reklama

A co je štestí?

Kamila , 13. 01. 2016 - 12:19

reklama

... muška jenom zlatá ...  alebo mýliť sa je ľudské ...

Dnes som vďaka FB narazila na jedno veľmi pekné krátke video Co tvoří život spokojeným? Lekce z nejdelšího výzkumu štěstí. Pokojne si ho pozrite,  má cca 6 min. Výsledky 75 ročného výskumu spokojnosti so životom 724 mužov v USA reprodukuje veľmi príjemný muž, psychiater Robert Waldinger. Rozpráva úžasne.

Krátko opisuje ako si dnešná mladá generácia predstavuje svoj budúci šťastný život, "vďaka" peniazom a sláve. Nepomôže ani pýtať sa staršej generácie, pri spomienkach má kreativita možnosti neobmedzené. ÚsmevVyzerá to, že 75 ročný priebežný výskum spokojnosti so životom, pri ktorom sa vystriedali tri generácie vedcov nám už odpoveď na otázku, čo je zárukou šťastného a spokojného života, môže dať.

Viete čo ňou podľa tohto výskumu je? Plnohodnotné vzťahy. Vzťahy s blízkymi, priateľmi, vrámci komunity ... a najdôležitejšie sú tie s našimi partnerm. Aj keď nebudú úplne idilické, ale môžeme sa na partnerov spoľahnúť....

Táto téma ma oslovila, lebo nedávno som na podobnú nôtu viedla debatu s mladším synom. Bola som za "múdru", že zdrojom nášho šťastia nemôže byť vzťah, ale mi sami. Ale vyzerá to, že plnohodnotný vzťah áno. Ale na druhú stranu taký vedia vytvoriť len ľudia zrovnaní sami so sebou?

Takže tak. Dievčatá ako to vidíte vy? Čo je podľa vás zdrojom šťastného a spokojného života. Do čoho sa oplatí investovať čas a energiu, aby sme takto žili do našej staroby. Mám na mysli taký podvedomý pokojový stav, nie euforické vytrženia. Hambím sa


reklama


reklama

dasa_, St, 13. 01. 2016 - 13:18

Kedysi dávno som počula príbeh. Opakuje sa v rôznych obmenách, ale podstate je stále rovnaká. Bohatý a úspešný podnikateľ je na dovolenke, niekde v takej tej krásnej dovolenkovej destinácii, ale pre obyvateľov veľmi chudobnej. Pozoruje každý deň rybára, ako ide na more, vyloví 2 ryby a ide domov. Potom sedi spokojne pred svojou chálupkou, pofajčieva, popíja, porozpráva sa s kamarátmi. Taký pomalý ospalý život.

Nedá mu to a po týždni osloví rybára a pýta sa ho, prečo nevyloví tých rýb viac. Rybár odvetí - A na čo by mi to bolo, takto jednu rybu so ženou zjeme a druhú predáme, aby sme mali na to, čo potrebujeme. 

Podnikateľ mu hovorí, že keby vylovil tých rýb viac, viac by predal a čoskoro by si mohol kúpiť nový čln?

A na čo by mi bol?

Nuž, keby si vylovil tých rýb veľmi, veľmi veľa, časom by si si mohol kúpiť fabriku. Celý život by ste lovili veľa rýb, tie by ste spracovávali a ty by si mal veľmi veľa peňazí.

A na čo by mi boli?

No, keď by si bol starý, kúpil by si si malý domček na brehu mora a každý deň by si lovil ryby....

 

Toto ale nie je príbeh ani tak o partnerovi ako skôr o tom, čo potrebujeme pre život.A či je toho fakt tak veľa, ako sa nám zdá.

Čo sa týka vzťahov, priznávam, že pre mňa sú tiež veľmi dôležité. Ale nie len tie partnerské. Ja potrebujem okolo seba aspoň pár ľudí. Vôbec nei veľa. Ale niekoho naviac ano. Preto si uvedomujem, že by som len tak nemohla odísť napríklad do cudziny. Asi by mi aj druhy koniec republiky robil problém....

Kamila, St, 13. 01. 2016 - 18:55

Veru ten príbeh hovorí za veľa. K šťastiu nám toho ozaj veľa netreba, či práve naopak, plnohodnotné vzťahy a čím viac tým lepšie. ;)

balalajka, St, 13. 01. 2016 - 19:44

Iste - ja to furt hovorim, ze je to o ludoch (a teda aj vztahoch ake vedia urobit) - ci sa jedna o ucitelov, o lekarov, o priateloch .... o rodine.

Lenka R, Št, 14. 01. 2016 - 09:00

Šťastie sa ťažko definuje , pre mňa sú to hlavne moji najbližší , zvlášť tí najmenší drobci. Stačí jeden telefonát : babiíííí ... a je sa škerím od ucha k uchu Úsmev

A zisťujem stále častejšie , že pocit pohody / šťastia/ veľmi ovplyvňuje zdravotný stav či už môj , alebo mojich blízkych.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama