Zober ju k sebe ma napadlo, lebo zrejme ona nema kam ist.
Keby to bola moja dobra kamaratka, asi by som to spravila. Samozrejme by som sa poradila so svojim partnerom. No ako poznam Mareka, nevedel by sa pozerat na mna, ako sa trapim. Keby poznal celu situaciu iste by sme obaja radi pomohli.
Asi by som sa snazila nech sa da dokopy a potom by sme hladali moznosti co dalej. Toto by som pravdepodobne urobila ja.
Inak a co sestra ? Preco jej nepomohla ona ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milé dievčatá,keď tu tak čítam vaše životné príbehy musím skonštatovať,že okrem zdravotných problémov som vlastné šťastná
.No keby ešte robota bola ,tak to by bolo!Ale nie o sebe som chcela písať.Zhruba pred 2 rokmi som sa cez jedno diskusné forum zoznámila s mladou žienkou,mali sme podobné názory,radi sme čítali rovnaké knihy,písali si o naších ďeťúchoch a hlavne naších drahých polovičkách,proste také správne babské kamarátsvo.Raz sme sa stretli spoločne v Tatrách .Kamarátku nazvem kvôli zachovaniu jej anonymity Alenka.Nemala to v živote ľahké,prvý manžel ju nechal s pol ročným dievčatkom,po čase sa vydala a vzala si hluchonemého partnera s ním mala chlapca.Presťahovala sa z Blavy na Kysuce,písala mi ako si tam nemôže zvyknuť,manžel je rozmaznaný mamičkyn jedinák,kvôli svojmu hendikepu začal piť s kumpánmi a hlavne Alenka je prekrásna žienka tak začal nenormálne žiarliť.Tak sme tie jej boliestky rozoberali ,ked prepil stavebné sporenie tak to už nevládala.Poradila som jej,že idú jarné prázdniny nech zoberie deti k rodičom,nech im všetko porozpráva,že jej určite pomôžu.No mýlila som sa ,mamka jej povedala,že čo si si navarila tak si aj zjedz.Tak sa vrátila s plačom na Kysuce.Medzitým si diaľkovo dokončila školu a mala nastúpiť do práce,lenže jedná "dobrá duša"ju podrazila a miesto jej podvodom vyfúkla.A to bola pre Alenku povestná posledná kvapka v pohári.To ju zlomilo,ona sa tešila,že útekom do práce sa vymaní od tyrana medzi ľudí.Ešte musím napísať,že mala aj čierne myšlienky,že spácha samovraždu.Tak to som sa veľmi zľakla,snažila som sa ju upokojiť,veď má preboha 2 malé deti.Potom mi prestala z ničoho nič písať maily,už sa neozvala.Cez FB som sa nakontaktovala na jej sestru a tá mi napísala,že Alenka totálne rezignovala,s nikým nekomunikuje,nikde nechodí,ráno pošle deti do škôlky a školy a celý deň čučí do blba,prepadla ťažkej depresii.
Je mi veľmi smutno,že takto dopadla,muž na ňu kašle ,rodičia tiež.Ked jej píšem maily neodpovedá,lebo nechodí na počítač.Mám jej adresu,baby poraďte mám jej napísať????A čo vlastne jej napísať????Už som rozmýšľala aj na otočku zájsť na Kysuce,no MM ma odrádza aby som sa nemiešala do toho.Tak včul babo raď!
P.S:nechápem postoj jej rodičov.Ja svojím deťom stále prizvukujem,že sme tu spolu s otcom stále pre nich či už prídu za nami s radosťou či starosťou.