Bezpodmienečná láska

Profesor Mario Beauregard so svojim tímom na Montreal University skúmali, čo sa vlastne deje, keď nejaký človek cíti bezpodmienečnú lásku.

Ľudí, ktorí sú schopní bezpodmienečnej lásky, našli medzi zle platenými asistentmi, opatrovateľmi v hospicoch a osobami s ťažkými poruchami učenia. Počas pokusu si títo dobrovoľníci vybavovali pocity bezpodmienečnej lásky a vedci pri tom sledovali aktivitu ich mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Zistili, že pri pocitoch bezpodmienečnej lásky je aktívnych sedem rôznych centier mozgu. Iba tri z nich sa však zhodovali s centrami, ktoré sú aktivované pocitmi romantickej lásky. Ďalšie štyri centrá boli úplne odlišné - niektoré súviseli s produkciou dopamínu, neuroprenášača, ktorý je prítomný pri vnímaní pocitov potešenia, odmeny a tiež aj eufórie. Z toho vyplynulo, že naozaj ide o výnimočný druh lásky. Bezpodmienečná láska vychádza z nás vždy, v každej situácii, bez ohľadu na okolnosti a nič neočakáva.

Najľahším spôsobom bezpodmienečnej lásky je láska k šteňaťu (alebo inému obľúbenému zvieraťu).
Šteňa je milé, nežné, rozkošné a má krásne oči. Nedá sa ho nemilovať... A to dokonca aj vtedy, keď urobí naprostred čistučkej kuchyne mláčku. Veď je to šteňa! Nevie, že potrebu má vykonávať vonku, a neurobilo to naschvál. Šteňa netreba preto prestať milovať - stačí ho vyhrešiť, mláčku utrieť a šteňa začať často brávať von. Keď vykoná potrebu tam, chváliť ho a chváliť. Skôr či neskôr šteňa pochopí, že mláčka v kuchyni je nežiadúca a vonku chválená. A zariadi sa podľa toho.
Nečakáme od šteňaťa, že nám bude nahlas čítať obľúbené knihy a po večeroch hrávať s nami partie šachu. Veď je to šteňa! A aj keď sa stane dospelým psom, aj tak tieto činnosti nebude ovládať.
(Samozrejme, čítanie obľúbených pasáží z kníh a hranie šachu je zveličenie. Dosaďte si tam čokoľvek, čo vaše šteňa z akýchkoľvek dôvodov jednoducho nie je schopné vykonať.)
Ale i tak ho milujeme - presne také, aké je. Aj s mláčkami v kuchyni, aj bez znalosti čítania a hry v šachy. Bezpodmienečne. Bez ohľadu na to ako šteňa vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či zvláštnosti.

Ďalší stupienok - láska k dieťaťu. Milovať dieťa bezpodmienečnou láskou je už ťažšie.
Dieťa je malé, bezbranné, odkázané vo všetkom na svojich rodičov (alebo opatrovateľov). Milujeme ho... Aj keď často v noci plače, ušpiní jedlom seba i toho, kto ho kŕmi, rozhadzuje hračky po celom dome, počarbe pastelkami čerstvo vymaľované steny obývačky... Veď je to dieťa! Nevie, že v noci chcú jeho rodičia spať, že sa jedáva príborom a ako sa ten príbor používa, že veci patria na svoje miesto a kreslí sa na papier... Dieťa preto netreba prestať milovať - stačí ho s citlivo a trpezlivo celé dlhé roky, deň za dňom, vychovávať...
Neočakávame od dieťaťa, že bude levitovať, chodiť po vode a zo vzduchu kúzliť eurové bankovky. Veď je to dieťa! A aj keď sa stane dospelým človekom, aj aj tak tieto činnosti nebude ovládať.
(Samozrejme, levitovanie, chôdza po vode a kúzlenie eurových bankoviek zo vzduchu je zveličenie. Dosaďte si tam čokoľvek, čo vaše dieťa z akýchkoľvek dôvodov jednoducho nie je schopné vykonať.)
Ale i tak ho milujeme - presne také, aké je. Bezpodmienečne. Bez ohľadu na to ako dieťa vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či zvláštnosti.

