj my sa zlaďujeme. Dôležité je snažiť sa myslieť pozitívne (aj keď to nie vždy ide) - hľadaj v každom dni momenty, ktoré Ti ukážu, že je to lepšie ako deň predtým. A ten ďalší bude ešte lepší. Postupne si vytvoríte režim. Nám celkom pomáha kúpanie v tú istú dobu každý deň - o šiestej večer. Ostatné veci ešte nemôžem ovplyvniť, keďže vždy spinká v inom čase a inak dlho, a aj je inak často a inak dlho. Ale po kúpaní sa vždy naje a potom zaspinká. A spí cez noc veľmi dobre, skús možno to kúpanie a aspoň v noci si pospíš. A baby Ti radia dobre, kedykoľvek spí, spi aj Ty. Ja to tak robím. Netrápim sa nad nepoumývaným riadom, alebo nepožehleným prádlom. Manžel mi pomáha (dokonca žehlí plienky ), aj moja mama, koľkokrát mi príde navariť. Zapoj všetkých členov čo môžeš. Sestra s mojim otcom chodievajú kočíkovať, to má rada, skús aj to, prechádzky v kočíku deťom väčšinou robia dobre.
Hlavne sa neobviňuj, ono byť mamou je sakra ťažké... Jo a ešte môj poznatok: keď mi malá reve už dlho a ja som z toho nervózna, dostávame sa do začarovaného kruhu. Vtedy je najlepšie, keď si ju vezme manžel (ovšem ak je doma). Ona sa ukľudní, ja sa ukľudním a za chvíľu je dobre Alebo sa jej páči hudba, skús aj to...
Držím Ti palce a ozvi sa, budem rada

wia obrovsky pocit zodpovednosti, unava, zvykanie si ... drz sa, zhlboka dychaj to sa podda, prejde nejaky ten tyzden, detusik sa cochvila zacne usmievat ked zbada tvoju tvar, nejaky ten mesiac neskor sa zasmeje i nahlas, zvyskne ... . neboj, teraz si len usporiadas priority - stihanie ci nestihanie upratovania, varenia, nakupu, chvilku postat v sprche pri otvorenych dverach, nech pocut do spalne bude to fajn, uzite si jedna druhu

"Kde je to krásne ,o čom každý hovorí, keď ja ledva stojím na nohách, chce sa mi spať, chcem stíhať a nestíham, neviem, čo skor.......?" Klíííííídek To sa spraví a je to úúúúplne normálne, akorát v knižkách to nejak zabúdajú spomenúť. Krásne to je , maličkú ľúbiš, všetko je ako má byť - deň za dňom to bude lepšie a lepšie. . Snaž sa nebyť nervozna, potom bude nervozna aj malá a budeš v bludnom kruhu. Ked začneš byť v pohode ty, bude aj drobec, uvidíš

Wia,

to su tri tyzdne, casom si najdete rezim a ked budes mat pocit, ze uz je vsetko v zabehanych kolajach, opat sa to rozhodi a budes zacinat odznova. A zvladnes to.
Prechadzam tym uz treti rok, najprv len pri dcerke, potom aj pri dcerke asynovi naraz a ver, ze teraz ma uz take veci zaskocia malokedy. Proste si povies, ze pri detoch je to o neustalej improvizacii. Ked cakas, ze budu spat, lebo dva dni predtym spali, tak just nebudu.. a ty si ani maily nepozries, ani sa nevyspis, ani nepoupratujes.
Z vlastnej skusensoti, najhorsie na tom celom vypeti je detsky plac, ten neuveritelne nervuje. Ale casom si na to zvyknes a nebudes to brat az tak tragicky. Proste niekedy sa plakat bude a ty s tym nic nenarobis, ale vzdy to prejde......akurat mam za sebou dve take prehystercene popoludnajsie vstavanie, lebo sa nam akurat rozsypal system

