reklama

Ako najst stastie v sebe?

andrea11 , 03. 05. 2012 - 15:23

reklama

Rozmyslam nahlas a vypustam do vesmiru otazku,snad najdem aj odpoved. /minuly prispevok som zmazala,ospravedlnujem sa,ked niekto nanho chcel este reagovat.veci,ktore sa tykaju aj mojho muza,musim riesit niekde inde,lebo nam to sposobuje problemy. Odteraz tu budem takto riesit len moje osobne/.

Teda,vypustam otazku,dufam,ze dostanem odpoved.

Ako sa hlada stastie v sebe? Urobila som velke pokroky a uz sa dokazala citit aj trosku stastna. Moje stastie ale prichadza zvonka - zumba,plavanie so synkom,pocit stastia,ze som pomohla kamaratke,mramorove dlazdicky Veľký úsmev

Veci zmiznu a s nimi aj moje stastie - zumba je zrusena a mna to neuveritelne rozladi. Voda na plavarni je studena a spolu s tym aj moja nalada. No a dlazdicky,bol tu o tom cely blog.

Ako si mam najst stastie,pokoj,spokojnost,vyrovnanost,bez ohladu na to,co sa 'vonku' deje?


reklama


reklama

lydusha (bez overenia), Št, 03. 05. 2012 - 15:40

Je super, ze to chces, ale do tohoto stadia musis celkovo nejako dorast, alebo ako by som to nazvala. K tomuto nestaci nieco vediet, je to vela veci, ktore musis vediet. Napriklad osobna pokora k zivotu, k ludom okolo seba, nemat v sebe nenavist, zavist, zlobu, pychu...mat kopec trpezlivosti a davku "mam v pazi" a je nutne vediet si najst nahradu za to, co momentalne nevyslo: zrusena zumba? Ina nie je? Tae bo? Alebo ine hopsanie? Studena voda? A co prechadzka niekde v parku? Alebo sauna....len tak si niekde polezat? Omnia mea mecum porto...Vsetko svoje nosim so sebou. Ostatne su len veci, pominutelne a svetske. Dnes tu su a zajtra nie su. Sluzia mne, nie ja im. Preto sa ich lahko vzdavam, ked nie su. Budu ine.

andrea11, Št, 03. 05. 2012 - 15:56

Ja viem,ze musim tam nejako dorast,ale ako? Napriklad taka zumba. Tesim sa na nu od rana,ani nie tak na zumbu,ale na obrovsku davku pozitivizmu,co ta zena so sebou prinasa. Zumba je zrusena a ja okrem toho ze nedostanem svoju pozitivnu injekciu,mam este navyse sklamanie. Ako ako ako?odkial mam nabrat stastie. Vcera mi liecitelka hovori,nechod na zumbu aby ta spravila stastnou,chod na zumbu lebo si stastna. Hm... A instrukcie,ako sa dostat do takeho stavu,kde zostali,heee?

andrea11, Št, 03. 05. 2012 - 16:05

Dakujem lydusha za vetu vsetko svoje nosim so sebou,take vety sa mi lepia v
hlave.

Ked tak pozeram tuto vedla mi jan smrek odpoveda svojim sposobom

linda999, Št, 03. 05. 2012 - 16:01

ja neviem ci sa toto da naucit alebo je to v zakladnej povahovej vybave Úsmev
Poznam totiz dost ludi, co s tymto bojuju....ale stale len bojuju. Vid dokonavy - dobojovali a su v pohode - sa zatial nekonal.
Mozno sem napise niekto, kto takto preinstaloval svoje zakladne nastavenia, som zvedava.

andrea11, Št, 03. 05. 2012 - 16:59

Podla mna sa da naucit naozaj vsetko ak to naozaj chxes.

A preinstalovat svoj zakladny program,podla seba mozem potvrdit,ze aj najhlbsie zakorenene nezmysly sa daju preprogramovat. Ja uz len teraz potrebujem krok za krokom instrukcie

gueva, Št, 03. 05. 2012 - 20:50

ten typ sa volá sangvinik. Potom máme ešte 3 typy. Cholerik, melancholik, flegmatik. Väčšina z nás sú zmiešané typy z dvoch typov. Čistých sangvinikov je málo.
Čo sa týka toho prestavenia, volám to facky od života. Vtedy si človek uvedomí to čo je podstatné a čím sa nemá zaťažovať. Alebo krajšie pomenovanie sú skúsenosti. A samozrejme zrenie osobnosti. Atď. Kto trochu zabŕdol do psychológie vie, že je to možné. Nedá sa však prestaviť od základov. Čo je raz dané do vienka geneticky atď. je nemenné.

