ako na konflikty

Mala som rôznych šéfov prví (boli dvaja) boli len o pár rokov starší, ako ja.... mali svoje muchy Ako každý z nás), ale dalo sa s nimi , druhý šéf bol...uhm...ako to slušne povedať? hulvát??, ale tiež si dovoľoval len do toho, kto si dal.... odborník bol, len ten chochmes nemal , ale keď mal niekto osobné problémy, tak sa z neho stával človek s veľkým "Č".... terajší šéf odborníkom nie je, je povýšenecký, i morálne hodnoty pokrivkávajú, ale i na neho platí, že si dovolí len do toho, kto mu to dovolí ako moja babka vravela, na každú dieru je záplata

Ja som pracovala na troch pracovných miestach...prvé dve moc spomínať nebudem...prvý šéf bol celkom v poho, len velmi dal na manželku a tak sa ku nám aj patrične(niekedy)správal-mala som 19, takže som si moc vyskakovať nemohla...ďalší vedúci boli aj majitelia(brat so sestrou), tiež boli celkom v poho, len ako to chodí(netvrdím, že vždy)medzi súrodencami-nie vždy sa dohodli, čo treba a tak som niekedy nevedela, že čo mám robiť ...no a tretí vedúci bola vlastne vedúca, ktorá bola v celku ok-bola férová, ale len do chvíle, kým si ...a keďže toho bolo vačšinou , tak sa s ňou nedalo...vtedy som si robila svoje, aj sme sa semo/tamo sekli...tak som to nechala a druhý deň sme si to vysvetlili...no a majiteľ bol najlepší-každý sa ho bál...ale ja som vedela, ako naňho-keď som vedela argumentovať, tak len sklopil zrak a uznal môj argument...momentálne som na MD, ale verím(teda, ak prácu zoženiem), že si so šéfom, alebo šéfkou rozumieť budeme...i keď stále rozmýšĺam o osamostatnení, tak uvidíme

Ja mam v robote viacero sefov, sme vacsia organizacia, ale moj priamy nadriadeny je momentalne clovek, ktory ma odborne a osobnostne fascinuje.Moja starka by povedala " zo starej skoly", velmi zdvorily a malo zhovorcivy, vzdy hovori stroho a k veci. Vzdy ma uctitvo poziada, ci by som pre neho urobila to a to..a dalej sa o to nezaujima, az kym nepridem s predbeznou verziou mojho konceptu.Pretoze chlapik je technicky vymakanec a viem ake ma standardy, je to pre mna vyzva a snazim sa posuvat hranice svojich moznosti co najdalej, aby som ho som sa prezentovala, co najlepsie.

No, ja spomínam hlavne na jedného z mojich najprvších - bol to starý pán jednou nohou v dôchodku a pomaly nebolo zamestnanca, ktorý by neskončil v slzách (ženy) alebo s poriadnou žalúdočnou nervozitou (muži), keď zavolala sekretárka .."máš ísť k riaditeľovi".....
Nešťastník vchádzal do jeho kancelárii v stave, že aj ten povestný zbitý pes by bol krásavcom v porovnaní s ním - a vychádzal v ešte horšom. To medzitým sa zväčša dalo počuť tak do 2-3 kancelárie - teda to čo "hovoril" riaditeľ.
Až kým k nám nenastúpil môj terajší manžel - najväčší salámista na svete. Jeho spôsob riešenia takýchto "spucungov" bol veľmi jednoduchý - naklusal dnu, bez najmenšieho prejavu obáv, celý čas tam stál, usmieval sa "jak sprostý, keď uvidí mamu" a na všetky výčitky, otázky, invektívy - proste na všetko, čím ho starý zasypal reagoval len zdvihnutím pliec. Výsledok: on vychádzal s úsmevom na tvári a starý pán bol na pokraji infarktu .....

Adus, že "jak sprostý, keď uvidí mamu" MM skoro inkriminovaná vec vyletela z nosa a mne tiež

nuž ja mam odjakživa problem s autoritami , nulabodove rešpektovanie a ešte, keď si ten človek hovori "kapacita", tak nič moc.
Pravá kapacita je skromná, nepovyšuje sa, ani neponižuje...