akoby som seba videla
moja mala od narodenia nechcela spinkat. 20min. mozno 40min. sup! a zas sme hore!
obcas som s nou 40 minut pochodovala o druhej rano, aby si poriadne odgrgla a aby uz zaspinkala. nepomahalo. jej sa zle odgrgavalo z nejakeho dovodu. tiez som spravila chybu, ze som sa ju snazila naucit hned na postielku. raz uz som to nezvladala nechala ju spinkat pri sebe a o 4 hodiny som sa zobudila spokojna, vyspinkana a vzapati v soku som skusala, ci mam zive dieta!!
ona len chcela spinkat so mnou odvtedy mi spinkavala 2,3,4 hodinky v kuse. tiez sme nasli vhodne vankuse a vybudovali jej sikmu plosinku u nas v posteli, aby sa jej mohlo aj same odgrgnut, ked sa tak nestalo behom hodiny chodenia hore-dole
aj tak som v noci vstavala casto a cez den spinkavala mozno len 2x. zacalo sa to upravovat po 3 mesiacoch. a teraz ma 20 mesiacov, dam ju do postele (uz mame pre velke slecny ), precitame rozpravku, dam pusinku, zhasnem svetlo a princezna ide spinkat-sama vo svojej izbicke.
ked place az moc a ty uz nevladzes daj ju do postielky, kde sa jej nic nestane, zavri dvere a chod do opacnej casti bytu. predychaj, ukludni sa a vrat sa naspat. mne to vzdy pomohlo.
aj ked sa teraz zda, ze sa to nikdy neskonci, skonci. len to chce cas
Drz sa! posielam vela energie a sily!

Wia, hlavne, ak máš pri sebe blízkych, nehanbi sa ich požiadať o pomoc. Pokojne im povedz, že si unavená.
Môj syn bol tiež takýto plačko, niekedy som ho pestovala i do rána do štvrtej no a dnes mi nosí z praxe pizzu - asi za odmenu .
Vydrž, čas sa šuchne a uvidíš, že na Vianoce sa už budeš nad týmto len usmievať. Tvoja maličká bude na teba reagovať každým dňom viac, ty budeš a vlastne už i si celým jej svetom, len dnes to ešte nevie prejaviť. Ale o pár týždňov ti bude stačiť skloniť sa nad ňu a uvidíš ten žiarivý úsmevček na malej tváričke. Rob, ako ti radia iné maminy, spi, oddychuj zarovno s maličkou, naberaj silu.
Inak u nás keď to už nešlo inak, pustila som vysávač a vysávala. Malého monotóny zvuk vysávača uspával, tak sme mali vtedy doma riadne povysávané.
Posielam veľa energie .

Wia,zvládneš to a ako bolo písané, prešli sme si tým v začiatkoch asi všetky.Len pozor na tie myšlienky,nikdy nevieš čo nimi spustíš (vlastná skúsenosť,žiaľ) . Uži si tie krásne chvíle,ktoré máš pred sebou.

tiež som na tom bola tak, dcérka spávala veľmi málo, max. tak 2-3 hod. v kuse ale to iba vtedy, ked som sa s nou prechádzala po vonku a spala v kočíku, keďže som nemala nikoho kto by s nou chodil von tak som musela ja, tak nebola šanca si pospať, doma tak 1/2 hod. to som sa rýchlo najedla, osprchovala a zrazu bola hore, do 1/2 roka som mala 47 kg a vyzerala som ako chodiaca kostra, od 9 mesiacov nespávala vôbec - cez deň, v noci sa budila na mlieko každé 2 hod. a keďže som nekojila musela som chodiť zarábať sušené, ja som bola chronicky nevyspatá, ani neviem ako som to zvládla, lepšie to bolo ked už vedela sedieť a v postielke sa trošku zahrala, tak som si na pol hod. aj zdriemla, tak aby ma videla, niekedy mi stačil aj taký mikrospánok, od roka a pol sa budila tak 2x v noci, čo už bolo super a ja som si pospala aspoň v noci, neboj , ono to prejde, treba len vydržať,

ja som raz tak nevládala, že som ju nechala ale 15 min. tak revať, čo bola chúďa hladná ale nevládala som sa ani z postele dvihnúť, dokonca mi od únavy, bývalo až od žalúdka zle, ale časom sa to upravilo,

wia, teoreticky mozes mat aj nabeh na poporodnu depresiu. pri najblizsej poradni to povedz doktorke, ako sa citis.
moze to byt len stres zo zaciatkov, nevyspatie (pouziva sa aj ako mucenie vo vazeniach, nevyspatie moze vazne sposobit prehnane negativne az agresivne reakcie), obavy zo zodpovednosti. to som zazila aj ja. aj som si poplakala, aj sa polutovala, aj sa hnevala na drobca, aj mala chut vsetkym prasknut a odist, aj nervacila, aj som to nakoniec vsetko zvladla. a minula kvanta penazi na telefonne ucty mame a kamaratkam mamickam.
ale nehanbi sa k tomu priznat. vzdy je to lepsie ako to v sebe dusit a potom v nevhodnom momente vybuchnut a nieco nezvratne alebo aspon poriadne hlupe vykonat.
a ver si - zvladnes to. za par mesiacov uz bude lepie.

