sedi to ako rit na serbel...
Anka, preco sa toto nevyucuje na skolach ???
Je niekedy velmi narocne sa ucit rozumiet zivotu za pochodu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sedi to ako rit na serbel...
Anka, preco sa toto nevyucuje na skolach ???
Je niekedy velmi narocne sa ucit rozumiet zivotu za pochodu
Prečo sa toto nevyučuje na školách? Dobrá otázka - ale nie pre mňa. Skôr pre ministra školstva, alebo takého nejakého podobného dôležitého pána (či pani)...
Učiť sa rozumieť životu je takmer vždy náročné. Za pochodu ešte náročnejšie... Ale dá sa to zvládnuť - len zväčša nie za tri dni .
Ano. Uz som pochopila, ze riesenia typu "instatnej polievky" su podobnej pochybnej kvality . Ale prestava ma to vzrusovat
No,my niektorí uletení učíme na skole aj socialne zrucnosti a pracujeme s emocionalnou inteligenciou.Celoplosne to nejde z jednoducheho dovodu- vacsina ucitelov nevie, o com hovoris, takze to naozaj nemoze ucit.Navyse ucebne osnovy dane statom su tak predimenzovane natlkanim vedomostnych poznatkov, ze ak sa ich chces drzat , na ine hladas cas. My sme v ramci jedneho projektu absolvovali mnoho skoleni zameranych prave na rozvoj osobnosti.No ako vravis, na iste veci clovek dozrieva postupne.Niekedy je pokrok, ked aspon vies, ze sú .
Broňa, vyučovanie sociálnych zručností a emocionálnej inteligencie na našich školách by ma naozaj zaujímalo podrobnejšie... Dopíšeš viac, prosím?
Co ta zaujima?Obsah, alebo kde je niekto, kto sa tym zaobera?
Aj jedno, aj druhé .
Deti, obcas spominaju, ze na Etike preberaju zaujimave temy, ale tazko idu do hlbky.
Ahááá, na etike! Kamilka, to som si veru neuvedomila, že už učia na školách aj etiku... Za našich školských čias sme mali iba občiansku náuku - a tam sa preberali iné témy
.
Tie deti, co nechodia na nabozenstvo maju etiku.
Hej, uuuž som si spomenula, ďakujem - aj náš chalan doniesol zo školy papier, kde sme mali napísať, či bude chodiť na náboženstvo, alebo na etiku .
Smutne, ze to delia na dve protichodne strany vahy... Etika vychadza z vychovy k prosocialnosti-je tam desat zakladnych krokov/schodov/-lenze su tak obsiahle/jeden z nich je napr.komunikacia- citaj verbalna , neverbalna-mimika, gestika, haptika- niekto to ponima technickym sposobom vyuky teorie a iní hraju prosocialne hry- napr,v ramci komunikacie ucis deti pocuvat-hra-posadia sa dojice prosti sebe s ulohou po starte neprejstajne naraz hovorit.Vyhra ten, kto melie dlhsie/vety musia mat vyznam a obsahovu napoln/-potopm ich posadis do kruhu a zistuju, kto vie o com vravel ten druhy-a mnoho ineho/-jedna taka hra ti vyjde na jednu hodinu aj s uvosdom a rozborom.Mas hodinu tyzdenne.Ja osobne som zazitkovo temu komunikacia ucila rok-cely.
Geo, napisem ti mail, alebo hodim novy blog-kde vlozim sposoby vyuky soc.zrucnosti a rozvoja emoc.inteligencie v skolskom systeme.Ale riadne to okresem-je to rozsiahla tema.
Na blog sa tesim uz teraz
Broňa, tiež hlasujem za nový blog - myslím, že táto téma zaujme viaceré naničmamy
Broňa, ešte k tomu deleniu - viem si predstaviť, že by sa všetky deti učili aj etickú výchovu (t.j. sociálne zručnosti a emocionálna inteligencia), aj náboženskú výchovu (ale neučili by sa len o kresťanstve, ale aj o ostatných náboženstvách).