klodik, Št, 03. 05. 2012 - 16:23

mám pocit, že na seba príliš tlačíš andrea...

skús si vychutnávať to čo je...skús si vychutnať aj pocit smútku.Napríklad z toho, že nie je Zumba...a čo, že si preto sklamaná? Nemám na mysli, cítiť smútok a zotrvávať v ňom, len si ho naozaj precítiť, pomenovať ho v sebe a nechať to plynúť...a on sa rozplynie...rozplynie sa oveľa ľahšie ako keď s ním budeš bojovať, ako keď ho nebudeš chcieť vpustiť do svojho života...keď s ním bojuješ v tvojom vnútri zotrváva oveľa dlhšie ako keď ho v sebe len pomenuješ, odpozoruješ ho a zľahka ho prepustíš zo svojho vnútra von...Zlomené srdce

Aj ľudia kitorí sa dokážu tešiť zo svojho vnútra, ktorí nachádzajú šťastie v sebe majú svoje smútky,rešpektujú ich, pomenúvajú ich, nemajú potrebu s nimi bojovať...

andrea11, Št, 03. 05. 2012 - 17:06

Citam stale dookola a dookola. Toto v sebe nesie nejaku dolezitu spravu pre mna. Zeby......prijat,cokolvek,co je,je cesta k dusevnemu pokoju? To je stastie? I ked je zumba zrusena a citim sa sklamana,uz to sklamanie,ked ho prijimas, je vlastne pokoj v dusi. Nieco ma tu pletie,nieco mi tu nesedi

magic, Št, 03. 05. 2012 - 18:27

toto je naozaj pravda a funguje to.
japonci (uz ich zase vytahujem) sa snazia zit zivot v rovnovahe. co znamena brat aj to dobre, aj to zle. nebojovat s tym tak, ze sa to snazis potlacit, urobit hrubu ciaru, zasklit, ignorovat, utekat pred tym. utek, hruba ciara - to su barlicky, co pomozu pri akutnych stavoch, ked naozaj nevies kam z konopi a vsetko sa na teba vali ako balvan. ale potom sa treba otocit celom a prijat to.
lebo bez toho zleho by si nevedela spravne precitit to dobre a bez toho dobreho by si nevedela ako zvladnut to zle.

zatial si v stave, ze nabalujes to dobré na seba zvonka, obalujes sa ako palicka cukrovou vatou. len sa nesnaz byt niekym, kym si myslis, ze "spravni" ludia su. lebo ostanes len omotana vatou, co sa zase roztopi a neostane z teba nic.
ty si ty. so svojimi chybami, smutkami, neistotami. aj s tymi dobrymi strankami a bojovnostou a snazivostou a odvahou nevzdat sa. to su prve veci, co sa treba naucit prijat. ty si ty. si, aka si.
vnutorne stastie a pokoj nenarusaju ani vonkajsie prikoria. hoci bolia. nie je postavene na vonkajsich zazitkoch a skusenostiach. ale na tom, ako k nim pristupujeme.
a neboj sa, ta schopnost, ze stastie je v tebe, pride pozvolna uplne sama. ani si neuvedomis ako. mozno si to nikdy ani neuvedomis. len zrazu budes zit spokojnejsie.
dopraj si cas. teraz sa mi zda, ze prezivas vlastne akesi detstvo, co si nemala. prechadzas pocitmi deti, ktore dorastaju. takze raz urcite dospies a bude to ok. Úsmev

andrea11, Št, 03. 05. 2012 - 18:34

Heeej magic,to sa smie? Natolko ma poznat,ked ma vlastne ani nepoznas.

2 veci vytiahnem,lebo najviac zvonia v hlave. Naozaj som bojovnik,nezmar,nevzdavam to,nikdy nic nevzdavam.

A naozaj,sama vidim,ze prezivam ranu mladost,sposobom akym som nemala sancu to prezit,kedze nebolo nikoho kto by tu pre mna bol. Este som neprezila detstvo,Úsmev neviem sa hrat a tak snaad,ked budem mat 40Úsmev

Idem si to naspat poriadne precitat.

Evka1223, Pi, 04. 05. 2012 - 15:07

Vnútorné šťastie najviac nabúravajú naše očakávania. Zrušia ti zumbu a už si rozladená,lebo si s tým nerátala... voda je studená a už ti to vadí....

