Babulka moja drz sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babulka moja drz sa
Babatobi, to zvládneš. Sústreď sa na seba a vaše dieťa a usiluj sa, aby vaším rozchodom netrpelo viac ako je nutné. Prajem ti veľa sily a aby choroba intenzívne neprepukla.
veľa otázok babatobi...
nikdy ho neprestaneš ľúbiť- ty jeho nie...no bude to taká iná láska, bude to pevné miesto v tvojom srdci ktoré mu vždy bude patriť, pretože máte spolu dieťa...neprestaneš ho nikdy celkom ľúbiť, pretože miluješ vaše dieťa a vo vašom dieťati je aj kus z neho...no tá láska bude iná...
kedysi som prechádzala podobnými pocitmi ako ty, mnoho otázok,odpovede prichádzali postupne...chcela som si to uľahčiť, chcela som svojho manžela nenávidiať, chcela som k nemu cítiť hnev, no nič podobné sa nedostavovalo, bolo to ťažké, bolestivé, no zároveň objavné...prvá obrovská úľava prišla vtedy keď som si sama sebe dovolila svojho manžela naďalej ľúbiť-to zistenie,že ja predsa nemusím cítiť nelásku voči nemu ako ju on cítil voči mne- nemusím, vôbec nie, som slobodný bytosť ktorá môže ľúbiť aj napriek tomu, že ten druhý už neľúbi...bolelo to, ale bolo to oslobodzujúce, pretože ja som si tú bolesť sama sebe dovolila- celkom vedome, pretože tá neláska stále nie a nie sa dostaviť...
A potom prišiel druhý zlom- obrovská úľava kedy som si uvedomila,že ma vzťah s manželom vysiľoval...keď vysielaš lásku a ona sa ti nevracia mrháš svojou energiou ktorá ide do nenávratna...je hlúposť smerovať svoju lásku niekomu kto o ňu nestojí, niekomu kto ju nevie prijať, nechce prijať...
nie vždy platí, že čo vysielaš to sa ti aj dostane- respektíve je dobré si uvedomiť,že lásku treba vedieť aj smerovať správnym smerom...nie je v našej moci meniť iných ľudí- to dokážu len a len veeeeeeľmi silný jedinci, nie je v našej moci "prinútiť" iných aby nás milovali...no môžme milovať a pritom zapájať svoj rozum a smerovať lásku smerom kde sa jej dostáva odozvy...
ty ju môžeš smerovať sebe a svojmu dieťaťu,tam dostane plnú odozvu...
Tak krasne napisane, normalne placem . Mne obe pripadate neskutocne silne osobnosti, stale sa mam co od vas ucit.
Babatobi velmi drzim palce, ako pises ze sa zamestnavas, venujes joge, kupila si si zvieratko, uz len cas ... nech sa rany zacelia.
"nikdy ho neprestaneš ľúbiť- ty jeho nie...no bude to taká iná láska, bude to pevné miesto v tvojom srdci ktoré mu vždy bude patriť, pretože máte spolu dieťa...neprestaneš ho nikdy celkom ľúbiť, pretože miluješ vaše dieťa a vo vašom dieťati je aj kus z neho...no tá láska bude iná..."
Tak toto by malo byť povinné čítanie pre všetkých rozvedených rodičov, ktorí zbytočne stresujú a mätú dieťa svojimi negatívnymi pocitmi voči druhému rodičovi a prostredníctvom dieťaťa si vybíjajú svoj hnev a frustráciu zo situácie. Samozrejme, ak ľúbi svoje dieťa a javí záujem o jeho výchovu, o stretávanie s ním.
Klódik, krásne myšlienky.
šejla,waikiki
Batabobi , neboj sa zvládneš to. Ako dlho to bude trvať , ťažko povedať - u mňa to trvalo pár rokov. Klódik má pravdu, len tak zrazu neprestaneš ľúbiť, len sa to postupne časom zmení na iný vzťah. Ja keď sa stretnem s mojim ex, tak je to ako keď stretneš starého kamaráta. To čo ste spolu prežili sa nevymaže nikdy , len vzťah bude iný. Venuj sa hlavne malému a sama sebe. Deti ľúbia oboch rodičov a už kvôli deťom je dobré , keď budete spolu vychádzať. To,že si ho poslala preč , bol pud sebazáchovy. Manželstvo s ním ťa ubíjalo a ver , že v budúcnosti môžeš mať úžasného partnera, s ktorým budeš šťastná a to, že máš dieťatko určite nevadí. Len všetko chce čas. To, že ti je zatiať smutno a že ti chýba je úplne normálne. Ale prejde to, uvidíš . A čo sa týka financií, záleží len od nás samých ako to zvládame. A tvoj manžel ti bude na malého prispievať. Držím ti palce, neupadaj do sebalútosti a neboj sa žiť sama. My maminy sme v tomto dosť životaschopné - hlavne kvôli deťom ak už nie kvôli sebe.