A nemôže byť bezpodmienečná láska, napr. aj láska platonická? Tú sme hádam zažili všetky
Heluš, pod pojmom platonická láska sa mi vybavia pubertálne sny o hercoch, či spevákoch... Myslím, že to ani skutočná láska nie je - iba ilúzia lásky. Takto milujeme len svoju predstavu o dotyčnom - nie dotyčného skutočného, presne takého, aký je. Aj s jeho (napríklad) špinavými ponožkami a polnočným chrápaním .
no tak,keby som ja prestala milovať svojho muža kvôli chrápaniu,tak sa ani nevydám ,ešte že tie ponožky upratuje,to asi preto ho tak ľúbim
Upravujem teda pôvodné znenie s titulkamki ... skôr ako platonická, som myslela láska neopätovaná
Heluš, ak sa jedná o neopätovanú lásku k osobe, s ktorou milujúci/a denne (alebo aspoň veľmi často) hovorí, zažil/a ju v rôznych životných situáciach a naozaj dobre ju pozná; a pokiaľ tú osobu proste len miluje (bez akýchkoľvek pokusov získať lásku opätovanú) - tak to je naozaj bezpodmienečná láska.
Pokiaľ však milujúci/a len na diaľku miluje osobu síce reálnu (v zmysle niekoho zo svojho okolia, nie niekoho z druhého konca sveta, koho v nikdy nevidel "naživo"), ale ktorú len občas stretáva (a/alebo len z diaľky vídava) - je to láska platonická.
Myslím si, že hranica medzi platonickou a neopätovanou láskou je pomerne tenká...
Áno, myslela som ten prvý typ neopätovanej lásky
ja mozem povedat, ze bezpodmienecne milujem, vsetkych a napriek vsetkemu. a to myslim ako fakt.
Krásne, Betana
dakujem.
A môžu Ti to tí všetci aj dosvedčiť?
Neviem či bezpodmienečne milovať znamená i to, že som vďačná za každé nové ráno, za každý úsmev a láskavé slovo. A snažím sa lásku, pohodu a spokojnosť rozdávať každý deň a je mi naozaj jedno komu - čím myslím ľudí okolo seba /a nielen rodinu/, deti, zvieratká. Dokonca sa teším len tak..proste, že som - sme - ste.
Terka, to je bezpodmienečná láska k celému svetu
Ďakujem, dúfam, že budem môcť a mať tú možnosť dlho ju odovzdávať
Dievcata, v duchu bezpodmienecnej lasky, bez ohladu na to, co kto chape a co nie, aky je a ako sa javi a ci sa mi to paci, alebo nie, vam vsetkym zelam vsetko naj v dalsom roku
A veseleho Silvestra
Jahôdka, pripájam sa k tvojmu želaniu
Viem, že všetko z uvedeného existuje a je to možné. Musím však povedať, že ten svet, som časom zo svojho repertoáru vyškrtla. Dôvod? Snaha nenechať sa zničiť. Vždy sa totiž nájde niekto, kto bude závidieť, že prežívate bezpodmienečnú lásku k celému svetu (vlastne takému človeku vadí aj to, že sa vôbec dokážete usmievať viac ako raz za mesiac). A bude kričať, to svetlo, čo z nej ide, to nie je láska, to chce, aby sme všetci oslepli. Zabime ju!
Hm... Ale to, že niekto kričí, že ty (z akéhokoľvek dôvodu) nie si OK, predsa nie je dôvod na to, aby si si to o sebe myslela aj ty.
Podrobnejšie som o tom písala tu: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/kritika
Kopírujem svoj komentár a zase jeden raz šetrím prsty
.
Padla tu otázka, či človek môže sám od seba korigovať svoje správanie (na základe sebapoznania), alebo k tomu potrebuje aj názor druhých...
No, ja to vidím takto...
Niekto (tu na NM, niekde inde na webe, ľudia v mojom okolí) mi napíše (alebo povie) niečo v štýle: "Myslím si (podľa mňa...) že v tomto a tomto sa mýliš (robíš chybu, preháňaš, trepeš, krivdíš....atď).." alebo: "Myslím si (podľa mňa) by si toto a toto mala robiť takto a takto..."
Takéto niečo považujem za konštruktívnu kritiku, zamyslím sa nad tým, prípadne s dotyčným diskutujem a ak uznám, že na tom, čo dotyčný hovorí, niečo je - skorigujem svoje správanie.
V tomto zmysle potrebujem spätnú väzbu od okolia - pretože ako moje názory, myšlienky a správanie pôsobí na druhých, môžu posúdiť naozaj len tí druhí.
Na druhej strane - nie som povinná robiť komukoľvek po vôli (a tým myslím skutočne komukoľvek).