NIČ NEOČAKÁVAJ, NEBUDEŠ SKLAMANÁ. Vždy a všade...to je prvý schodík k vnútornému vyrovnaniu, pokoju a napokon aj ku šťastiu. Lebo šťastie nie je nič iné len obyčajná vyrovnanosť a spokojnosť s tým, čo je. Úsmev
P.S. Toť jednoduché ale vôbec nie ľahké pre nás ako "nedokonalé" ľudské bytosti.

anicka077, Ne, 06. 05. 2012 - 09:55

pravda pravda. no da sa to neocakavat? kazdy nieco od zivota ocakava. ma plany atd. ci nie?

dulka, Pi, 04. 05. 2012 - 20:56

Klódik, obdivujem Tvoj dar slova (písma) Áno Áno Áno

klodik, Št, 03. 05. 2012 - 18:16

pokúsim sa zajtra niečo zmysluplné k tomu ešte napísať...ale možno radšej cez m ail

klodik, Pi, 04. 05. 2012 - 11:02

andrea mala som rozpísaných niekoľko odpovedí, ale s pocitom, že sa v tom viac a viac zamotám...a neposkytnem Ti odpoveď ktorú hľadáš...

skúsim to len tak sama zo seba napísať, neviem to napísať tak aby som sa vžila do tvojich pocitov a vystihla presne čo trápi teba...

ja mám na to jednu vetu, ktorú si občas pripomínam: šťastie, radosť, smútok, bolesť sa nemusia biť o moju priazeň...sú mojou prirodzenou súčasťou, nie je to o vnútornom boji kto z koho, kto bude víťaz...

nežijem v ilúzii trvale dosiahnuteľného a udržateľného šťastia a nemám záujem preživať svoj život v smútku...A toto mi pomáha vnímať svoj život s pokojom v duši...

Mám sa rada aj keď som šťastná a mám sa rada aj keď smútim.

Keď sa dostaví u mňa smútok pozvem ho do svojho vnútra, otvorím mu dvere, vnímam ho ako svojho dobrého priateľa.Vediem s ním dialóg a často prídem na to, že niekde v živote robím chybu, alebo sa celkom schuti zasmejem sama na sebe.A on potom tak ako prišiel, odíde...neodíde preto lebo som to vybojovala, neodíde preto lebo ja som silnejšia ako môj smútok, odíde preto lebo ho príjmem, pochopím, spracujem z čoho pramení, odkiaľ sa vzal a čo mi chcel povedať...keď mi povie čo povedať chcel, keď pochopím prečo sa dostavil už nemá dôvod zotrvávať v mojom vnútri...

základ je asi mať sa proste rádZlomené srdce

andrea11, Pi, 04. 05. 2012 - 22:49

Co k tomu dostat?Zlomené srdce Zlomené srdce

Pripomenula si mi,ako liecim bolest hlavy. Ked ma zvykla boliet hlava,rozpravala som sa s bolestou,utahovala som si z nejÚsmev atd,potom som jej podakovala za to,ze mi ukazala,kde si ublizujem. Predstavila som si,ze moje telo je sito a bolest cez nu pada. A cuduj sa svete,chronicke bolesti zmizli a nejaka ojedinela,s tou poradim bez tabletiek.

Dakujem KlodikZlomené srdce

lydusha (bez overenia), Št, 03. 05. 2012 - 21:30

Pre lindu- moje totalne prevratenie vsetkeho co som v zivote mala, nemala, na com som lipla a visela prislo vtedy, ked mi umrel otec. V ten den mi padol cely svet. V ten den som si povedala, ze nic nie je definitivne, iba smrt. Ze vsetko sa da, kym sme tu....a ze len tento den a tato minuta je zivot...ostatne uz bolo alebo este nie je...a ze zaoberat sa prkotinami je zbytocna strata casu...a ze moj zivot je 99% prkotin...a zacala som si ten svoj svet skladat podla seba a nie podla pravidiel a podla toho co povedia ludia alebo co sa akoze patri....a tesim sa naozaj zo vsetkeho z coho mam chut sa tesit (lopuchy, bodliaky, sisky z borovice...) a vacsinou robim veci, ktore mam chut robit...Cely zivot som si skladala stavebnicu, ktora bola skareda a nebola moja, bol to vlastne zivot niekoho ineho...obrovska skoda, ze musela prist taka strata aby mi padli klapky z oci....

linda999, Št, 03. 05. 2012 - 23:56

zaujimave...
Kedze ja som odjakziva taky tesic sa z malickosti a vzdy som bola individualista a bolo mi v podstate jedno, co si kto mysli, tak ja neviem ako to maju v hlave ludia, ktorych pocity stastia su externe Úsmev
Aj u mna niektore nastavenia doladili urcite dramaticke okolnosti, ale nebola som predtym uplne ina, ak mi rozumies. Tak skusam predstavit si ako by sa mohla napr. Andrea uplne zmenit v tomto prezivani...je to velmi zaujimave, len skoda ze sa zle o tom komunikuje takto neverbalne Mrkám