Teraz nerozmyslaj nad tym, ze ako by si zvladla dve deti - ved mas len jedno, tak sa tym netrap. S novorodencom je to vzdy tazke, hlavne, ked je prve. Ja som bola taka unavena, ze som si myslela, ze sa raz rano nezobudim. Naozaj sa snaz zapojit aj ostatnych do pomoci - mne pomahala mama, navarila mi, umyla riad, kocikovat chodila, to aj manzel chodil. Ver, ze vsetko sa casom upravi a casom toho bude menej, lebo babatko bude menej casto kakat do plienky, po styroch mesiacoch uz nebudes musiet balit nasiroko, ak budu klbiky v poriadku a tak dalej a tak dalej. Vsetko pojde k lepsiemu, uvidis. Myslim, ze vacsinou deti od 1 roka prespia celu noc, takze len vydrzat. Existuje aj poporodna depresia, takze je to normalne, ak je to moc tazke, je potrebne vyhladat pomoc odbornika.
Drzim Ti palce, aby si to zvladla.

Presne tak, ako tu píšu dievčatá. Je to ťažké obdobie, ale ty to zvládneš, prešli sme si tým takmer všetky. Držím palce, uvidíš bude dobre.

Wia,,nie si sama ako vidis a teraz si urcite pomohla aj ostatnym mamickam,ktore o tom radsej ani nepisali a tymto im tiez vkutiku duse odlahlo,ze su neni same,ktore sa na svoje deticky zlostia a maju niekedy zle myslienky,,,a ja som neni vynimka,,,niekedy do mna pride taka zlost ani neviem odkial prameni,,lebo maly bol od narodenia velmi dobrucky,,,asi to je aj tym,ze clovek ma za cely den toho dost,,,a potom si to chuda male zlize,,,a priat si zle malemu nepraj,,,ako to uz tu jedna pisala,,moze sa to vypomstit,,,ked uz nadavam,tak aspon,,si vzdy poviem vduchu,ze nic malemu zle nezelam,,,a potom zas prejde urcity cas ,,ja sa ukludnim a zas svieti slniecko a ja sa usmievam a malemu sa zas rozziaria ockadrzim ti palce,,,ten rytmus chytis ,,,je to ako tanec,,treba vzplynut jeden do druhehoa vznikne z toho krasna harmonicka suhra...ktora vzdy s niecim novym pride,,,asi to je o tom,,novy zivot,,nove poznatky,,uci sa dieta a zaroven aj my s nim...

Tak ja som pri prvom synovi len kvitla Bol hodný, veľa spinkal, napapal sa a zasa spal, pri tom kakal... Keď bol hore tak len málokedy plakal, väčšinou pozoroval okolie, neskôr hračky... Tak sme sa na druhé veľmi tešili a tu nastal problém. Dietko stále plakalo, dobre mu bolo len na rukách, samé byť nechcelo a nechce ani na chvíľku. Dokonca keď som ho krvopotne uspala a vzdialila sa tak o 15-20 minút bol hore. A tak sem bojovali a bojujeme stále. Má tri mesiace a na rukách chce byť furt, takisto je stále dosť plačlivý ale je to omnoho lepšie ako na začiatku. A to sme mali obrovské problémy s dojčením, potom hospitalizácia, po nej zápal pľúc... no sranda A tak som si povedala, že sa mi dosť ľudí ponúkalo, vraj keď budeš potrebovať pomôcť zavolaj. Tak som volala. Starší syn ochorel, muž si radšej odfaklil na cirkuli časť prstu (len aby nemusel pomôcť )tak som bola zrelá na skok z okna(len bývame na druhom tak to nemalo význam ) Kto ozaj myslel pomoc tak pomohol a ja som v tom čase robila čo som inak nestíhala. Naši si chodili pre staršieho, sestra pre mladšieho tak som mala čas upratať. Keď som varila tak veľa a časť dala zamraziť na horšie dni alebo som poprosila aby mi doniesli a niekedy som si aj objednala. A prišla som na to, že keď malého uspím a ostanem pri ňom vydrží spať aj tri hodiny a nie len 15 minút. A tak vždy keď sa dalo tak som spala s ním. A veľmi to pomohlo. Keď ti malá spinká tak spi s ňou lebo jej je jedno že v noci sa spať má. Zúfalé sme boli všetky ale dobrá správa je že to je skutočne prechodný jav a určite bude lepšie . Nemusíš mať byt ako zo škatuľky, ani každý deň variť ale musíš byť oddýchnutá a tým získaš aj trpezlivosť a keď budeš v pohode tak aj princezná bude. Nervozita a nepohoda sa prenáša, tak bacha na to!!!! A hlavu hore.

