ach jaj..

Ja by som doma tiez nerodila..mala by som strach

Smutné ,ale ako tam píšu,aj v nemocnici sa stáva. Samozrejme, doma je riziko väčšie.

to je velmi smutne...
je mozne, ze domace porody maju nejake svoje vyhody, mna vsak este ziaden argument nepresvedcil, ze by bolo lepsie rodit doma ako v porodnici.
Eva

nerozhodla by som sa pre pôrod doma- som presvedčená o tom, zažila som, že sa dá skĺbiť ľudský prístup zo strany personálu nemocnice s výhodami, ktoré poskytuje nemocnica...

no na druhej strane ma zaráža rozdielny prístup vo vnímaní a posudzovaní "zavinenia" smrti dieťatka pri pôrodoch v domácom prostredí a v nemocniciach.Alebo je to tak prezentované len v médiach?

niekedy mám z takýchto článkov pocit,akoby nám niektorí ľudia chceli vnútiť pocit, že ak budeme rodiť doma/či liečiť sa vedeckými metódami súčasnej medicíny/len a len výhradne takto, nebudeme hľadať žiadne alternatívy a iné možnosti budeme tými "poslušnými ovečkami".Ak sa niekto odváži vybočiť z radu aj za cenu podstúpenia obrovského rizika, ak sa to riziko naplní tak ho musíme riadne potrestať.Ak niekto poslušne kráča pekne v rade, nevybočuje zrazu akoby ani neniesol riziko,akoby nenisesol zodpovednosť, akoby sa tá zodpovednosť kamsi rozptýlila, zrazu akoby sme ani nevedeli koho potrestať.Keď umrie dieťatko pri pôrode doma- je v tom viac menej jasno- zoberme na zodpovednosť rodičov, pôrodnú asistentku, no keď dieťatko zomrie v nemocnici občas/často, či nie často???- neviem, mám však dojem že dosť často sa to akoby zametie kamsi pod koberec, bez potrestania vinníka/.A ako to je vlastne s tou zodpovednosťou keď sa rozhodneme rodiť v nemocnici? Kto je vlastne za naše dieťatko a za jeho, náš život zodpovedný? Je to v momente keď prekročíme prah nemocnice personál nemocnice? Sesričky, lekári? Deje sa to tak prísne, keď dôjde k smrti dieťatka aj v nemocnici.Sú lekári, či zdravotné poisťovne také aktívne v obvineniach ak sa to týka priamo lekárov pracujúcich v nemocniciach???

som sa rozpísala...po prečítaní toho článku mi nabehlo v mysli toľko otázok...

no rodiť doma by som nechcela,no priala by som si, aby sme my ženy mali možnosť výberu kde a ako rodiť chceme, chcela by som aby sme boli slobodné bytosti, schopné podstupovať aj riziko, schopné niesť za svoje rozhodnutia aj zodpovednosť...

Samozrejme, že pochybiť môžu aj v nemocnici a aj sa to stáva. Možno každá z nás pozná nejaký prípad zo svojho okolia, kde sa dalo postupovať aj ináč, aj keď my neodborníci to môžme len ťažko posudzovať. Ale faktom ostáva, že keď sa aj niečo skomplikuje, či už chybou personálu alebo len hlúpou náhodou, väčšinou dokážu ešte včas lekári zasiahnuť. Chápem, že doma má mamička väčšie súkromie a iba tých ľudí, ktorých si pri sebe želá mať, ale... Ja sa k tomu stavám tak - čo tam po pocitoch, hlavne že sa bábätko narodí zdravé. Aj tak ten pocit, keď ho vám ho dajú do náručia prehluší všetky ostatné.

Aj lekár je človek.Môže schybiť.Nie je neomylný.Stres,preťaženosť,to dá naozaj zabrať.Ja som rodila velakrát.Bola som raz v nemocnici aj velmi dlho.Mala som možnosť pozorovať.Nemenila by som s nimi.Doslova spávali pomedzi služby,na súrne prípady boli budení.
Doma by som nerodila ani za nič.Keby som sa rozhodla doma porodiť syna,nežije ani on,ani ja.Môj pôrod sa razom skomplikoval a bez všelijakých infúzií a zákrokov by som nemala šancu prežiť.Ak lekár urobí chybu...Lenže aj tam je vela vyšetrovania okolo toho celého.A taký lekár,čo zrobí niečo akoby úmyselne,je obyčajne aj potrestaný.Je to ako aj v každom inom povolaní.Vinníka treba nájsť za každú cenu.Nejeden človek vedome odmieta liečbu,nedodržiava ju.A ked prídu komplikácie,na vine je samozrejme lekár.Lenže on nie je všemohúci.Je len človek,ktorý nevie robiť zázraky.
Ja si myslím,že je stále viac tých obetavých lekárov ako tých,čo robia úmyselné chyby odfláknutím svojej práce.Možno mám len šťastie,že som doteraz natrafila na spolahlivých lekárov,ktorí robia maximum pre pacienta.

ČO ja viem, mne sa napr. zdalo super, že si niekto trúfne rodiť doma, a trocha som sa s tou myšlienkou zahrávala, ale naozaj len trošička na pôrodnej sále som bola veeeľmi rada, že som tuu myšlienku na začiatk zavrhla :) doma by som z tej boelsti skočila z okna Odvtedy iba v nemocnici aj ked vedela by som si to predstaviť aj s milším personálom