Ak mi XY ľudí vraví, že niekde "chybujem" a ja si aj po veľmi dôkladnom zvážení ich tvrdení stále myslím, že v danej veci konám správne - nemienim sa prispôsobovať väčšine len preto, aby som "plávala s prúdom."
Tvrdenie: "Milióny sa predsa nemôžu mýliť" považujem za scestné. V histórii je XY príkladov, ako sa mýlili milióny a jednotlivci mali pravdu.
"Ísť proti prúdu" nie je ani pohodlné, ani ľahké. Ale myslím si, že niekedy je to potrebné...
Niekto (tu na NM, niekde inde na webe, ľudia v mojom okolí) mi napíše (alebo povie) niečo v štýle: "Ty si taká a onaká...(závistlivá, neempatická, netolerantná, hlúpa, urážlivá, neistá... atď.)"
Takéto niečo nepovažujem za konštruktívnu kritiku a neberiem to do úvahy a zvyčajne na to ani nereagujem. Načo? Nechce sa mi hádať...
Ak mám dojem, že s dotyčným sa dá rozumne diskutovať, spýtam sa ho: "Ako si na to prišiel? Ako to vieš? Ty mi vidíš do hlavy?"
V tomto zmysle nepotrebujem spätnú väzbu od okolia... Čo mám vo vlastnej hlave, viem len ja.
Ešte poznámka k psychoanalýze...
Pokiaľ so mňou o mojich "duševných pochodoch" (myšlienky, pocity, nedostatky...) hovorí naozajstný odborník hodnotiacim štýlom...
Ak je to naozajstný odborník, ktorý so mňou pred vyslovením hodnotenia hovoril minimálne niekoľko hodín, pričom videl moju gestikuláciu, výraz tváre, reč tela... atď. - jeho hodnotenie považujem za relevantné a premýšľam nad ním.
Uznávam, že psychológ (alebo psychiater, alebo človek dlhodobo sa takýmto veciam venujúci - t.j. nemusí mať nutne papier o absolvovaní príslušného štúdia) za vyššie opísaných okolností (min. niekoľkohodinový rozhovor z očí do očí) je naozaj schopný nahliadnuť druhým do hlavy... Preto chodíme za takýmito odborníkmi - aby nám nahliadli do hlavy a aby nám poradili...
Nemyslím si, že sa dá seriózna psychoanalýza spraviť z vyjadrení na verejnom webe (prípadne z mailovej komunikácie) - t.j. ak "hodnotiaci" osobne nepozná "hodnoteného."
Máš pravdu, len tieto príklady sú všetky v rovine, že ťa niekto presviedča, že nemáš pravdu. Ale ak niekto začne proti tebe konať, poza tvoj chrbát a ty sa stretávaš len s následkami a netušíš čo sa deje a odkiaľ to vychádza a trvá to celé roky, kým to odhalíš a keď už aj na to prídeš, už jednoducho nemáš síl? (a už je z teba pomaly paranoik). Potom sa ťažko vrátiš do pozície, že miluješ bezpodmienečne celý svet, aj keď ti bolo vtedy fajn, aj keď by si si to želala.
Nerozumiem celkom, ale zrejme nechceš písať na net podrobnejšie. Ak chceš, napíš mi mail cez kontakt, môžeme "pokecať" súkromne
.
maciatko, s niecim podobnym som sa stretla po svadbe... bola som z toho na dne, pretoze som bola presvedcena, ze svadbou ziskavam dalsich clenov do nasej uz velkej rodiny a velmi som sa na to tesila... ale zistila som casom, ze i napriek tomu, ze sa budem snazit a nebude to mat vyznam, dokonca ti, s ktorymi zijes pod jednou strechou, vytvaras si k nim cit, snazis sa ich vazit a respektovat konaju napriek vsetkemu proti tebe a hlavne poza tvoj chrbat... casom som pochopila, ze nie kazdy moze mat ku kazdemu vztah...
