Ako to oznamit...?

ak tomu správne rozumiem, chceš spať svoje staré miesto aj ho od mája dostaneš, ale bojíš sa, že ak to teraz povieš šéfovi tak budeš musieť ostať tam kde si...čo je teda podľa teba vylúčené.
...nastúpila by som na to staronové miesto a v šiestom mesiaci tehotensva by som to oznámila svojmu šéfovi....

Máš to ťažké Suzanne.
A prečo ťa vlastne preradili z toho predchádzajúceho pracoviska?
Aký mal nadriadený v tom čase dôvod? A hovoríš, že sa tiež pekne nezachoval, keď si použila prostriedky na to, aby si sa vrátila.
A prečo ti to miesto ponúkli naspať?
No, po materskej ťa najneskôr do pol roka môžu zaradiť na to isté pracovné miesto.Potom ťa už môžu zas šupnúť kam budú chcieť. Tak možno to v konečnom dôsledku budeš mať jedno.

Vzťahy na pracovisku- to je na román. No ja zastávam názor, že najlepšia je úprimnosť. Ja by som mu to asi povedala. Nechaj sa v máji preložiť na staronové miesto a potom mu to oznám. Uvidíš, čo sa stane. Veď ak to budeš tajiť, aj tak to neskôr zistí, takže sa tomu nevyhneš.

Moja rec stakola,podla mna tu sa nic ine ani neda,pretoze brusko neskryjes a vlastne by ssi klamala..inak to neviem povedat..bolo by lepsie,keby ta povazovali za klamarku?ved by si spocitali a vypocitali co a ako,takze s pravdou von,ale budes cestna a mozno spokojna sama so sebou...sory

ked to oznamis pred,nemusi ti to miesto dat,ked po,budu si mysliet,ze si s nimi vybabrala-je to veru ozaj dilema-ja osobne idem s pravdou von,ale vela ludi nie a mozno je to lepsie ,ale proste ja to neviem....moc som ti nepomohla

Suzanne, čisto po právnej stránke - kým ty oficiálne neoznámiš zamestnávateľovi, že si tehotná, nesmie sa ťa na to spýtať, aj keby si sa pre brucho nezmestila do dverí. Proste podľa zákona dieťa nečakáš, kým to nepovieš.
To je jedna vec.

Druhá vec je, že či oznámiš, alebo nie - počítať do deväť vie každý a ľahko sa po čase dovtípi, že si dobre vedela, čo je s tebou porobené, keď si sa vracala na pôvodné pracovisko.
Takže je lepšie, férovejšie a aj slušnejšie ísť za staronovým šéfom a normálnou ľudskou rečou mu povedať všetko a tak, ako si to napísala sem.

Na toto musim,iba pritakat,je to ferovejsie,ako ked budem mat v praci pokazene renomeeeee,vsetko sa da,len treba chciet.....

mne trvalo dlhych 33 rokov, kym som pochopila/ bohuzial sposobom pokus a omyl/, ze ferova cesta je jedina spravna. ja by som hrala fer.

Ja som to oznámila tiež,keď to bolo už vidieť na mne.Bolo to v ČR,tak som povedala vrchnej,že u nás sa do 3 mesiaca nehovorí ani najbližšej rodine,lebo stať sa môže predsa všeličo.A na to mi už nemohla povedať vôbec nič.Keď budeš na svojom mieste,kludne počkaj týždeň dva a oznám mu to s hrdosťou,že ako dlho ste už dvaja.A povedz mu,že sa plánuješ vrátiť po materskej tu a nie tam,kde ťa šupli.Tie plány,čo má s tebou sa dajú zrealizovať aj neskôr.A gratulujem k bábike .