Gueva pise vyssie o povahovych typoch. Smejem sa, ze mne raz v psychoteste (serioznom, na vycviku s psychologickami) vysiel skoro cisty sangvinik a smejem sa preto, lebo mi napadlo, ze to som este nebola vydata Veľký úsmev

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 05. 2012 - 08:09

A prečo by to nebolo možné Veľký úsmev Chichocem sa ?
V poslednom čase mám pocit, že možné je takmer čokoľvek, pre čo sa človek vedome rozhodne.

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 05. 2012 - 08:06

Nemám príliš rada predžuté odpovede. Akurát minule sme sa na tú tému bavili s Havranom. Je fajn niekomu sprostredkovať odpoveď, lenže každý z nás je úplne iný. To vieme všetci, ale ešte viac mi to udieralo do očí pri písmenách jedného mladého muža. Niektorým vetám som proste nerozumela, i keď v celom kontexte mi to dávalo zmysel. Niektoré myšlienky sa mi zdali od boku. Neviem však či by bolo na mieste vkladať mu moje kocky do jeho skladačky. Má čas, veď na niečo už príde, keď prišiel na toľko iných vecí. Nedoviezť k vode, len popostrčiť Mrkám
Len málo ľudí má to nadanie povedať niečo bez presiaknutia svojej osobnosti. Len tak čisto nezáväzne sprostredkovať informácie v koncentrovanej podobe bez balastu okolo toho.
Nedám ti preto ľahkú odpoveď - prídeš na to sama (keď na to bude správny čas), ostatne, tak budeš mať väčšiu radosť z objavovania. Ale keďže si pamätám ten hlad po nových informáciách takpovediac zo sveta "hľadajúcich" napoviem ti knihou. Dobre sa číta, i keď niekedy to ide pomaly, napriek tomu, že autor píše zrozumiteľne a jednoducho. No niektoré myšlienky sú ťažké na vstrebanie. Toho autora mám rada najmä preto, lebo nemám pocit, že nepredžúva, ale sprostredkúva informácie. A názov knihy je mierne príznačný Chichocem sa
http://www.martinus.sk/?uItem=53897

lydusha (bez overenia), Pi, 04. 05. 2012 - 09:29

Úsmev Rozumiem tiÚsmev Tiez mam pocit, ze vela ludi caka navod- a ako si to urobila ty? No nie u kazdeho to takto funguje, ja stale hovorim, naucis sa nieco naspamat, ako basnicku, a zazrak nepride- preco? ...lebo to nemas pochopene, vstrebane, prerevane, skratka emocne je to na bode nula. Andrea dostala tolko navodov ako na to, tolko ciest a ukazovatelov- uz je treba len to emocne cosi, co jej chyba...a mozno na to ide zo zleho konca, akosi vsetko na svete ma svoju postupnost a ako vravieva ribiss, nemozes ist zo skolky na vysku...toto vnimam aj u andrey, skratka je niekde v predskolskej pripravke a chce byt na vysokej...

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 05. 2012 - 11:41

Občas sa nejakému jedincovi podarí aj "kvantový skok". Ja neviem či Andrea je/nie je toho schopná. Nechcem povedať, že mi je to jedno. Ale v širšom meradle je to ozaj jedno.
Takže súhlasím, všetko má svoj čas Áno . A k niečomu sú potrebné aj isté check-pointy čo sme si naplánovali, alebo vyplynuli zo života, alebo situácie.

Dosť bolo suchých konštatovaní faktov, a akýchsi súkromných pozorovaní. Podstata je - nie filozofovať o živote a písať o ňom úvahy, či nekonečne sa vŕtať v napísanom, alebo povedanom, ale jednoducho žiť (čo mi pripomína jeden Coelhov román Veľký úsmev Veľký úsmev Chichocem sa). Čo je pre mnohých ľudí, ako pozorujem celkom tajne medzi riadkami pre veľmi nudné. Aj ten drozd ráno spieva, hľadá raňajky od svitu do mrku a potom zaľahne, a zajtra tak isto, a pozajtra tak isto - aké monotónne nudné, povie si príliš nezainteresovaný pozorovateľ. Neviem na to nájsť vhodný prívlastok, ale fascinuje ma tá jednoduchosť drozda. Neviem či je drozd šťastný, čo ho núti ráno vstať a vyspevovať o dušu. Ale, je to prinajmenšom obdivuhodné.

magic, Pi, 04. 05. 2012 - 14:46

ráno vstanu.
protřepu si křidýlka.
jásavým spěvem pozdravím nový den.
a pak vzlétnu vzhúru až do oblak...

a pak se večer vracím domu, utahanej jako kúň.