mozno to je pre niekoho divne (pre moju maminu urcite, mami prepac, ale tot moj nazor), ja ich mam rada, nezazlievam im to - ved nie sme nikto dokonaly a kazdy z nas ma pravo konat tak ako vie, uvedomujem si, ze nie som dokonala, ale s ich konanim ja nic nespravim... i napriek vsetkemu zachovam si pred sebou svoju tvar, budem ich mat rada a nepojdem proti nim... ved sme len omylni ludia
Podľa mňa každý má ku každému vzťah, len je otázne, aký... . V niektorých veciach to asi bolo podobné a tiež som dospela aj k tomu, že ma jednoducho nemusí každý - no čo už s nimi
. To čo sa mi prihodilo, je strašne dlhý príbeh s dlhým vývojom (alebo možno zánikom) a zapája sa do neho veľké množstvo premenných, to je na celý blog a zase také pitvanie niečoho, čo už nezmením... V podstate však môžem povedať, že áno - existuje takáto láska a je to niečo úžasné a keby som len trocha mohla, chcela by som byť naspäť tou osobou, ktorá milovala každého bezpodmienečne, pofúkala každú ľudskú chybu a s láskou a úsmevom ešte dodala dotyčnému energiu. Inak ešte doplním... je aj tretia možnosť, ako sa k tomuto stavu dopracovať, osobným príkladom niekoho iného, kedy sa vlastne začínate meniť akoby bez nejakého silnejšie úsilia, vlastne len odkukávate
(takých ľudí je viac, to je pecka, čo?
). Lenže vplyvom určitých dlhotrvajúcich likvidačných vplyvov sa toto moje staré milujúce ja zmenilo a napriek všetkým snahám, sa k nemu už nedopracujem, lebo to čo sa stalo, vlastne patrí tiež k môjmu vývoju a celé to je vlastne akoby som sa snažila byť naspäť dieťaťom. Už som to prijala ako fakt. Môžem sa ešte nejako zavše priblížiť, ale životné skúsenosti nevymažem. Ale chýba mi tá milujúca osôbka, cítim obrovskú stratu, akoby mi ju niekto ukradol a ten, kto to urobil... no nech ho tlačí para
. Určite sa mu to vráti, vlastne podľa posledného stretnutia usudzujem, že sa to aj vrátilo, len mi je to aj tak figu platné
.
dakujem georgina, krasny clanok suznievajuci s mojou dusou a srdcom. pripajam sa este k zastancom bezpodmienecnej lasky k matke zemi, predsa len, nema to s nami najlahsie.
prajem vsetkym, aby tuto lasku dokazali citit. krasny a laskyplny novy rok vam, drahe nanicmamy.
iva
Ivuša, áno - matka Zem to nemá s nami ľahké. A je dobré uvedomovať si, že ona nás k prežitiu nepotrebuje. Ale my k prežitiu Zem potrebujeme. Živú Zem...
Ďakujem za prianie, aj za tvoj komentár
Draha Geo,
skoda, ze ma nepocujes krochkat od blaha.
Krasna tema a super diskusia.
Dnes mam toho v praci vela a nestiham, citam iba utrzkovito.
Zuzka, teším sa na to, ako sa po vybavení povinnosti znova zapojíš sa do diskusie aj ty
geo, podľa teba bezpodmienečnú lásku buď máš alebo nemáš? lebo ja mám skôr pocit, že niekedy mám také chvíľky alebo záblesky bezpodmienečnej lásky. a niekedy sú dni, kedy skrátka ten pocit, že dokážem niekoho (deti, manžela alebo kohokoľvek) bezpodmienečne milovať, neprichádza. a som hnusná, naštvaná a vyčítam...skrátka pocity a skutky, ktoré asi pri bezpodmienečnej láske nebývajú
Aleg, na živote je krásne to, že je premenlivý a nič nie je statické . A ani sa nedá niečo zastaviť a spraviť to nemenným...
Použijem príklad - na prežitie potrebuješ prijímať potravu. Môžeš sa nasýtiť zlým a nechutným jedlom. Ale môžeš jesť aj vybrané lahôdky. Môžeš jesť ako vrabček a môžeš sa prejedať.
Nech už si zvolíš ktorúkoľvek možnosť, sú chvíle, keď si sýta na prasknutie - a sú chvíle, keď máš hlad, až ťa prehýba...
A s citmi je to podobne. Môžeš cítiť znechutenie, hnev, nenávisť, závisť, žiarlivosť... Ale môžeš cítiť radosť, nadšenie, zamilovanosť, lásku.... A všetky tieto city môžeš cítiť len jemne, ako záchvevy, alebo naplno, celou svojou bytosťou.
Nech už si vyberieš ktorýkoľvek cit (lebo je len a len na nás, ktorý cit si vyberieme - aj keď to trebárs znie na prvé počutie zvláštne), sú chvíle, keď si citmi preplnená - a sú chvíle, keď cítiš len prázdnotu...
