Ako sa nám za týždeň zmenili priority

Vybrala som sa do obchodného centra, po zásielku, dcéra si objednala korálky na pletenie náramkov. Prechádzajúc okolo obchodov s oblečením, obuvou, elektronikou .... som premýšľala, aké  je to všetko zrazu  nepodstatné ...

Na druhú stranu, pre mamy s deťmi utekajúcimi pred vojnou len s jedným kufrom, to budú dôležité veci. Ale až po tom, čo sa často po veľmi, veľmi vyčerpavajúcej ceste, dostanú na Slovensko, alebo ďalej, budú sa mať, kde zložiť, čo jesť ... Aj to všetko bude len malou záplatou, pri predstave, že doma v boji nechávajú svojich manželov, rodinu ...,zbombardovanú krajinu

Zrazu toľko vecí stráca zmysel, aj pre nás, čo to všetko sledujeme z malého ale bezpečného odstupu. Ako sa nás to mnohých dotýka .... Ako sa zbaviť tej tiaže v ramenách, nepokoja v hlave. Tu nájdete zopár rád, ako mať stres aspoň trochu po kontrolou. Občas rozmýšľam, ako sa dajú vykonávať bežné veci, práca, ktorá sa zdá byť v danej chvíli, úplne nedôležitá, neužitočná ... Čo má v takýchto chvíľach vlastne zmysel?

Ono asi to bude naša najdôležitejšia úloha okrem možnej pomoci obyvateľom Ukrajiny, takej či onakej, zostať pri zdravom rozume. Nie, naivne sa tu asi len málokto bude tváriť, že je to v poriadku, že sa nás to nedotýka. Ale asi je veľmi dôležité nenechať sa preválcovať strachom, hnevom a bezmocnosťou. Náročné, áno tu je na mieste povedať, vďaka bohu, za to, že sa nebojuje u nás . 

Riešime dilemy, koľko toho a ako povedať deťom? Je veľmi dôležité nenechať sa zahltiť správami, rozprávať sa s blízkymi ako to zvládajú.  A okrem našej pomoci, ktorú si treba rozložiť na dlhšiu dobu, nám zostáva žiť, najlepšie ako vieme, krok za krokom. Asi automaticky sme, mali by sme byť viac vďačný za to čo máme?

Ak by ste sa chceli pripojiť modlitbami, či k meditáciam za mier môžete sa pridať 2.3 o 19.00. Je na nás pretvárať energiu konfliktu na vieru a nádej v mier. 

Opatrujte sa ObjímamObjímamObjímam

Diskusie Naničmama.sk: 

No veru, pred týždňom som plánovala výlety a teraz nič. Mala som kopec plánov na najbližšie dni. A teraz som skôr paralyzovaná.

Akurát som sa rozhýbala a objednala elektrický varič. Máme doma iba plyn. Tak pre istotu. Lebo v elektrike tuším nie sme na 100% závislí. Tak ako v plyne a rope.

A vlastne, veľmi som si uvedomila, jak je dôležité niečo robiť. Skoro by som povedala, že čokoľvek. Len zamestnať ruky. A trochu aj hlavu. Čímkoľvek mechanickým

No, nezniem dnes optimisticky

Sa ti vôbec nečudujem, Akurát som zistila, že výjazd na nákup, ma zbavil, riadneho napätia v ramenách, u mňa je to stres.

Takže súhlasím, zamestnať sa akokoľvek čímkolvek, čo odpúta pozornosť od vojnových správ .

Dajme si na začiatok pekné ruské príslovie:
„Včerajšok už nedohoníš a pred zajtrajškom sa neschováš.“
Hovorí o absurdnosti riešenia toho, čo bolo a čo príde.
 
Vypla som rádio. Odhlásila newlettre enovín. Dala unfollow všetkým na FB okrem tých priateľov z reálneho každodenného života. IG sa už trochu otriasol a ponúka mi to čo pozerám - šport, recepty, zvieratká, módu, triky do domácnosti.
Budúci týždeň je výstava v Kolíne, ktorá ma zaujíma. Uvažujem nad tou, bolo by treba ísť.
 
Priority sa mi za týždeň nezmenili.
Neuvažujem, čo by bolo keby a ani nad utečencami. Majú sa aj horšie ľudia na zemi.
 