/Zo života drozda/

andrea11, So, 05. 05. 2012 - 11:53

Rozmyslala som o tvojich kvantovych skokoch.

Je to diskutabilne,co vlastne povazujes za kvantovy skok. Ja som niekolko takych urobila ale trvalo to par rokov. Ked tym myslis,ze dnes je clovek taky a zajtra uplne iny,podla mna taky kvantovy skok neexistuje. Ked tym myslis,clovek bol napriklad 'handra' a dopracuje sa do stavu,ze je vysoko respektovana kapacita a to v rozpati nejakeho casu,take kvantove skoky existuju.

Ja som niekolko kvantovych skokov urobila. 5 rokov sme zili beznadejne chudobny zivot a nevedeli ako z toho von. Absolutna beznadej. V rozsahu niekolkych rokov mame byt a chatu,auto atd a dost penazi kazdy vikend zajst von kino klzisko a tak. Podla mna to je kvantovy skok v priebehu niekolkych rokov zlozeny z postupnych malych krocikov.

Kvantovy skok je mozny,pokial to beries ako seria mnohych drobnych krokov v priebehu casu kedy sa dostanes z bodu a do bodu b. Zazrak na pockanie sa vacsinou nekona

lydusha (bez overenia), So, 05. 05. 2012 - 13:19

Uz asi viem, v com mas najvacsi problem, merias svoj zivot hmotnymi vecami...lenze tie ako si nemala, teraz mas, zajtra opat nemusis mat a na toto netreba kvantove skoky, to je iba blba zhoda nahod...materialny svet s duchovnym by mali byt v rovnovahe, nemal by jeden prevysovat nad druhym, ale mali by sa doplnat. Cize materia mi ma sluzit, nie ja jej a na nej si postavit osobne stastie je obrovska chyba. je to ako dohoda s diablom- dnes ti da co chces, co len vymyslis ale o rok ti vezme aj posledne gate, zivot a nakoniec aj to jedine co clovek ma- dusu...
Materiu si treba uzivat, nelipnut na nej a nemerat podla nej hodnotu zivota...ta je niekde uplne, ale uplne inde....

Polárka (bez overenia), So, 05. 05. 2012 - 15:27

Sem tam som v jednom časopise sledovala články o satanizme, okultných vedách a pod. Bol tam článok o tom ako doktor Faust vybabral s Mefistom. Pokúsim sa parafrázovať daný úsek zo záveru článku : ...napriek tomu, keď vošli do komnaty doktora fausta, bola všade samá krv, a veľký neporiadok, ale telo chýbalo. Nakoniec ho našli za domom na smetisku rozdriapané, dotrhané, zničené. Zrejme sa Mefisto rozlúčil s doktorom faustom vo veľkom štýle.

Takže zmluvy s diablom sú proste také - pochybné, a neisté (zas je to ale relatívne - človek má minimálne istotu v tom, že si s ním zle sily už poriadok spravia)...

andrea11, So, 05. 05. 2012 - 23:44

Myslim ze sa mylis. Nemeriam zivot materialnymi vecami aj ked to tak moze vyzerat. Skor je to o tom,ze najprv musis mat uspokojene zakladne potreby a my sme zufalo nemali. Bola to tazka cesta a som hrda na to ze sme sa z toho dostali.

lydusha (bez overenia), Ne, 06. 05. 2012 - 07:14

Andrea, poznam naozaj kopec rodin, co zdaleka nemaju to co mas ty a na co si tak hrda, a su STASTNI, spokojni a dokonca aj hrdi na to, ako ziju a ze im nic nechyba. Takze este stale si myslis, ze nemerias kvalitu zivota materialnymi vecami? Skus si predstavit, ze auto vam ukradli, chata zhorela a musis sa prestahovat do garsonky...z coho by si sa v tejto situacii tesila?

lydusha (bez overenia), Ne, 06. 05. 2012 - 12:06

Super ze sa bavis, no sama dobre vies, ze to az take smiesne nie je.

andrea11, Ne, 06. 05. 2012 - 12:09

Vratila som sa odpisat. Jasne ze som si utahovala. Asi by som bola rada ze sme zdravi.

A dobre chapem kam tym mieris.