Ahoj Wia.Malu kojis? Mas dost mliecka? Trva to cely den, alebo je hore viac vecer? Ked je hore aj place, alebo ma len otvorene ocka? Ked place aj v noci. Nema hlad? Skus ju dokrmit umelym mlieckom, mne to pomohlo v obdobi, ked mala zacala papat viac ako som mala svojho mliecka. Ked uz konecne zaspala, tak som si poodsavala s odsavackou a po troch dnoch som mala ovela viac mliecka... Ak mas umele, mozno mu nesedi to a potrebuje nejake ine... Hm??? Drzim palce a pis....

Wia zvladnes to,neboj sa.. mne prvy syn do styroch mesiacov takto nespal.. spal raz do dna asi 10-15 minut.. to som nevedela, ci si mam aj ja lahnut alebo rychlo nieco doma porobit.. a v noci to bolo to iste.. pospal jedine s prsnikom v puse..cumel vobec nechcel.. nemal mi kto pomoct,prvy manzel na to kaslal a tehotenstvo som mala pri nom take,ze som sa vlastne ani necudovala,len stres a hadky.. psychicky som bola na tom podobne ako ty. po styroch mesiacoch zrazu bum a prespal celu noc..aj ked cez den potom uz nespal vobec,aspon v noci som si oddychla..aj kocikovanie bolo take,ze 15 minut v kociku klud a potom sme leteli s placom na celu ulicu domov.. druhy syn bol uplny opak..spal az privela.. neboj sa ,prejde to .. drz sa..

AJ ja osobne som mala taký pocit zo začiatku,dcéra nechcela jesť, ale keď dcéra vyrástla, už mala viac mesiacov, tak sme mali režim a všetko šlo ako po masle.Ona je ešte moc maličká a preto je to také ťažšie.Teraz má dcéra 15.mes. a to je už to pravé orechové neposlúchanie .
Akurát je taká vzdorovitá a ke´d nie je po jej, začne to je povestné kričanie a hádzanie sa o zem , tak občas mám hlavu ako melón a som rada, že zaspí.
Ale aj ja som si hovorila, že už nechcem mať deti, tak ešte jedno by sme chceli, aj keď je to také ťažšie.
Keď Ti vyrastie, si ešte povieš, že si rada, že ju máš a na zlé obdobie už ani nepomyslíš!
Držím palce

Jaaj, Wia, uplne ta chapem. Myslim si, ze skoro vsetky mamicky presli na zaciatku takymito fazami, po troch mesiacoch sa to vyrazne zlepsi.
Ked sa mi narodilo druhe babo - dievcatko, myslela som, ze sa zblaznim. Uz v porodnici preplakal cele dve noci, nic nezabralo, na prsniku chcela byt v kuse, ine nepomahlo, ale mna uz neskutocne boleli bradavky.
Doma boli koliky na dennom poriadku, nic nepomahalo, stale len plac a plac. Este som sa musela tocit okolo 2 rocneho synceka. V podstate som bola nonstop na nohach. Plakala som snad kazdy den.
Vecer mala zaspavala velmi nenskoro, den pred krstom bola hore do stvrtej ( a to vkusu plakala. Ja som plakala s nou, bola som vyslovene vycerpana, bola som nestastna zo seba, z nej a ani nechci vediet, co mi vsetko chodilo hlavou a co vsteko som nahlas vyslovila. Uz nikdy, ale naozaj nikdy by som nechcela tieto dni vratit naspat. Bol to pre mna ocistec.
Co ti mozem poradit:
- pokial mozes, spi a spi a spi, kasli na domacnost
- popros blizkych (babky, dedkov, manzela), aby ti pomahali s cim potrebujes, nehambi sa poziadat o pomoc
- ked ti bude tazko, vdy si spomen, ako ste sa na babo tesili, ked bolo este v brusku
- postazuj sa, poplac si
- nehambi sa za svoje pocity, su uplne normalne
- nikdy sa nenechaj ovladnut svojim hnevom(zial, z vlastnej skusenosti viem, ake je to nebezpecne)
Velmi ti drzim palce, dni s detickami utekaju velmi rychlo, o chvilku budes riesit zase ine problemy.

Odporucam ti clanok

http://www.mamaaja.sk/ActiveWeb/Article/3176/o_com_sa_medzi_mamami_neho…

No na chlapov by som sa veľmi nespoliehala. Sú to predsa len chlapi A nervózny môže byť z hocičoho, z práce, z kolegov (možno ho niekto najedoval) alebo len preto, že by chcel byť s vami a nemôže. Ale hlavné je, že si v pohode, to sa všetko pekne utrasie, aj tatinko si musí privyknúť