Môj šef ma zvladol, vždy bol nebol ani autokratický, ani liberálny...povedala by som že demokratický diplomat, vždy ma dokazal dostať do, čo mňa, dokázal diplomaticky viesť cely kolektív k našej a hlavne jeho spokojnosti...

...ako sa tomu hovorí...k prosperite v dobrom na neho spomínam, teraz som na MD, v mojej práci je nová dosadená šéfka, ľudia sa nemôžu zdržiavať dvaja v jednej miestnosti, právnikom škrtá právnické vety, po každom ziape a 90% času prefajčí a buzeruje ľudí, že čo robia, keď nič nerobia...keď som tam posledne bola, tak všetci akoby zostarli o 10 rokov, sú strhaní, vynervačení a majú peklo na zemi... a mne je na MD parádne... dolce vita? dobre som to napísala?

Moja prva sefka bola uzasna. Take male zihadlo plne optimizmu. Rano nas vzdy privitala - CAUTE DETI a mala s nami velmi priatelsky vztah. Vsetci sme jej tykali. Dokazala si vsak udrzat respekt, kazdy ju posluchal a vdacne vyplnil jej prikazy. Kolektiv sa nam menil, ale priatelska atmosfera zostavala a myslim, ze to bolo vdaka nej a jej stalemu usmevu. Este aj kritizovala s tolkym pochopenim a porozumenim az by ste sa pod ciernu zem prepadli od hanby, ze sa vam podarilo niekde urobit chybu. Proste slnieckovy clovek. Do prace som si chodila oddychnut a dodnes na nu s laskou spominam .
Vola sa Tinka Krojerova a je veducou recepcie v Tatralandii. Tymto ju srdecne zdravim a dakujem za pekne obdobie mojho zivota.

som v papradí

Moja uplne prva sefka bola fajn. Dokazala s kludom tolerovat moju povahu, ze radsej budem 2 dni sediet nad pocitacom a na nudne cinnosti si spravim program, ako bez rozmyslania tukat do klavesnice Potom som dostala sefa, s ktorym som dobre vychadzala, ale jeho nadriadeny... Tak to bol moj prvy a zatial najvacsi konflikt so sefom. Nieco podobne ako pisala Adus. Podarilo sa mi ho dostat tiez na pokraj infarktu, ked som odmietla spravit robotu, o ktorej som bola presvedcena, ze je to blbost (a aj bola, nakoniec to aj on priznal). Tiez to bolo pocut az do tretej kancelarie, ako na mna vrieskal, ze taka sopla si tu na neho hubu otvarat nebude a pod. (ja som mala 25, on o 30 viac), hoci som mu len kludne doniesla papiere, nech to da niekomu inemu... Tak som pockala, kym na stichne a odisla. Nakoniec sa mi ospravedlnil na porade pred vsetkymi, ale aj tak som odtiel odisla. Ja som uz taky baran tvrdohlavy. Dalsi sef bol zo zaciatku kamarat, ale potom mu stupla slava do hlavy a tak sa zmenil, ze mi z toho bolo az smutno Potom, co som zistila, ze mi cita maily, som si pohladala inu robotu. A teraz mam/nemam sefa/kolegu... mam z roboty taky pocit, ze sme vsetci rovnocenni, len jeden "nestastnik" rozdeluje robotu a robi papierovacky. Moja skusenost: ked sa Ti nieco na sefovi alebo robote nepaci, treba to sefovi slusne povedat a snazit sa spolu s nim vyriesit, co s tym.

ja uz pracujem viac nez 20 rokov, cca 21, ale az teraz som narazila na to prave orechove - mame sefku ako vysitu, v zivote som s nikym nemala take konflikty a nedorozumenia. Je to jednoduche - stazovali sme sa na nu vyssim sefom a skoncilo to tak, ze ak sa stav nezlepsi, najskor vyhodia nas, a ak ani potom nebude ona s dalsimi vychadzat, tak aj ju. To je super, co? Takze len jedna rada - ak Ta niekto nastve, len sa na neho usmej a jednu mu je..i.
Ale vazne - ak si clovek robi dobre svoju pracu, casom sa to ukaze, len sa netreba dat vytocit. A my s kolegynou sa uz nedame a lepsi sa to. Stale jej ja vravim, ze sefka je jedna, my sme dve a okrem toho sa na nu stazuje cele slovensko, takze to chce len cas a svatu trpezlivost. A tej ja mam nastastie dost za nas obe.