Ahoj Jana, ja som asi pred rokom bola v podobnej situácii ako Ty, tesne pred svadbou a vôôbec som netušila, čo ma čaká 
V prvom rade by som Ti ale neodporúčala bývať s rodičmi - či už Tvojimi, alebo manželovými. Možno iné baby Ti tu napíšu svoje pozitívne skúsenosti z dvojgeneračnej domácnosti, ja by som ale túto alternatívu volila až keby naozaj nebolo iné východisko. Vydáš sa a automaticky by si sa mala stať "paňou v domácnosti", čo prisťahovaním k rodičom nebudeš, a môžu začať trenice, pretože rodičia majú svoju domácnosť dávno zabehanú, Ty pochádzaš odinakiaľ a máš aj iné zvyky, okrem toho s budúcim manželom nebudete zladení vo veľa veciach a bude chvíľu trvať, kým sa vyhladia "trecie plochy". A myslím, že na to je najlepšie súkromie a vlastná kuchyňa. My sme sa presťahovali do svojho bytu, ale keby sme ho nemali, riešili by sme to podnájmom, hoci obaja naši rodičia bývajú v rovnakom meste a obaja majú rodinný dom, čiže s priestorom by problém nebol. Ale ver mi, že súkromie by nebolo aj tak.
Trvalo mi asi pol roka, kým som si zvykla, že už nie som "sama za seba", že treba variť, lebo manžel je hladný každý deň (teda cez týždeň večer), že treba prať oveľa častejšie a upratovať, a že toto všetko sa bude odo mňa očakávať (tie hádky by som nepriala našim vidieť, keď som sa snažila presvedčiť mm, že aj on musí priložiť ruku k dielu 
)
Ak nemáte inú možnosť, alebo si rozhodnutá k tomuto kroku, prajem Ti veľa trpezlivosti, a hlavne sily uhájiť si svoju "domácnosť". 
A hlavne GRATULUJEM! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zdravím všetky slobodné, vydaté, zadané i skoro zadané, čiže všetky superženy na NM v túto krásnu nedeľu. Pridávam tu po veľmi dlhom čase tému na diskusiu, pre mňa momentálne najaktuálnejšiu. Tak Vás milé žienky prosím o Vaše názory, skúsenosti a rady. Hlavne tie rady pre mňa mladú ešte neskúsenú (mám síce skoro 27, ale v tejto oblasti žiadne skúsenosti). O cca 2 mesiace zmením status zo slobodná na vydatá. Myslím, že po 10 rokoch chodenia a spoznávania sa by aj bolo na čase, hlavne keď už počujem ako mi bijú biologické hodiny čoraz hlasnejšie. Ale nie to, chcem momentálne riešiť, aj keď to možno s témou súvisí. Bože ako ja idem na to zoširoka. Takže ako som písala zmením status a samozrejme je tu otázka bývania po svadbe. Keďže sa chceme budovať, tak na začiatok sme museli poriešiť otázku kde budeme bývať dočasu - čo sa veľmi rýchlo - na moje prekvapenie vyriešilo -u môjho snúbenca - skôr u jeho rodičov. Z logického hľadiska je to samozrejme, ak vezmeme do úvahy počet voľných izieb a vzdialenosť k stavebnému pozemku. No mňa skôr trápi ako si ma mladá nevesta zvyknúť bývať - na začiatok. Tie, ktoré ste prišli bývať k svokrovcom to určite poznáte. Pre začiatok sú to cudzí ľudia, aj keď sa od okamihu svadby stanú súčasťou rodiny. Svojich budúcich druhých rodičov mám vo svojej podstate rada aj keď ich veľmi dobre nepoznám(myslím, že je to obojstranné). No nejaká ta rada/y, ako si zvyknúť, ale hlavne nespôsobovať zbytočné nedorozumenia, či hádky, by určite pomohla. Aspoň do chvíle pokiaľ neprídem na to sama ako.
Takže milé žienky, pekne Vás prosím, zaspomínajte si ako to bolo u Vás