Babatobi,
určite to nie je ľahké, ale ten pocit samoty - skús sa na to pozrieť takto - cítila si odcudzenie z jeho strany, čiže si bola sama aj s ním po boku. Podľa mňa, to je podstatne ťažšie, podstatne horší pocit - byť osamelá a pritom vidieť toho druhého ako sedí v obývačke na gauči.
Drž sa, určite sa to poddá (hovorievala moja babička: čo sa nedá razom, to sa poddá časom)
Ahojte,
aky mate nazor na odovzdavanie deti pri sudne stanovenych navstevnych hodinach na cca.8 hodin v pripade malych deti do 2 rokov. Je to spravne alebo nie? nech odpovedia rozvedene maminy alebo tie co sa rozvadzaju. Kde by sa mali stykat otcovvia s detmi? U Vas alebo mimo domu? dakujem
leon, hore na tmavo zelenej liste si vyber Pridaj, tam si zvol Diskusie a dalej sa riad pokynmi. Yadat nazov a potom text, co chces riesit. pri vyberani kategorie sa snaz zvolit tu najblizsiu, ale ked sa netrafis nevadi, admin to neskor premiestni do spravnej sekcie.
tu by sa takto pomiesali dve rozne nesuviciace temy.
Zvládneš to !..tak,ako sme to zvládli aj my ostatné...a postupom času zistíš,že to oslobodenie od človeka,ktorému na tebe a dieťati nezáležalo je asi najlepšie,čo sa ti mohlo stať...časom..lebo ČAS všetko zahojí...jasné,že sa musíš teraz starať,prevziať zodpovednosť,ale možno behá po svete niekde ešte muž,ktorý ti dá to,čo si postrádala v prvom vzťahu...Troška nadhľadu a bude dobre...Určite bude dobre... Držím palce !!!
dakujem vam a dakujem klodik, velmi,velmi,velmi si vazim tvoje slova, je mi velmi blizke, ako sa divas na svet.
"vzdy budes mat pevne miesto v mojom srdci,ako otec nasho syna", to bolo prve,co som mu po rozchode napisala. vtedy to bolo z velkou bolestou a smutkom. cakam na den, ked z tej vety bude plynut radost.
citim, ze mozem byt stastnejsia bez neho. to najvacsie, co som zatial nasim rozchodom ziskala je sebaucta. zistujem, ako to skvele zvladam bez neho, ako mi vsetko ide, zistujem, ze mam okolo seba ludi,ktori ma maju radi a su pre mna ochotni vselico urobit. zistujem, ze mi nerobi problem samota a ze ked to potrebujem, vzdy sa dokazem obklopit ludmi,ktorych mam rada. zistujem, ze mi je doma fajn,ked nie som v strese, ci a kedy pride a kde a skym je a nezijem s vedomim, ze som s niekym, kto nechce stat po mojom boku. no a zistujem aj,ako som si oblubila jeho mamu a sestry, ktore ma prijali ako sucast rodiny. viem, ze ich celkom nestratim, ale bude to ine. a budu mi chybat. vela mi dali.
viem,ze to nakoniec vsetko zvladnem, ale tato emocionalna hojdacka, na ktorej sedim, je trochu unavujuca. chvilu sa citim volna a stastna,inokedy som plna hnevu na neho, potom za nim smutim, neskor zas neverim,ze odisiel natrvalo, potom mi je smutno a o nieco neskor zas dobre. ale na konci tunela jasne vidim slnko . hoci mozno o par hodin, napisem prispevok, ktory bude zas uplne inak ladeny
babatobi
no, mozno ti to bude zniet strelene, ale uzi si tu hojdacku. teraz, cerstvo po tom vsetkom a zrejme pred rozvodom, to vsetci chapu a maju ohlad. mozes plakat, aj si zufat a budu ta chapat a vychadzat ti v ustrety (vacsinou). takto za dva roky po rozvode, ak toto budes robievat, uz si budu tukat na celo, ze si nejaka divna, ked to este trva. nic v sebe nejak zvlast nedus. vyuzi chvilu.
viem, ze hladat nieco pozitivne aj na tom negativnom mozno nie je pre kazdeho najlepsi napad, ale kto vie.
Nieco stare, nezmyselne skoncilo prave preto, aby nieco nove, prospesne zacalo.....inac to nemoze ani fungovat... ivet
Suhlasim s Ivet. Aj ked to hned teraz tak nevyzera, je to cerstve, boli to....nerozumies, pytas sa preco.....tak casom pride odpoved na tie otazky- preco, na co to bolo dobre....
ked je clovek na niecom zavisly (na partnerovi, na detoch, na majetku, na comkolvek) tak pride skuska a zivot nam dokaze, ze dokazeme samostatne fungovat aj bez zavislosti. Sme samostatne jednotky zijuce svoj vlastny zivot. A sami za seba, sami pre seba.
babatobi,prosím ťa nesmúť,buď sama sebou,veď aj tak si bola sama,on vlastne len čakal,kedy mu vlastne povieš,aby odišiel.....možno nebolo mu treba hovoriť,aby išiel preč,ale to sa už nedá vrátiť.....tie psychicke zmeny sú teraz aj z tohto rozchodu,ale aj pri tejto chorobe je práve psychika zlá,preto si myslím,že je lepsie sa liečiť u neurologa ,ako len alternatívnou formou.....držím ti palce
Eva
Evka, Mária asi myslela liečenie tej sklerózy multiplex, lebo babatobi píše, že túto chorobu zatiaľ udržiava v norme pomocou alternatívnej medicíny. A sklerózu multiplex rieši neurológ,alebo nie?
ano, ked som si to precitala este raz, tak som pochopila , preto som svej komentar vymazala
nuz, asi starnem a musim citat dvakrat
Eva
a babatobi drž sa! a neboj zvláádneš to
to ja som ho poslala prec.uz som nezvladla jeho nekonecny chlad, aroganciu, nezaujem za posledne mesiace, ako aj flirtovanie so zenami. "radsej sa rozidme" povedala som a v nemom uzase som sledovala,ako okamzite suhlasi a ako si hned aj bali veci. prve dni bez neho boli odlahcenim. velmi skoro mi vsak zacal chybat.
, prihlasila som sa na jogu, venujem sa malemu... zatial vsetko funguje. ale obcas prepadam totalnemu smutku. inokedy zas hnevu. uf, je to strasne tazke.
chyba mi to, co som k nemu citila kedysi, to nieco v jeho vnutri, co milujem dodnes. on sa vratit nemieni, nechce, ani sa nepokusal. uz dlho pred tym som mala pocit, ze ma uz nechce a len caka, kedy to poviem ja. nas vztah bol akoby mrtvy. najma z jeho strany. posledny rok bol pre nas strasne tazky. moja diagnoza sklerozy multiplex, jeho podvadzanie a nekonecna kriza. robil comohol, ab bol doma co najmenej, chybal mi,bola som osamela. teraz je prec uplne. velky rozdiel to nie je. s nasim malym je mozno viac ako predtym. ja mam viac casu na seba.
som strasne sklamana, ze nam to nevyslo. som strasne nahnevana, ze ma v tom nechava samu. nemozem uverit,ze je fakt nenavratne prec.
a stale sa pytam sama seba: preco to skoncilo takto?!!!!! budem este niekedy stastna? bude moje stastie uplne, ked je nasa rodina rozvratena? prestanem ho niekedy lubit? pretrhne sa to puto co ma k nemu viaze? Bude ma este vobec niekto chciet? najdem niekoho, kto ma bude chciet s tym, ze mam dieta, s tym, ze som veganka, s tym, ze svoje ochorenie drzim pod kontrolou alternativnou medicinou? a zvladnem to financne? zvladnem sama vychovu?
je to strasne tazke. snazim sa venovat sebe, zamestnavat sa, kupila som morske prasiatko
ako ste to zvladli vy?