1.Apríl

Áno mám narodeniny

Raz sme si v tento deň na strednej škole prehodili triedy.
I.D si sadli kompletne všetci do III.D.
Triedy sme nemali označená napevno na dverách tabuľkami, ale vedľa dverí na stene v drevených rámikoch. Aj to sme premiestnili. Zamyslení profesori vošli, automaticky....nevšímali si tabuľky
Takmer všetci mali zmysel pre humor a recesiu....vyspätkovali von a našli si svoju triedu. Okrem matikára.....ten mal väčší zmysel pre recesiu ako my Učil aj v I. aj III.D matiku. Miesto literatúry sme mali písomku, lebo ju mal v I.D plánovanú....kedže 1. apríl se vším všudy....nadelil ju nám tretiakom v pôvodnom znení....preveril si ako si pamätáme učivo z prváku
No nič moc....takto bez prípravy
Profka literatúry sa domáhala svojej hodiny v tej správnej triede....ale matikár bol riaditeľ, tak šla poslušne "suplovať" späť k prvákom.
Že tú habaďúru sme vymysleli my - tretiaci ani nemusím prezrádzať ....a že kto druhému jamu kope....ste určite pochopili .

Kedysi sme svokre spolu so švagrinou povedali že volali príbuzní že cestujú k nám a už sú na hraniciach,svokra začala zháňať čo rýchlo navariť až sme sa priznali že to je 1 apríl a čo čert nechcel,príbuzní o týždeň dorazili.Odvtedy žiadne vtípky nerobíme.

1 apríl napísal gynekológ ako termín pôrodu do mojej knižky...
keď som sa ráno 1.apríla zobudila odmietala som sa čo i len pohnúť strachom aby som neporodila
dcéru som na svet priviedla 4.apríla
dnes keď si na to spomeniem sa smejem sama sebe nikdy som nebola tak precitlivená na dáky dátum ako vtedy

1.apríla som dostala sms od syna " práve som sa stal otcom ! máš vnuka "
a nebol to žart mám 4ročneho vnúčika

mozno sa to nehodi, ale ja trochu smutno (hoci je tomu uz takmer 20 rokov), babka zomrela 1veho aprila, ale aj v smutnej chvili, ked uz opadol prvotny sok, sme pozreli so sestrou na seba a povedali: to by bola sranda, keby sa babka teraz postavila(bolo to nase zelanie, ale zivot zariadil inak) a povedala: ha, ale som vas dostala, 1! april...tak sme sa zasmiali, ale bohuzial, nepostavila sa a nebol to prvoaprilovy zart...

Chcela som pôvodne napísať samostatný blog o mojej dcére - keď to napíšem tu, hneď bude jasná pointa.
V pondelok som mala nejasnú myšlienku, že je 1. apríl, avšak nejaké žartíky spojené s týmto dátumom ma vôbec nenapadli. Ani vtedy, keď som v PC videla, že dcéra zabudla zavrieť vyhľadané heslo "Ako oznámiť svojím rodičom, že som lesba"
Zmerčila som to a v mojej hlave sa razom divoko rozbehli myšlienky na všetky strany. Po úvahách typu "prečo práve moja dcéra", "ako bude ďalej žiť" a pod., pomaličky už uzmierená myšlienkou, že jej život nebude taký, aký by sa mi páčil a budem sa s tým musieť vyrovnať a zmieriť (aj keď som progresívna matka, nevedela som si to celkom dobre predstaviť), prišla dcéra a začala sa nenápadne vypytovať, či som to videla.
Jej prvoaprílový žartík sa jej spolovice vydaril Spolovice preto, lebo mi bolo divné, že by len tak nechala na stole vyhľadané heslo a ešte takého intímneho rázu.

Kľučky na dverách, natreté všetkým možným, žiadny rozruch nevzbudili.

Mladšia dcéra na to išla inak. Zrazu na mňa vybalila, že ma s manželom prihlásila do Zámeny manželiek. Nevediac ešte zarána, že je 1., zožrala som jej to aj s navijakom