Polárka (bez overenia), So, 05. 05. 2012 - 15:22

Samozrejme, je to o osobných merítkach, alebo skôr o tom čo k čomu priraďujeme. Pre mňa je "kvantový skok" napr. keď za minimálneho vstupu (veta, myšlienka, situácia) dosiahne človek osvietenie. A keďže osvietená zrejme nie si, tak podľa tejto definície si kvantový skok neurobila. Ale čo nie je môže byť. Niekto k osvieteniu dospeje v úvode života, niekto na jeho sklone, a niekto si počká. Niekto musí vynaložiť mnoho síl, a niekto k tomu príde, ako slepé kura k zrnu...

K ostatnému sa vyjadrovať nebudem, pretože nemá význam polemizovať o slovíčkach - či existuje, alebo neexituje, keď je zrejmé, že existuje Mrkám
Podmienky za ktorých je možné dospieť k osvieteniu tiež nemá význam rozoberať. Stačí ak sa mrkneš na koány a sama dôjdeš k odpovedi, a k tomu či tvoja terajšia definícia je správna, alebo nie (i keď z určitého uhla pohľadu Chichocem sa, ono je veľmi dôležité čo všetko berieš do úvahy - ale pri tejto debate skĺzneme niekam, kde ťa to zbytočne odvádza od prapodstaty "problému" tak to nechajme tak).
S klasickým kariérnym vzostupom to nemalo mať nič dočinenia, keďže k tejto téme to proste nejak neladí, a nebola tu o tom reč.
PS : tá kniha je ozaj dobrá, taký koncentrát toho čo by ťa mohlo zaujímať Úsmev

kofilka, Pi, 04. 05. 2012 - 11:46

Lydusha, ako píšeš, všetci chceme návody a navyše na 100% fungujúce návody...

Mne sa páči táto stránka, našla som si tu pre seba pár návodov a snažím sa zapájať to emočno, bez ktorého to naozaj nejde.
http://www.pozitivnemysliet.sk/

-sara, Pi, 04. 05. 2012 - 23:17

po prečítaní tvojho príspevku som si spomenula na vetu:čo je zadarmo,nie je vzácne

myslím si,že ak hľadáš zmysel života nepotrebuješ nejaké veľké návody na šťastie

pre začiatok by možno stačilo počúvať a brať na vedomie svoje svedomie(ale nie s ním obchodovať alebo ho chcieť oklamať)

katka55, So, 05. 05. 2012 - 21:19

Ja ti odporucim knihu Eckhart Tolle : Sila pritomneho okamihu . Sama si z nej vyberies to, co bude pre teba prinosom. Vsetky skusenosti ktore zazili ini ludia su neprenosne ! Myslim ze v tej knihe najdes presne to co hladas, ale o svojom .

katka55, So, 05. 05. 2012 - 21:19

chcela som napisat po svojom Úsmev

anicka077, Ne, 06. 05. 2012 - 09:48

akokeby som o sebe citala. je to hrozne. nechcem takto zit,ale ako to zmenit? vsetko ma hned rozladi. najhorsie je,ze na dobre veci zabudam prilis skoro a vsetko zle si pamatam. nechapem preco to tak u mna je.snazim sa mysliet pozitivne. no nevyjde mi nejaka malickost a som straaasne nestastna. urazena,v depke. najhorsie je,ze sa stale lutujem.akokeby mi to robilo dobre zit v lutosti a nestasti. Smútok no ja takto naozaj nechcem zit.

Polárka (bez overenia), Ne, 06. 05. 2012 - 12:17

Nu, a mňa napadá, že je zbytočné podať slepému lyžicu a povedať kde je tanier, keď on aj tak vytrvalo otvára pusu a čaká až mu pečený holub spadne rovno - veď viete kam Úsmev

andrea11, Ne, 06. 05. 2012 - 19:37

Polarka a lydusha

Dakujem vam za cas straveny pisanim odpovedi. Je mi trochu smutno z toho,ze mate pocit,ze len ten vas nazor je spravny a ked to clovek neberie,mate potrebu sa vysmievat.

Mne najviac dala odpoved od klodik,to je presne to,co som potrebovala pocut,stastie je v prijimani toho,co je.

