No veru, pred týždňom som plánovala výlety a teraz nič. Mala som kopec plánov na najbližšie dni. A teraz som skôr paralyzovaná.
Akurát som sa rozhýbala a objednala elektrický varič. Máme doma iba plyn. Tak pre istotu. Lebo v elektrike tuším nie sme na 100% závislí. Tak ako v plyne a rope.
A vlastne, veľmi som si uvedomila, jak je dôležité niečo robiť. Skoro by som povedala, že čokoľvek. Len zamestnať ruky. A trochu aj hlavu. Čímkoľvek mechanickým
No, nezniem dnes optimisticky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vybrala som sa do obchodného centra, po zásielku, dcéra si objednala korálky na pletenie náramkov. Prechádzajúc okolo obchodov s oblečením, obuvou, elektronikou .... som premýšľala, aké je to všetko zrazu nepodstatné ...
Na druhú stranu, pre mamy s deťmi utekajúcimi pred vojnou len s jedným kufrom, to budú dôležité veci. Ale až po tom, čo sa často po veľmi, veľmi vyčerpavajúcej ceste, dostanú na Slovensko, alebo ďalej, budú sa mať, kde zložiť, čo jesť ... Aj to všetko bude len malou záplatou, pri predstave, že doma v boji nechávajú svojich manželov, rodinu ...,zbombardovanú krajinu
Zrazu toľko vecí stráca zmysel, aj pre nás, čo to všetko sledujeme z malého ale bezpečného odstupu. Ako sa nás to mnohých dotýka .... Ako sa zbaviť tej tiaže v ramenách, nepokoja v hlave. Tu nájdete zopár rád, ako mať stres aspoň trochu po kontrolou. Občas rozmýšľam, ako sa dajú vykonávať bežné veci, práca, ktorá sa zdá byť v danej chvíli, úplne nedôležitá, neužitočná ... Čo má v takýchto chvíľach vlastne zmysel?
Ono asi to bude naša najdôležitejšia úloha okrem možnej pomoci obyvateľom Ukrajiny, takej či onakej, zostať pri zdravom rozume. Nie, naivne sa tu asi len málokto bude tváriť, že je to v poriadku, že sa nás to nedotýka. Ale asi je veľmi dôležité nenechať sa preválcovať strachom, hnevom a bezmocnosťou. Náročné, áno tu je na mieste povedať, vďaka bohu, za to, že sa nebojuje u nás .
Riešime dilemy, koľko toho a ako povedať deťom? Je veľmi dôležité nenechať sa zahltiť správami, rozprávať sa s blízkymi ako to zvládajú. A okrem našej pomoci, ktorú si treba rozložiť na dlhšiu dobu, nám zostáva žiť, najlepšie ako vieme, krok za krokom. Asi automaticky sme, mali by sme byť viac vďačný za to čo máme?
Ak by ste sa chceli pripojiť modlitbami, či k meditáciam za mier môžete sa pridať 2.3 o 19.00. Je na nás pretvárať energiu konfliktu na vieru a nádej v mier.
Opatrujte sa
