Ako na lekárov

Ako tu obcas pisavam, mam zazitkov s lekarmi na rozdavanie.
S takymi, ktori si len robia svoju pracu aj s takymi, pre ktorych je medicina poslanim.
Kedze o svojej chorobe mam nastudovane dost vela, tak ked som menila lekara za noveho v novom bydlisku, tak som pozorovala, ako sa sprava, ci je prenho pacient partnerom a ci on je pacientovi partnerom pri liecbe. Nic ma totiz nevie viac znechutit, ako arogantny poloboh, ktory presne vie ako sa citite bez toho, aby sa na vas co i len pozrel, berie vas ako kus masa s cislom (take som na sebe nezazila, ale staci si precitat akukolvek mamickovsku stranku, kde pisu zeny o porodoch napriklad).
Zalezi mi na tom, ci lekar diskutuje o liecbe (vacsinou diskutuju ked vidia ze ich slova budu aj pochopene pacientom a nie len prijate ako peniaze parkovacim automatom ).
Podla mojich skusenosti mnohi lekari su nakloneni pacientom, ktori venuju cas a usilie pochopit mechanizmy choroby a liecby, a aktivne sa snazia o udrzanie prijatelneho zdravotneho stavu.
Ano, ked s niecim nesuhlasim, ozvem sa - ale musim si byt ista tym co hovorim, nemozem trepat len tak do vetra.
Ano, stalo sa ze som si urobila po svojom, ale nie ze by som principialne nesuhlasila s lekarom (to by som od neho odisla uplne) ale napriklad som nemienila brat urcite lieky, nakolko som potrebovala chorobu vylezat a vyliecit a nie potlacat priznaky a k lekarovi som sla kvoli PN.
Uvedomujem si, ze system vychovava lekarov ako nadradenych, neocakavaju od laikov, zeby rozumeli co len jedinemu latinskemu vyrazu.
Co ma vsak zarazilo, ked som to zistila, lekari sa neucia ziadnej etike, neucia sa ako oznamovat smutne spravy a tak sa stava castejsie ako by sa malo, ze sa matka jednym dychom dozvie ze jej dieta zomrie a zaroven dostane informaciu ze je mlada a predsa moze mat dalsie dieta...
Cize ked lekar nema slusnost z domu, skola ho nevychova.

A z rozhovorov s lekarmi zistujem, ze mnohi by bolo vdacni za spatnu vazbu od pacientov, vela veci ich prekvapi, vobec sa nemaju odkial niektore info dozvediet. Pretoze ked sa veci hovoria len doma a za chrbtom, nikto z toho nema uzitok.

SSS, ty si niekde pisala, ze si lekarka, ci to sa mi len zda?

Asi mam stastie, ale s lekarmi zatial nemam zle skusenosti. Som clovek, ktory sa vela pyta. Ked niecomu nerozumiem, ked chcem vediet ako a co mam robit, jednoducho sa opytam. Ak nechcem brat nejake lieky, poviem to v ordinacii.
Minule ma zarazili niektore mamicky na ortopedii. Bolo nas tam viac, kvoli kontrole 6-tyzdnovych deticiek s nozickami. V cakarni niektore hovorili, ze deti nebalia nasiroko. Bola som medzi nimi, ani ja som nasu malu nikdy na siroko nebalila. Lekarovi sa vsak ziadna nepriznala a vsetky tvrdili, ze deti balia nasiroko. Ja som mu normalne povedala, ze davam len jednorazovu plienku. Ostal prekvapeny, ze konecne sa aspon jedna priznala. Ze mamicky casto hovoria to, co chce lekar pocut a nie to, co je pravda.

dnesni lekari su empaticki len do vysky svojho prijmu,hlavne ti starsi......mladsi lekari,ktori ziskavaju prax vo svojom odbore a ucia sa ,ti su viac empaticki,viac sa zaujimaju o pacienta,skor posielaju po roznych vysetreniach ,aby zistili o aku diagnozu sa jedna.....samozrejme cest vynimkam,ale tych cestnych a empatickych je strasne malo,asi ako safranu.....vsetko a vsade sa toci len okolo penazi....ale to by bolo na dlhu diskusiu....

Ja som nejaky problem nezaznamenala, ak sa mi nezda lekar nie je problem ist za lekarom inym...mala som svojho casu ai dva roky dozadu vazne zdravotne problemy a presne to sa mi stalo...Diagnoza a pristup prveho lekara mi prisiel uplne scestny a tak som zasla za inym a veru mala som pravdu a dobre som urobila. Vzdy mame na vyber, aj leakri su len ludia, takze je to aj osobnych sympatiach ci nesympatiach to je podla mna ludske. Ale osobne si vzdy vyberam lekara citliveho, ochotneho sa na mna divat ako na cloveka nie ako na diagnozu a ochotneho ma vypocut a prijat aj alternativne moznosti liecby. Zatial mam na takych stastie.

Ak nesúhlasím s názorom lekára, poviem mu to, hned a naraz... Pediatrička ma za to zrejme z duše neznáša, a mne je to aj trochu lúto... Týka sa to hlavne častého podávania antibiotík, z kotrým ja nesúhlasím.. A ked odmietnem dať drobcovi ATB, tak mi to vytýýýýýka a vytýka.. rada by som zmenila pediatra, ale to zatial nie je možné... špecialistov lekárov, ako je pneumolog a pod., si vyberám, pýtam sa ludí, ktorý k nemu chodia. Potrebujem lekára, ktorý je ochotný diskutovať o probléme a hladať spoločné riešenia, nielen povedať si svoju pravdu, a ked nie je po jeho, tak sa urazí