Nehnevam sa,len nechapem k comu to bolo dobre,snaha o ten pocit 'toho kto vsetko vie' a kto to neberie,z toho sa budem vysmievat,to mi pride ubohe.

sonia, Po, 07. 05. 2012 - 05:21

Andrea,mám pocit že si tu už dlhšie tak hádam vieš čo možeš od koho "očakávat"...Mrkám Inak ,vyber si z toho to čo vyhovuje tebe a ostatné púštaj vieš kam...Mrkám Úsmev ...A ešte si neodpustím jednú peknú vetu /ktorú neviem kto povedal/ : Chceš byt štastná?Tak bud!...Slnko

lydusha (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 08:00

Absolutny suhlas, sonia.
Andrea, neverim, ze by sa ti polarka vysmievala...a ja uz vobec nie. Tiez netvrdim, ze moj nazor je spravny. No ty evidentne vyberas hrozienka z kolaca, ale pohoda. Ak si od kohokolvek cokolvek cakala a nestalo sa- no smola, ale ako pise sonia- vyber si to co ti vyhovuje a na ostatne sa vykasli. Ako sa chces posuvat dalej, ked cakas iba to, co chces pocut? To proste nefunguje. Na zaver len tolko- jednoducha, siroka, dlazdena cesta vedie obycajne do "pekla".

andrea11, Po, 07. 05. 2012 - 09:32

Je to zaujimave. Dnes v noci/nemohla som spat/,som si ukladala veci v hlave,vlastne ako by som to povedala,je to zvlastne,ale zaspavam s plnou hlavou a budim sa s riesenim. Zboznujem noci, jasne si uvedomujem,akou cistickou hlavy prechadzam a rano uz viem co som potrebovala vediet,bez namahy.

Teda sedim si tu v noci,veci sa poukladali a ja som pocitila zavan vdaky smerom k lydushi,hovoriac si,rano odpisem.

Styl,akym pises,lydusha, odplasuje ludi a mozno potom nedostanu tvoju 'message'. Je v nom privela nejakeho pocitu nadradenosti,celkom v tom chyba pokora. Mnoho ludi vyplasis na pol cesty

lydusha (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 10:47

Andrea, mozem ta ubezpecit, ze kto CHCE najde si to svoje aj v mojich neotesanych "spravach", ktore nemienim kvoli NIKOMU balit ani len do novinoveho papiera a nieto este do pozlatka. To, ze su ludia, ktorym som "pomohla", svedcia maily, kde VSETCI pisatelia uznali, ze ich moje neotesane spravy zo startu dostali do vyvrtky, ale podumanim zistili,ze tutulimutuli by v tomto pripade iba predlzovalo agoniu. Vobec nemusime byt kamosi na zivot a na smrt, a vobec nemusia so mnou vo vsetkom suhlasit a ani nesuhlasia, no nasli si v tej danej chvili to, co potrebovali a ende slus vybavene...

magic, Po, 07. 05. 2012 - 11:21

kedysi som si myslela podobne. ale uz som si na nu zvykla.
to mas ako to, ze niekto ti donesie tanier kasicky a ponuka ta - a este lyzicku, a este pol lyzicky, pofukala som ti to, ved ochutnaj, skus.
ona ti plesne tanier kase na stol a je na tebe, ci si to budes jest horuce, ci studene a ci ta pojde porazit, lebo po lyzicu si musis k dresu dojst sama.

pre mna je vzdy zabavne sledovat jej "obete". ako ich obvykle najskor vystreli pod strop. potom sa hadaju. potom urazaju. potom zjednavaju a argumentuju, aby jej ukazali, ako sa myli a je nafukana a drza a nechapava. potom si s tymi, co s nimi suhlasia, fukaju sklamane dusicky.
potom zacne cervicek vrtat a casom, ejhle - oni s nou suhlasia. najprv obvykle opatrne, s vyhradami a podobne. a potom nakoniec niektori skoro uplne.
ja si pri tom vzdy hovorim - ich treba len nechat, ono to pride samo.
tak enem klid, najdi lyzicu, pojde to samo. nechci to menit. na prvy pohlad sa zda, ze to nemoze takto ucinkovat, ale ucinkuje.
a nepripravuj ma o "zabavu", lebo je nakoniec v mnohom vzdy poucna. a lepsie sa mi uci na chybach druhych, ako na svojich (sebecke, ja viem, ale uz som taka).

lydusha (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 14:18

Ejha, magic, vdaka. V zasade si myslim, ze ma asi kazdy svoju "lydushu", a aj lydusha ma svoju "lydushu" Mrkám takze ja andrei celkom rozumiem.

