To máš ako v telenovele. Každý každému niečo závidí a kuje pikle. Ja som to zažila pred 4 rokmi len s tým, že som bola v chlapskom kolektíve a tý ma hneď odsúdili ani sa nesnažili ma spoznať. Vlastne si ma slovne podávali ako horúci zemiak. A tak som sa dala preradiť. Potom po mne len zazerali ako keby som im zjedla večeru. Ostala som v kontakte len z jednym v tej skupine no oni sa s nim nerozprávali len kôli tomu, že sa kamaráti so mnou. A to som si myslela, že intrigy robia len ženy. Teraz som už úplne niekde inde ale stalo sa mi pár krát,že som ich stretla ale ani som ich nepozdravila.
PS: ľudská závisť je slepá. Je to jedna z vlastností, ktorá sa nedá vymazať. Každý radšej povie, že si na vyššej pozícií protekčne ako by si mali priznať, že si lepša a šikovnejšia ako oni. A zbytočne s tým budeš niekoho presviedčať aj tak ti neuveria a môže sa stať, že to obratia proti tebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ajajaj, takych ľudí tu bude jak maku... proste si to nevšímaj a ani ty nerozširuj klebety. nahoď ignoraciu a mfp. nemáš sa čo trápiť nad blbými kecami neznámich a uplne cudzích ľudí čo ťa nepoznajú a nikdy nebudú poznať. to by si sa natrapila do smrti.
Alebo je to tak ozaj všade?Hrozné
Pokiaľ máš podobnú povahu ako ja,tak sa asi proti tomu nikdy neobrníš.Ja tiež niekedy len zíram,akí rôzny ľudia chodia medzi nami
Ale každopádne zostaň sama sebou,to je oveľa väčšie umenie.Držím prsty
Pa,pa
Vo chvíli, kedy stratíš sebadôveru, vydávaš pevnosť nepriateľovi! (Marden)
Tak toto je najnovší výrok na naničmame a zhodou náhod súvisí s výkladom môjho sna od Magic. A v podstate je možno odpoveďou na mnoho mojich (alebo aj vašich?) problémov.
Ale čo s tým? Vie niekto, ako sa buduje sebadôvera? Mám pocit, že stále sa musím niekomu prispôsobovať a nech sa snažím ako viem, vždy sa nájde človek-ľudia, ktorým moja snaha nestačí a vyčítajú mi niečo, nezachovajú sa primerane alebo fér... Jednoducho trpím nejakým čudným pocitom, že sa mi často krivdí a kde sa mi krivdí, tam nechcem zotrvávať. Snažím sa chovať tak, aby som veci okoliu uľahčovala, neprekážala im, pomáhala a podobne. Medzi mojimi blízkymi je to normálne chovanie (nielen voči blízkym, ale všeobecne). Momentálne pracujem vo veľkom kolektíve ľudí, poväčšinou s nízkym vzdelaním (maturita je podmienkou, ale akákoľvek a niekedy som prekvapená, kto všetko tento papier má) a nevychádzam z údivu. Každý tam len frfle, nikto nikomu v ničom nevyhovie, neuľahčí, panuje tam krajná neohľadupnosť, všade počujem len ohováranie, poviem jednu vetu a o dva týždne sa mi vráti v takej verzii, že sa mi mozog zastavuje... Bojím sa už aj nadýchnuť, aby to niekomu opäť raz neprekážalo. Tí ľudia tam tak žijú a pracujú celé roky, stalo sa to bežnou súčasťou ich života, že kujú intrigy a robia si napriek, hádajú sa, vulgárne si nadávajú a podobne. Ja som akoby z inej planéty a keď sa na mne niekto vyvŕši, chcem len utiecť a už nikdy sa tam nevrátiť. A predpokladám, že je to tým, že sa neviem obrniť. Ako sa to robí? Som akoby naspäť v puberte - úplne šokovaná, akí nespravodliví a zákerní ľudia existujú a načisto na dne z toho, že proti tomu nič nespravím. Spomínala som, že som dostala lepšie platenú funkciu - samozrejme, všetci v mojom pracovnom okolí už počuli, že som ju dostala protekčne, lebo sa poznám neviem s kým (nepoznám sa pravdaže s nikým). Pokiaľ sa to týkalo iných, stačilo sa nezapájať a bolo. Ale ako sa mám postaviť k tomu, keď niekto úmyselne šíri o mne nepravdivé info?! A najhoršie je, že ja sa dozviem iba zlomok "chýrov". Nie je to nič také, že by si na mňa niekto zasadol - tam je to proste bežné, že /zrejme z nudy/ ľudia vymýšľajú a šíria nezmysly alebo veľmi upravené verzie toho, čo sa stalo.
Samotná správa, že som protekčná ma rozosmiala, ale keď už "nepovýšení" kolegovia, s ktorými som v dennom kontakte a potrebujem sa v niektorých veciach na nich spoľahnúť, hľadia na mňa kvôli tomu cez prsty, to ma už trápi. A obhajovať sa - to už je pozícia "obete" a to mi nevyhovuje. Nechcem nikomu nič vysvetlovať - prečo by som mala... Chápete čo myslím?
Potrebujem dosiahnuť stav, kedy mi na takýchto veciach nebude záležať. A kedy budem pôsobiť na ľudí tak, že si ku mne bársčo nedovolia. Prosím praktické rady.
