Babenky, helfnite mi prosím...

Zažila som človeka, v ktorom bola ako ty píšeš "dokonale zakomponovaná ľudská hlúposť a egocentrizmus korunovaný dôležitosťou".
Bola to moja šéfka v supermarkete...bolo to zlé obdobie. Už som tu asi pred rokom písala ako som si nemohla nájsť robotu. Teda zhrniem: bola som nezamestnaná, muž bol vážne chorý a žiť z niečoho bolo treba! Hľadala som si prácu, bola som ochotná robiť takmer "čokoľvek". Nedarilo sa, môj ing-titul mi bol skôr na škodu ako na osoh, volala som na všemožné inzeráty od šičky, upratovačky...nič!! Tak sa mi "prihodilo", že som stretla kámošku a tá zavolala do supermarketu, kde niekedy s danou osobou pracovala a tá jej bola zaviazaná a zohnala mi miesto pokladníčky v supermarkete. waw-aspoň niečo!! som sa tešila.
Osoba mojej šéfky ma od začiatku "mrazivo" šikanovala. Musím povedať, že nielen mňa , celkovo tam vládla atmosféra strachu....nepríjemné....Prvé dni som temer nespala, sústavne som bola v napätí.
Ale baby, ja som tie peniaze tak nutne potrebovala!!! Proste som si zaumienila "prežiť" , nebolo inej cesty...zaťať zuby a nepoddať sa. Od prvej chvíle mi dávala moje vzdelanie "bezslovne" ako veľké mínus(musím napísať, že to bola cca50ročná slobodná žena s učňovkou a večernou maturitou ). Skúšala či vydržím, mala asi predstavu že ľudia s titulmi utekajú a nevedia makať. Dávala mi prvé dni všetku "špinavú" robotu, veď ma nemohla ako začiatočníčku posadiť rovno do pokladne. Takže pozbierať rozbitý kompót, utrieť zvratky dieťaťa na predajni...sledovať "podozrivých" zákazníkov....a stále som cítila že ma obďaleč sleduje. ...a po mesiaci makania(bol to horúci letný mesiac)..keď boli výborné tržby mi nedala ani korunu odmeny!!!(aj keď by mi patrila, ale ona v tejto mašinérii bola človek najvyšší..) ale išlo sa ďalej a ja som si vyslúžila už aj pokladňu a svoj regál, bolo lepšie, po pár mesiacoch som si možno zvykla, možno prestala byť zaujímavá...
Zhrniem to teda, robila som tam 9mesiacom, kým ma tam "nenašiel" môj terajší šéf...
Pochopila som, že je to vlastne celý jej život(podľa mňa mizerný) a že je to vlastne nešťastný človek...
Odchádzajúc som sa jej ešte išla poďakovať, že mi dala šancu tam robiť. Ja som mala navrch...
A bola to veľká "škola života", takže, čo ťa nezabije, to ťa posilní

Lienka, Ty si jeden veľkorysý človek s krásnou dušou.

Nie som si celkom istá Amálka, o čo ide, ale takýchto situáciíí som v živote už mala toľko, že sa občas pýtam, či nie som tá hlúpa náhodou ja, a nie tí, ktorí takéto situácie spôsobujú...Ani neviem, ktorú "situation" spomenúť. Snáď túto:
Po materskej som bola rok nezamestnaná, zúfalá z nedostatku peňazí. Dom rozostavaný, manželov platil stačil akurát na prežitie, ja som nemala po 6 ročnej materskej nárok ani na korunu...Na úrade práce som bola na konkurze do novej cestovky. Bola som šťastná, keď si ma s ešte jednou pani vybrali. Celá happy som nastúpila do práce. Hneď prvý deň som bola rozčarovaná, ae čakala som, že sa to časom dorieši. Celá cestovka bola jedna kancelária, v nej 1 stôl a 2 stoličky, neskôr 2 kreslá, ktoré nám požičal manžel mojej kolegyne-majiteľ miestosti, kde sme boli. Pani majiteľka nám veľkodušne doniesla písací stroj, ktorý ona dostala k 18 nardeninám a katalóg tvorili obrázky z kopírky založené v euroobaloch...Na druhý deň, ako som podpísala zmluvu som sa dozvedela, že dotyčná má problémy na súde, spreneverila nejaké milióny v už predchádzajúcej cestovke...S kolegyňou nám bolo z toho zle, bolo to o ničom. Prešiel mesiac, nič sa nezmenilo, nikto o nás nevedel. Vedeli sme, že je zle...Do toho som dostala otrasný zápal okostnice, brala som niekoľko týždňov silné lieky od bolesti, potom mi zlyhal žalúdok...dala som sa vypísať, nevládala som chodiť do roboty, navyše som videla, že z toho nič nebude, akurát náklady som mala. Jasné, že sme obe dostali výpoveď po mesiaci. S tým, že na mňa pani majiteľka posielala sťažnosti na sociálku, bola som u komis. lekára, či som oprávnene na maródke. Ešte po dalšom mesiaci mi prišla domov kontrola, keď som už vlastne bola nezamestnaná. Ďalšia vec, o svojej mzde a zápočtovom liste som mohla len snívať. Opakovane som ju slušne žiadala, aby tieto veci dala do poriadku. Nereagovala a tak som ju upozornila, že požiadam o pomoc Inšpektorát práce. To ste mali vidieť, aké peklo zo života mi urobila. Kade-tade o mne vypisovla listy a vyhrážala sa mi, že sa postará, aby ma nikto nezamestnal. Nakoniec však všetko urovnala, no vo mne doteraz zostal zlý pocit...
...a po pár mesiacoch som zamestnala a získala ďalšiu veľmi zlú skúsenosť...

Dumááám...
-mala som šéfa, brrr, ešte ma stále striasa pri tej predstave. Poznáte to ... "klobásový" inžinier, pomerne dobre vyzerajúci päťdesiatnik, ktorý sa vôbec nerozumel podnikovej problematike, ale bol boss, a tak s nami cvičil. Na všetkých svetových stranách. Jeho slabosťou boli a sú ženy.

Nenormálne mi liezol na nervy svojim obchytkávaním, pchaním rúk kade-tade... Poznáte situáciu - ani vylepiť, ani ujsť ... na slovné protesty reagoval systémom: joooj moja, čo sa ti niečo nepáááči? No to nemyslíš vážne, veď sa nič nedeje !! Nebolo svedkov, nebolo pomoci ... :-/

Raz prišiel ku mne do kancelárie, potrebovala som, aby mi podpísal kopec pošty. Nuž mu hovorím, sadni si na moju stoličku a podpisuj. Jasné, že sa to nezaobišlo bez chrumkavých rečičiek, dvojzmyselných narážok. No hrôza a des! Ako som tak stála vedľa neho, doteraz netuším, aká múza ma to kopla... chytila som ho za stehno, a s plnou vážnosťou a takmer vzrušeným výrazom v tvári som tou rukou pomaly šmátrala vyšie... a vyšie ... Smrť v jeho očiach bola hmatateľná, údiv nekonečný. Vyletel ako strela a keďže manévrovací priestor mal minimálny, hodil sa do kúta. Že neprerazil priečku, divím sa doteraz. Ja som sa tááááááááák rozosmiala ... ten v tom kúte niečo zahabkal, zašemotil, že už to je hotové a tak pádil preč, že mi prievan v kancli urobil... Čestné slovo, odvtedy som bola mimo zónu ohrozenia ...

Kefara si moja krvná skupina. Ja ako bývalá barmanka som si tiež užila a neraz facky lietali, na začiatku mojej kariéry dokonca letel popolník a náväzne stolička - vyskúšala som si od piky všetky skupinové kategórie podnikov až po šéfstvo, ale späť k tvojmu príspevku. Raz keď už pupkatý šéfko, ktorý opeľoval našu výčapníčku - prekročil mieru ošahávania, tak som ho počas letnej sezóny= plný podnik, chytila pred všetkými ľuďmi rovno za GULE. Vyleteli mu oči a o týždeň som menila miesto, ale dodnes neviem: po tom, čo som v tej dlani stisla - čo sním a "s Čím?!" si to tá výčapníčka užívala, keď jej aj byt platil.........

..babenky..ja zíram, ste dobré!! Mne sa našťastie nič "harašiace" nestalo

ahojte, ako tak čitam fakt sa bavím, sice môj manželik sa na mna diva čudne nerozumie čomu sa tolko uškieram ale veď nemusi vediet všetko, no nie. Kefara maš u mna 100 bodov.

Teda Kefara super si sa vynašla a aspon si mala pokoj-som sa schuti zasmiala si hviezda
Lienočka,Majka V-je to hrozné,dnes nikto na nikoho nebere ohľad a vie vééľmi ubližovať.

P.s. Mirec, zemiak , či želéé - nebude zo psa slanina. Vysvetľuj kuraťu ako sa z vajca vyklubať...