A ešte ťažší stupeň bezpodmienečnej lásky - láska k partnerovi.
Partneri sú rôzni. Pekní, či škaredí; vysokí, či nízki; štíhli, či pri tele; introverti, či extroverti; pedanti, či lajdáci; milí, či hulváti... Ale je to partner! Často vie, že jeho partnerku hnevá večne otvorená zubná pasta, alebo rozhádzané špinavé ponožky pri posteli. Ale preto netreba prestať partnera milovať - stačí pokojne a normálnou ľudskou rečou komunikovať, komunikovať, komunikovať...
Neočakávame od partnerov, že nás budú sústavne nosiť na rukách s červenou ružou v zuboch a zároveň nám nosiť modré z neba. Žiadny partner to nedokáže- aj keby s nami žil sto rokov.
(Samozrejme, sústavné nosenie na rukách s ružou v zuboch a znášanie modrého z neba je zveličenie. Dosaďte si tam čokoľvek, čo váš partner z akýchkoľvek dôvodov jednoducho nie je schopný, a/alebo ochotný vykonať.)
Ale i tak ich milujeme - presne takých, akí sú. Bezpodmienečne. Bez ohľadu na to ako partner vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či zvláštnosti.

Najťažší stupeň bezpodmienečnej lásky je láska k celému svetu, so všetkým, čo na ňom je - s ľuďmi všetkých farieb a vierovyznaní, so všetkými zvieratami, rastlinami, vrchmi a vodami, púšťami aj pralesmi... Láska k svetu presne takému, aký je.

Za svoju bezpodmienečnú lásku neočakávame vďačnosť, vernosť, úctu, vážnosť, presne predpísané správanie, odmeny, dary.... Neočakávame nič. Jednoducho iba milujeme.
V opačnom prípade totiž vytvárame sami v sebe pocit strachu, žiarlivosti, alebo dokonca aj nenávisti v okamihu, keď nedostaneme, čo sme čakali.

Bezpodmienečná láska k dieťaťu zaisťuje dosiahnutie jeho plného potenciálu a vylučuje, aby sa dieťa cítilo v dospelosti odmietané, vinné, neisté, nemilované, či dokonca lásky nehodné.
Ak svoje deti milujeme bezpodmienečne, môžeme si byť istí, že ho budeme vždy vedieť správne vychovávať, ale aj správne a v správnych momentoch trestať. Cez bezpodmienečnú lásku totiž dieťaťu a jeho správaniu skutočne rozumieme; vieme, kde sme my a kde naše dieťa; a vieme ho správne usmerniť a naplniť jeho potreby. Čím viac sa o bezpodmienečnú lásku k dieťaťu snažíme a túto lásku napĺňame, tým spokojnejšími a sebaistými rodičmi sa stávame. A to sa odrazí aj na našom šťastnom a spokojnom dieťati.

Aby sa nám podarilo naše deti bezpodmienečne milovať, je treba si neustále pripomínať, že:
- je to dieťa,
- správa sa ako dieťa,
- postupne dospeje a prestane byť detským,
- keď ho milujeme len vtedy, keď sme s ním spokojná/ý a závisle od toho mu vyjadrujeme svoju lásku, nebude sa cítiť skutočne a úprimne milované,
- keď ho milujeme len vtedy, keď napĺňa naše požiadavky a očakávania, vyvolá to v ňom pocit neschopnosti a uverí, že aj jeho najlepšia snaha je márna, pretože nikdy nie dostačujúca.

Bezpodmienečná láska k partnerovi/partnerke tiež vylučuje, aby sa partner/ka cítil odmietaný/á, vinný/á, neistý/á, nemilovaný/á, či dokonca lásky nehodný/á. Je podmienkou na vznik silného emocionálneho puta, ktoré pretrvá všetko - všetky problémy, všetky prekážky, všetky nešťastia, ktoré sa nám postavia do cesty.

Aby sa nám podarilo našich partnerov bezpodmienečne milovať, je treba si neustále pripomínať, že:
- to je človek, ktorého som si sám/sama a dobrovoľne vybral/a na cestu životom,
- správa sa ako dospelá a svojprávna bytosť a úplne na všetko, čo ne/urobí, ne/povie, ne/dokáže... má plné právo,
- keď ho milujem len vtedy, keď som s nimi spokojná/ý a závisle od toho mu vyjadrujem svoju lásku, nebude sa cítiť skutočne a úprimne milovaný/á,
- keď ho milujem len vtedy, keď napĺňa moje požiadavky a očakávania, vyvolá to v ňom/nej pocit neschopnosti a uverí, že aj jeho najlepšia snaha je márna, pretože nikdy nie dostačujúca.

Ak sme schopní bezpodmienečnej lásky - milujme a pomáhajme. Všetko, čo investujeme sa nám vráti - aj keď možno v úplne inej forme, ale s rovnakým nábojom. Už len pocit z pomoci inému je predsa úžasný. Neočakávajme, ale dávajme.