no, zuzinka,
tak ked sa dari, tak sa dari!!!
vidis, preto ja radsej nepeciem
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, zuzinka,
tak ked sa dari, tak sa dari!!!
vidis, preto ja radsej nepeciem
Eva
keď ja taaaaaak rada pečiem,ale čo mám robiť keď chlapi vyžadujú? Ale mám chvíľky keď sa mi aj dariii. Inak by som to už dávno zabalila.
Zuzinka1177,
, do receptu na koláč si dopíš + kladivo. Tento príbeh nemá chybu a chlapi môžu rozprávať, že ich mamina upečie koláč, čoby hrncu i ucho odpadlo.
asi dopíšem
Nič si z toho nerob,keď sa darí,tak sa darí.Ja som raz piekla obrátený jablčník a tak som ho obrátila,že som ho musela lopatou zo zeme upratovať ,vtedy som mala tiež jeden z tých vydarených dní
ja som mala podobný den .... koláč sa mi zdál od začiaku nejaký divný,dala som ho do rury aon namiesto toho aby pekne rástol začal vrieť.... asi som tam nedala kypriaci prášok.. tak som ho iba posypala povrchu a zamiešala lyžičkou.... a on stále vrel..pozriem na váhu a tam sa na mna usmieva cukor.tak som ho tam nasypala,zamiešala lyžičkou... čakám.koláč aj tak nenarástol.. vybrala som ho ,posypala pr. cukrom...pri nakrjaní sa mi zlomil n ôž,ale ani sa mu nečudujem.. ten koláč bol ako kamen,tak poputoval k psovi.. ani ten ho nezjedol,hm,to je kompliment. robila som cibulový sirup a šmyk spadol z neho tanierik zo supravy- zo svadobného daru.. tak som sa šla radšej prejsť a zastavila som sa u mamy na kávu. ja som fakt iba prešla okolo mikrolnnej rury a "skočila" na mna korenička - ešte mamin svadobný dar a roztrieštila sa na marne kusky. parada. doma ešte na záver dna som len tak rozbila pohár,iba tak mi vypadol... pekný den
...jedno vajce mi ostalo po tom, čo som upiekla všetky torty na objednávku....aj z toho som dievčence upiekla koláč s čučoriedkami a posýpkou...muž mi vravel, že tak dobrý krehký koláč už dávno nejedol.. som mlčala ako hrob
decká hoci presýtené odrezkami z toriet, si mastili brušká až im za ušami lúskalo
ináč super príbeh s tým tvojím koláčom ako keby som pozerala "A je to"
Som rada, že nie som sama čo vytvára trapasy pri pečení
Mám aj ďalšie veselé príbehy z mojej kuchyne. Ešte za slobodna som sa snažila svojmu budúcemu manželíkovy upiecť narodeninovú tortu. Chystala som sa , pripravovala nato ako nevesta na svadobný deň pretože to mala byť moja prvá torta. Všetko sa mi podarilo. Krásne sa upiekla , naplnila som ju fajnovým krémom a keď som si ju tak točila na stole aby som s nožíkom všade vyrovnala krém, nevšimla som si ,že torta už bola celkom na kraji stola a čo čert nechcel moja krásna torta letela rovno na zem a rozčapila sa. Ja som nevedela či sa mám smiať,alebo plakať. Plakala som ako najatá,lebo už som nestíhala upecť ďalšiu. Moja maminka videla aká som nešťastná tak mi navrhla, aby som urobila studenú tortu , že rýchlo stuhne a stihnem ju odniesť oslávencovi. Tak teda som sa pustila do ďalšej torty.
Bola urobená rýchlo a kto ju pozná vie, že aj chutí výborne. Tak som dala tortičku do chladu . V tom sa prebral môj brat, ktorý bol po nočnom záťahu a namieril si to rovno do chladničky.A ako tušíte zjedol polovičku mojej studenej torty.
Keď som to zistila skoro som spadla z nôh.Môjmu dahému som neniesla žiadnu sľúbenú tortu. Ale keď som mu všetko porozprávala ,zasmiali sme sa,ešte ma aj poľutoval a na druhý deň kúpil všetky ingrediencie a tortu sme si urobili u neho doma. Takto neslávne skončilo moje pečenie a keď tak uvažujem asi mi je naznačované aby osm prestala piecť.
Bola sobotá a ja som vstala s energiou a chuťou do práce. Toľko som toho chcela stihnúť. Popratať, navariť, dať prať a upiecť koláč. Všetko sa mi darilo až na ten koláč. Bola som síce už unavená po toľkom prataní ,ale moji dvaja chlapi chceli koláč tak ho budú mať.
Môj syn má zase príhodu s ktorou sa veľmi rád podelí s každou
Začal sa mi kaziť už na samom začiatku. Žĺtka boli nejaké malé, ale vymiešala som ich aj tak. Pridala som múku a všetko potrebné na dokončenie piškóty. Lenže cesta bolo málo a plech veľký. Tak som ho nejak s božou pomocou roztiahla po celom plechu a dala piecť.Celá prepotená som začala variť plnku. Plnka sa mi nejak zhrčkavela, to som už penila, nadávala na seba, že keď sa darí tak sa darí.Ale môjmu krížu ešte nebolo koniec. Chcela som roztopiť čokoládu. Dala som dva hrnce na seba a čo čert nechcel, vrchný hrniec sa nejakým zázrakom tak spustil do spodného hrnce, že sa nedali od seba oddeliť. Nie len, že som nevedela vybrať roztopenú čokoládu, pretože v spodnom hrnci bola stále voda a keď som to chcela vyliat na plnku tak išla aj voda, ale moje hrnce boli do seba zaseknuté. Poprosila som manžela, aby mi tie hrnce skúsil oddeliť. Najprv skúšal jemne s rukami, keď nešlo vzal kladivo a môj hrniec prišiel o ucho. Môj manžel ktorý je ináč kľuďas a nič ho nerozhodí v tej chvíli penil nie len na hrniec ,ale ešte aj namňa, že som zničila hrnce ale aj , dobababrala koláč. Ale milé ženičky posledný klinec v tom mojom nešťastí bol, ked som išla krájať kolač a nôž v ruke sa mi zlomil. Neviem aké zaklínadla a prekliatia namne niekto skúšal ,ale môžem povedať ,že sa mu to podarilo. Od teraz keď idem piecť vždy sa najprv prežehnám. Dnes sa natom už iba pousmejem.
návštevou , no ale nato sú mami, aby vlastné deti si z nich robili srandičky.