No neviem, síce píšeš že tuľkanie kategorický nie, lebo som za silnú a mne to skôr pripadá že by si ho potrebovala. Potrebovala si dovoliť byť slabá a bezbranná, jednoducho aj to človek potrebuje a hlavne silný človek, ako inač by vedel že je silný ak by neprecítil aj svoju slabosť.
Noa tak ti posielam moje
. Neviem so mnou takto hormony nehovorili, ja mám rada ľudí ale už potrebujem v mojom veku aj veľa samoty a vtedy idem do prírody. Jednoducho to kompenzujem, no nevadí mi byť vôbec sama a dokonca aj vo veľkom dome, no prítomnosť iných je pre mňa dôležitá, ale tiež už si vyberám s kým chcem tráviť čas a s kým nie, predtým som to až tak veľmi nedokázala, lebo som si myslela že by som mala byť slušná. Teraz som aj za slušnú, ale viem povedať nie a tak z môjho pohľadu by som to u teba nevidela tak tragický.
Nájdi si koníčky - ja tvorím a to mi dáva úžasne veľa a núti ma ísť vpred aj ked telo kvíli od bolesti.
Psycholog nie je na zahodenie, ale tiež niekto kto bude zdieľať tvoje malé či väčšie problémy ale hlavne aj radosť a úspechy je veľká pomoc.
Prajem ti, aby si našla svoju spriaznenú dušu, nemusí byť naveky, stačí ak kúsok pôjde s tebou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Určite máme rozdielne životy aj príbehy, ale tento blog akoby si písala o mne a to doslova.
A aj písmenká vieš poskladať aj napísať pekne, aj zrozumiteľne, to ja so svojim sebavedomím sa pasujem skôr za čitateľa. A doma poslucháča. 
? Túto našu "nanič" sme objavili najmú v časoch, kedy sme sa sami cítili nanič a dodnes je tomu občas tak, preto jej zostávame /podaktorí
/ verní naveky
Bavime sa o starnuti a o tom, ze nie vzdy je to take, ako to vnima drviva vacsina ludi. A Monika je toho zivym a ziarivym prikladom. O tom co kto ne/povedal by sa dalo pisat do Vianoc a mna to v konecnom dosledku absolutne nezaujima.
Dobrý deň.
, skôr ma asi treba preplesknúť a nakopnúť. Ale asi ešte nie som v tom správnom leveli....hlavne ide o to, že NEVIEM sa asi normálne správať...
Dlho-predlho mi trvalo, kým som sa odhodlala niečo napísať.... Čítam vás už veeeeeeeľmi dlho, ale registrovala som sa až v poslednej dobe.
Niečo o mne? ....Tak presne v tom je ten problém.....nechcem zatiaľ o sebe písať viac ako toto teraz.
Uvedomujem si, že toto tu dávam v blbom období....nedôvera v nový nick po "búrke v šerbli" na tejto stránke.
Však zistíte časom, že nie som "on"...
Problém je asi v tom, že mám problém.....asi....začínam sa "báť" ľudí a strácam akčnosť. Vekom? Možno áno. Akurát som v prechode a hormóny už nepracujú tak friško.
Prosto asi začiatok sociálnej fóbie.....a problém je v tom, že neviem sa dokopať zrealizovať svoje myšlienky. Viem, že by som mala ísť asi k psychológovi, ale ísť tam....je nad moje sily.
Budem sa tam asi musieť "otvoriť" a to som doteraz nikdy nerobila. Nemám kámošku, s ktorou by som také veci preberala. Doteraz som bola ja vždy tá "silná", ktorá musela všetko vedieť, so všetkým si poradiť, aj iným a na mňa už akosi nezvýšilo.
Vyčerpala som sa a teraz neviem kam z konopí.
Ani netuším čo vlastne si od toho tu sľubujem, ale určite nechcem prístup v "rukavičkách" a mojkanie a ťuťkanie. To nie. Ak niekto stratí čas a prečíta si to a bude chcieť som mnou prehodiť zopár písmen, tak budem rada. Na ľútosť nie som stavaná
A hlavne by som chcela porozoberať život ako taký....popracovať na sebe, spoznať sa asi aj z inej strany....vydidkutovať niektoré životné situácie a tak...
Na prvýkrát snáď stačilo toho môjho chaosu...