Polárka (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 17:00

Andrea11
nemám potrebu sa komukoľvek vysmievať. Z mojej strany to bolo suché konštatovanie.
Mne keď niekto povedal, že na tvoju otázku leží odpoveď tam a tam - väčšinou som nešpekulovala, ako Beta s vevericou, nevyjednávala som, ale ťuháj knihu pozháňať, stránku rozkliknúť...
Je však pravda, že nie vždy a za každých okolností. V takom prípade do mňa šťuchli, nech neprešľapujem vyjednávajúc a rozprávajúc (o nesmrteľnosti chrpústa) na mieste. Samozrejme, že ma to buď rozčertilo, alebo naopak rozľútostilo, ak som sa chcela zahrať na ubolenú obeť a urobiť druhého bakaným, proste som sa zdula. A stáva sa to aj teraz - občas.
Nevadí. Nie je to ani dobré, ani zlé. Je to tak, a je na nás čo s tým spravíme, či si uvedomíme čo nám to naznačuje na našej ceste.
Takže nebudem písať, že mi je akože ľúto, že si zo seba urobila obeť a z nás tie bakané obludy, čo sa ti snažili ublížiť (aj keď to samozrejme nebol cieľ). Pretože jednak si viem predstaviť, čo je za tvojimi písmenkami - rozumiem tomu, sama som si tým prešla, jednak by to bolo k ničomu (nepotrebujem ťa obviňovať), a jednak nepotrebujem si zahlcovať samú seba nejakou negativitou, ktorou by som v prvom rade urobila zle sama sebe. A to je primárny dôvod, prečo sa správaniu, ktoré vyššie spomínaš snažím vo väčšej miere vyhýbať. Každopádne vyber si to, čo ti vyhovuje, selektuj, hľadaj, a drž sa. Držím ti palce Úsmev Mrkám

lydusha (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 17:09

"Pretože jednak si viem predstaviť, čo je za tvojimi písmenkami - rozumiem tomu, sama som si tým prešla, jednak by to bolo k ničomu (nepotrebujem ťa obviňovať), a jednak nepotrebujem si zahlcovať samú seba nejakou negativitou, ktorou by som v prvom rade urobila zle sama sebe."Áno Áno Áno
Detto.

andrea11, Po, 07. 05. 2012 - 21:56

Dakujem za vsetky odpovede,zatvaram diskusiu. Mna osobne najviac posunula odpoved od klodik,podana sposobom,ktory mi vyhovoval. Dakujem za odpoved lydushi,o majetku,tiez bola k veci,len podana sposobom,ktory ma rozculuje/ale ok,prijimam,to je lydusha,bodka/. Polarka,viem,ze si sa snazila pomoct/nie nebola si bakana a ja obet,len som vyjadrila,ako som sa citila,ze mam pocit,ze sa vysmievas/,tvoje rady momentalne isli trosku pomimo mna,nevadi,dik aj tak. Knihu som si vsimla ked som bola v zime na sk,ale nechala som ju. Knihy vyberam podla pocitu,skor oni si vyberaju mna.

Tato diskusia mi odkryla ine veci,o ktorych teraz nebudem pisat,isto som sa posunula spravnym smerom.

DakujemZlomené srdce

lydusha (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 22:01

Kiež by to bolo všetko také jednoduché....

Polárka (bez overenia), Po, 07. 05. 2012 - 23:40

OK Úsmev

Zuditka1, Ut, 08. 05. 2012 - 23:28

dakujem za pohladenie dušeZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Objímam Objímam Objímam Kvietok Kvietok Kvietok Slnko

matematika, Ne, 03. 06. 2012 - 18:52

Myslím, že je veľmi dobre, že Andrea hľadá svoje vnútorné šťastie. Väčšina ľudí, ktorý mali na začiatku svojho života jednoducho smolu, majú vnútri seba naprogramovaný pocit nešťastia a bez vážneho úsilia, ako to vyriešiť, si neporadia. Samé od seba sa to nespraví, to by bola strašná náhoda! Toto nieje ich pravé ja, ktoré treba jednoducho akceptovať a pocit smútku kŕmiť. Zle naprogramovanú myseľ treba preprogramovať a na to existuje asi viacero spôsobov a metód. V prírode je na všetko liek, ale ktorý je vhodný pre teba Andrejka, musíš pohľadať. Ak ti pomáha zážitková terapia, lebo to čo popisuješ(zumba, plávanie) je jeden zo spôsobov terapie, tak ju vyhľadávaj aktívne. Pretlak pozitívnych zážitkov nakoniec preprogramuje tvoju myseľ a budeš šťastná aj keď žiaden externý dôvod nebude! A čítaj knihy, tam najdeš ďalšie cesty. Mne teraz naliala kopec pozitívnej energie kniha o hypnóze, tiež jedna z ciest pre hypnotobilných. Ale tých ciest je určite oveľa viac. Tak šťastnú cestu ti prajem :).

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama