No, tak to klobúk dole! Tento level som ešte stále nedosiahla - šúľance si dávam v závodke, na parené buchty chodím k mojej mame, knedľu kupujem (s výnimkou žemľovej, tú robím sama), kysnuté cesto robím len také na báleše (ovocné koláče s posýpkou), buchty by sa z neho nedali, ani záviny, lebo je také "redšie", nedrží tvar.
Pre mňa ale vrchol "babičkovskej kuchyne" je hlavne pečenie od oka. Ja bez váhy neupečiem ani trt - všetko musím mať odvážené na zrnko presne!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Od nepamäti boli pre mňa niektoré jedlá výsadou starých mám. Napríklad bryndzové pirohy, slivkové knedle, alebo šúlance. Myslím také domáce, nie z polotovarov. Vždy som si ich spájala s predstavou v zástere opásanej starej mamy, v kapcoch stojacej pri šporáku v jednoducho zariadenej kuchyni, dookola zahalenej parou vychádzajúcou z hrnca, v ktorej sa hriala voda na riad...
. Z mojej predstavy sedí jedine tá zástera, kapce ani vodu na riad som nemala. Ale aj tak. Prišlo to tak náhle
. Ešte to nie je úplne dokonalé. Ešte nemám v sebe toľko pokoja, ako mala moja stará mama (išlo ma rozhodiť. Dve hodiny som stála pri šporáku a pri obede som zistila, že mi treba vymyslieť, čo bude jesť druhá polovica rodiny,nakoľko tie šúlance nestačili pre všetkých. A to som si na začiatku myslela, že ešte niečo aj zamrazím!!!), ani kysnuté cesto sa mi ešte vždy nepodarí (čo si myslím, že každá stará mama zvládne ľavou zadnou), o životnej múdrosti písať ani nejdem...
A dnes... Baby... ja som robila šúlance
Ale už to začína. Ušúlala som sa k poznaniu