 
Myslím, že všetky fázy smútku nad situáciou už mám za sebou.
Teším sa z pekného počasia, zdravia blízkych a toho, čo všetko ma dnes ešte čaká.
 
Nie, netvárim sa, že sa ma vojna na východe netýka. Ale nemienim tomu venovať všetkú energiu a ako Daša to správne pomenovala, nechať sa tým paralyzovať a pohltiť. Ani pohltiť emóciami.

 

Uzavrem tým klasickým:
„Včerajšok je história, zajtrajšok je záhada a dnešok je dar.“

Tak ja toto vnímam inak, snažím sa redukovať stres, ale predstava ukrajinskych žien s malými deťmi čakajúcich aj niekoľko dní v zime na hraniciach, ktore zacinaju od nuly, vo mne vyvoláva veľkú potrebu pomáhať. Zatial som sa prihlasila ak dobrovolnicka na hranice na vikend, ale je mozne ze ma nezavolaju, lebo viac im budu chybat ludia cez tyzden. Uvidime

Zistila som, ze nedaleko nas je cirkevna komunita, ktora ubytovala ukrajinske zeny s detmi a zaroven distribuuje pomoc, pre dalsie centra, ozvala som sa im, s cim viem pomoct. 

Sledovanie sprav na nete, by som si mohla odpustit, ale zaujimaju ma mnohe veci, len im asi dat zdravu mieru. Myslim aj na seba, ale urcite chcem pomahat.

Skvele na stres je vypratanie skrin aby som zistila, co nepotrebujem ja alebo dcera, ked bude vhodna doba na darovanie oblecenia.

Inka dnes som si precitala vetu, ze zrazu sme zistili aki sme bohatí, ked mame este dost toho o co sa mozeme podelit. Úsmev

Za prihlásenie sa na hranice klobúk dole Áno​​​​​​

Ozaj, ty vieš rusky však? Asi práve takých potrebujú čo vedia preložiť Srdce

Asi fakt maju dost dobrovolnikov uz teraz n hranici, lebo sa neozyvaju.

Casopis uz mame v tlaci, tak nemam starosti z pred tyzdna, tak sa ozyvam aj na ine miesta ci nepotrebuju dobrovolnikov, minimalne na triedenie pomoci. Uvazujem aj nad Kosickou zeleznicnou stanicou, kde zvazaju ludi z Ukrajiny a pomohaju im bud s cestovanim, alebo kupenim listka, usadenim na vlak ... Hladam, moznosti bo doma neobsedim, hlasia sa aj dve deti, tak uvidime, lebo my sme skvela trojka, dcera ma momentalne fobiu z ludi, mladsi syn ako ja, ale plakala by som asi len ja ..., ok uz len ozaj nieco robit, ono to bude nadlho ...

K jazyku ukrajinsky rozumiem, skoro vsetko. rusky rozumiem, neviem ako s rozpravanim, nepouzivam desiatky rokov, ale nieco by zo mna asi vyslo. Hambím sa

Určite keď vieš jazyk, budeš potrebná aj na tej stanici Ánoa ústa sa otvoria tak nejak automaticky. 

Zmenili sa mi priority pár rokov dozadu...

To čo sa deje, sa dotýka každého. V akej miere, je len na nás.

A na dlhé obdobie sa dotýkať bude. Do akej mieri, bude záležať od politikov lebo do hrnca bude treba niečo dať aj za týždeň, aj za mesiac.

Humanitárne pomôcť je naša človečia povinnosť.

A keď som písala o tých zmenených prioritách... Je moja človečia povinnosť byť šťastná keď šťastná byť môžem. Nech to v terajšej situácii znie akokoľvek sproste.

Na chvíľu ma pri fb pohltila ľudská nenávisť a zloba a cítila som sa strašne... Stalo sa to preto, že som nemohla deň vyjsť z postele, nemohla som sa postaviť, jedine čo mi ostalo boli média.

Už môžem chodiť, môžem ísť kde potrebujem, robiť čo potrebujem. A nik na mňa nestrieľa, nemusím odísť z domu do bunkra... Je moja povinnosť byť šťastná pre to všetko čo mám a je mi dovolené.

Na svete musí byť aspoň pokus o rovnováhu. 

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok