Ako sa rozhodnúť ?, Ja žena, Diskusie

ahoj
no tak to sa podla mna neorientuj, dam to sem na "odstrasenie" PROSIM TAKTO TO NEROBTE

Kaslem na rozhodnutie! Cim je dolezitejsie, tazsie, urgentnejsie atd atd tym viac sa ho snazim zignorovat a vymazat z mozgu..... casto sebe na skodu :( ale vzdy si poviem ze uz to tak nebudem robit ale zase to tak urobim - radsej a castejsie chytim depku a nerobim nic ako sa rozhodnut - a co je najhorsie, robí to za mna moje podvedomie.
Alebo je to už taký zvyk????

Neviem sa to odnaučiť a nechcem viacerých nasledovateľov
Je to ako strkat hlavu do piesku alebo zavret oci pred úplne jasnymi ale nezelatelnymi faktami

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

len ja,
rozpravam sa o tom s ludmi, o ktorych nazor stojim. Pocuvam ich, porovnavam nazory. Zvycajne mavam aj tusaka, ale nie vzdy ten pocit posluchnem (a zvycajne byva spravny). Tak ci tak, to, ako sa rozhodnes, je vzdy risk, ze ta druha cesta bola spravna. Ale ak ti nejde o zivot, skus to rozhodovanie trosku odlahcit.
Drzim palce, nech ti to rozhodnutie prinesie stastie.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

podľa mojich skúseností sa delia rozhodnutia na správne a tie, o ktorých si myslíme, že by asi mali byť správne (...lebo tak by asi jednala väčšina, ...lebo tak nás učili, že máme jednať, ...lebo tak mi poradili atď.) Teda väčšinou vieme, aké je správne rozhodnutie, len podľa neho z rôznych dôvodov nakoniec nejednáme. Väčšinou zo strachu.
Ja sa rozhodujem pre život.
A ešte: za zákrutu nevidí nikto a to je asi dobre. Keď ti to nevyjde, tak si stále môžeš povedať: "Poučení z toho plyne a co víc si můžem přát!"

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja sa rozhodujem podla intuicie. Zatial ma nesklamala.
Hlavne my zeny to mame asi dane prirodou, lebo poznam vela takych. Jasne, poradim sa, ale musim aj vnutri citit, ze ano, alebo tam nieco nesedi.
Asi som moc nepomohla, co?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hm...Rozhodovanie,je velmi tažké. Vätšinou naslúcham tiež intuícii.Ak pochybím,poviem si-ja blbá,mohla som to tak,alebo onak.Ale,zvätša mi intuitívna nápoved vychádza.No,ak nie-zasa som o niečo múdrejšia ved človek sa učí na vlastných chybách Držím ti palce, aby si vykročila po tej správnej ceste

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem za všetky odpovede, no na intuíciu sa ja teda veľmi spoliehať nemôžem, by to dopadlo - ja asi fakt žiadnu nemám . Mám skôr pocit ako pri voľbách prezidenta, ani jedna možnosť nie je ideálna, tak mi ostáva voliť len menšie zlo. A ľudia okolo mňa - presne viem, čo by mi poradili a všetci by sa určite zhodli, ale...je to môj život a ja ho budem žiť, nie oni!Určite mi radia dobre, ale všetko je to z ich pohľadu, im by to tak vyhovovalo, ale ja som iná A ešte jedna otázka - Ako rozoznáte intuíciu?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hmmm, teraz viem veľmi dobre AKO sa rozhodovať - počúvať svoje vnútro (intuíciu), stíšiť sa, spomaliť v aktivitách a ponoriť sa do ticha (prírody, prechádzky, túry...) a správne rozhodnutie samo vypláva na povrch. Ale k tomu je potrebná aj nejaká ľudská zrelosť (nemyslím vek), aby sa človek vedel takto rozhodovať.
Ale aj keď som urobila chybu (ovplyvnila dosť zásadne môj život), sú jednoducho chyby, ktoré život obohatia viac ako správne rozhodnutie. A rovnako sú chyby, ktoré až doživotne bolia.

Len ja, čo chceš od života? Čo je pre teba istota?
Predstav si, že tvoja kámoška alebo priateľ sa rozhoduje v rovnakej situácii, ktorá sa ťa nejako dotýka. Ako by si poradila im?

Nevyberaj si lepšiu možnosť, vyber si tú, ktorá ti sedí. A kľudne to môže byť aj tá "horšia". Aby si neprebrala.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj len ja. Raz mi jedna múdra pani povedala, že tá ťažšia cesta je správna.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak teraz neviem či ste mi pomohli, alebo ste ma už úplne domotali
Mám si zariadiť život tak, ako to cítim, chcem a ako odjakživa túžim, aj keď na mňa budú všetci vrátane mojej rodiny pozerať ako na - veľmi pekne povedané divnú,aj ked to bude naozaj ťažké a množstvo vecí si neviem ani predstaviť, ako budem riešiť...alebo žiť tak, ako to odo mňa očakáva okolie, tak ako funguje 99% ľudí, jednoducho a bez problémov, ale ako to ja sama nechcem?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Netráp sa pre mienku iných ludí.....
Niektorí ludia sa vôbec ani nepokúsili robit niečo,čo stojí zato... Ak ti to stojí zato,tak sa o to aspoň pokús Tvoje má určite svoje dôvody,ktorým ani tvoj rozum nerozumie!Konaj tak,aby si bola štastná.Aby si nie len existovala,ale aj ,,žila,,!!!!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vieš čo je na tom najhoršie ? Že ak si vyberieš tú prvú možnosť tak si naozaj nevieš predstaviť aké problémy budeš riešiť, lebo ich prinesie tá nová situácia.A aj ke´d tušíš, že to nebude jednoduché, nedokážeš si predstaviť čo všetko to prinesie, hovorím z vlastnej skúsenosti.Ale rozhodla som sa ako povedala Olivia, aby som nielen existovala ale aj žila, či to bolo dobre nad tým stále rozmýšľam.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neviem, kde presne som zobrala tuto mudrost (mozno aj tu, nepamatam sa), ale urcite vystihuje to, ako sa citis:
"Rozhodnem sa nieco urobit, znamy ma povazuju za blazna, klepu si na celo a maju milion rad. Ak mi to nevyjde, tak sa mi dostane kopec pripomienok typu: vidis, ja som ti to hovoril! A ked mi to vyjde ...no hej, tebe sa zije, ked mas stastie."
Zivot je prave preto jedinecny a uzasny, lebo si v nom nemozes precitat ziadnu nasledujucu stranku, neda sa dopredu povedat, ktora cesta na tej krizovatke zivota je ta spravna, pretoze na kazdej ceste budes riesit vzdy ine situacie.
Este nieco, tiez nie z mojej hlavy:
Zijes len raz. Zbav sa strachu - skus to ako deti. Ak po niecom tuzis, chod za svojim snom. Zivot nie je taky dlhy, aby sme mohli mrhat sancami a potom sa iba lutovali.