suzanne, dám Ti pohľad z druhej strany - zamestnávateľa. Keby som bola Tvojim zamestnávateľom ja, a Ty by si mi oznámila vo vyššom štádiu tehotenstva (t.j. štvrtý mesiac a vyššie), po tom, ako sme Ťa preradili a tým pádom Ti vyšli v ústrety, že si tehotná, došlo by mi, že si to vedela už pred preradením. Ako si sama napísala, zamestnávateľ má s Tebou plány do budúcna. No poviem Ti, vnímala by som to ako neférovosť z Tvojej strany, a po nástupe do práce z materskej by som veru s Tebou veľmi perspektívne nepočítala.
Keby si ale prišla za mnou teraz, že vieš, že Ťa chcú preradiť, ale že si tehotná a považuješ za správne mi to oznámiť, aby som mala dostatok času plány prehodnotiť ešte predtým, ako Ťa preradíme, vážila by som si to a bolo by mi jasné, že jednám s rovným človekom, čo je v práci obrovské plus. Aj tak by som Ťa preradila na Tvoje pôvodné miesto a našla počas materskej náhradu.
Ale je to len môj pohľad, Tvoj zamestnávateľ môže byť iný. Tak či tak, ako Ti radia ostatné baby, budeš hrať fér...

Suzanne, čo takto sa otvorene pozhovárať so staronovým šéfom, že to preradenie si neznášala veľmi dobre, ale že si nakoniec po neúspešných pokusoch vrátiť sa späť rezignovala. Že Ti to ovzdušie, ktoré vytvárajú Tvoji kolegovia stále nerobí dobre a v súčasnej situácii by si ocenila, keby si mohla aspoň na tú krátku dobu pred odchodom na materskú pracovať v kľudnom prostredí, lebo ho vzhľadom na Tvoj stav potrebuješ, aby Tvoje dieťatko malo spokojnú maminu, lebo ono vníma všetko negatívne už teraz. A spolu by ste mohli poriešiť aj tie plány do budúcna, čo z nich sa bude dať realizovať po Tvojom návrate z materskej.

Suzanne, u nás sa hovorí "dom si to tam nepostaví", tak načo tajiť?
Moja skúsenosť je, že pravdou nepokazíš nič. Ja by som určite šla za staronovým šéfom, poďakovala mu za ochotu pomôcť mi dostať sa z miesta, kde nie som spokojná, povedala, že rada príjmem jeho ponuku, ale chcem hrať fér a preto mu oznamujem, že čakám bábätko. Bola by som radšej, keby som na materskú odchádzala z jeho pracoviska, ale pochopím, ak sa rozhodne inak.
Ja by som sa necítila dobre na takom mieste, kde by som sa vždy pri kontakte so staronovým šéfom sama seba pýtala, čo si myslí o tom mojom malom "podvode". A istotu, že ťa zoberie späť po materskej na pôvodné miesto máš len do polroka. Potom ťa môže zaradiť kamkoľvek. Keby som bola staronovým šéfom ja, cenila by som si pracovníka, ktorý hrá fér. Ten, ktorý by ma raz okabátil, by asi moju veľkú dôveru nemal a tak by som k nemu pristupovala i pri jeho ďalších pracovných zaradeniach.

aj lekari sami priznavaju, ze prvy trimester je najrizikovejsi, co sa potratov tyka. takze ak by som bola este len v druhom mesiaci, tak by zatial vseobecne nikomu nic nehovorila. ak by som vsak za sebou uz mala treti mesiac, tak by som im to povedala na rovinu, co a ako. ci ma tam chcu a budu chciet mi to miesto drzat (mat tam len docasnu trojrocnu zastupnu pracovnu silu).
ak by slo o to, ze je to miesto pre mna velmi dolezite, tak by som sa skusila dohodnut trebars tak, ze budem pracovat az do neskorsieho nastupu na matersku (nie 8 tyzdnov, ale iba tych 6 tyzdnov pred planovanym porodom) a po porode sa po polroku vratila trebars na polovicny uvazok a po roku na cely. teda, ak by som si to vedela zariadit doma s detmi. proste ukazat ochotu vyjst v ustrety.
ak by som nechcela obetovat cas pre babatko praci a chcela ostat cele tri roky doma, tak by som si povedala, ze bude ako bude a podla moznosti sa pred koncom MD poobzerala po inej praci, ak by mi hrozilo, ze zase skoncim v tom hroznom starom kolektive. ved za tri roky bude situacia na trhu prace uz urcite ukludnenejsia, nez je teraz (ak nepride dalsia kriza alebo nieco podobne).

Teší ma , že to nakoniec dobre dopadlo.