Geo,
cely den nad tym rozmyslam..a neprisla som k jednoznaznemu zaveru..
Viem, ze bezpodmienecna laska existuje. A chapem, ze nie kazdy ju dokaze citit alebo ju uznava..ja som mala stastie, ze som bola takou laskou milovana ako dieta, moja stara matka ma naozaj milovala bez limitov..
Viem, ze takouto laskou milujem svoje deti..Ta laska k nim jednoducho existuje..bez definicie..bez hranic..a nie je to len citova zalezitost, je to spatne prepojene aj na moje rozhodnutia..
Uprimne povedane neviem v danom okamihu vyhodnotit, ci presne touto istou laskou milujem svojho partnera a inych ludi..V porovnani s laskou k detom mi moja laska k partnerovi nepripada bezpodmienecna..robim chyby..ale robim aj pokroky..
Geo, mam este jednu otazku ohladom vztahov , ktore boli poznacene problemami:
Mam jednu blizku osobu, ktora mi dost ublizila a ignoruje to. A kedze je to moja pokrvna pribuzna a z respektu treba rodinne vztahy uchovavat, pytam sa:" Je mozne mat rad cloveka aj po tom ako velmi ublizil a zapricinil vela bolesti? Dokaze laska k cloveku zvitazit nad bolestou?
Zuzka, som presvedčená, že aj problémové vzťahy sa dajú "vyliečiť". Samozrejme, nejde to zo dňa na deň. A láska je pri "liečbe" nevyhnutným predpokladom.
A z vlastnej skúsenosti ti môžem potvrdiť, že bezpodmienečná láska "vylieči" nielen (naozaj ťažko) raneného - ale aj toho, kto ranil...
Uvodny clanok sa naozaj krasne cita a aj niektore reakcie dievcat. Je to ale velmi diskutabilna tema a moze sa rozoberat donekonecna. Kazdy ma na to nejaky nazor,niektore suhlasia s tebou,ine nie.Mne to pride nieco ako dokonalost. Nepochybujem,ze bezpodmienecna laska existuje,podobne ako dokonalost. Mnohe sa snazime k dokonalosti priblizit,niektorym sa to podari viac,inym menej, ale ziadna ju nedosiahne.Myslim,ze tak nejak je to aj s bezpodmienecnou laskou. Snazime sa lubit bez vyhrad,pracujeme na sebe,ale naozaj pochybujem o tom,ze ktorakolvek z nas takou laskou naozaj niekedy bude vediet lubit.Tym nechcem povedat,ze pochybujem o vas,dievcata,to nie,ale podla mna je to nedosiahnutelna meta,podobne ako dokonalost,ved napokon je to dokonala forma lasky.Krasna a cista.Ja sama sa ucim takto lubit a dufam,ze sa k tomu priblizim co najblizsie.
Lara, a možno je to o tom, že cesta je cieľ.
Staci sa ist pozriet do Zenoveho klastoru, myslim si, ze by si niektore veci prehodnotila... Najma tu o nedosiahnutelnosti dokonalosti
Polarka,mozno by to nebol zly napad,ten klastor... Vies dokonalost je stav konecny,nemyslim,ze niekto ho moze dosiahnut,vzdy je co zlepsovat,sme ludia so svojimi omylmy a slabostami,nech sa snazime akokolvek.Ak pripustim,ze dokonalost dosiahne,ktokolvek,tak len na kratky okamih.Pretoze sa pohybujeme po velmi tenkom lade a je take lahke pochybit.Staci ulet myslienky a je po dokonalosti. Ale ja netvrdim,ze moj nazor je ten spravny,len je to proste moj nazor,ja som presvedcena,ze to tak je,ale netvrdim,ze to tak je aj v skutocnosti.
Lara, možné je všetko. A teda je možné, že máš pravdu v tom, že dokonalosť je dosiahnuteľná len na okamih. Ale tie okamihy sa môžu opakovať - a to stojí za to, či nie?
Ne/mysliet si mozeme cokolvek. Ale v zasade je "dokonalost" pre kazdeho nieco ine. Preto neviem, ci je mozne sa na nejakom bode zhodnut, pokial to "ono" nevnimame rovnako. I ked to asi nie je principom debaty.
Ale napr. ja si myslim, ze je mozne dosiahnut isty stupen dokonalosti a zit ho tu a teraz a vlastne stale . No zjavne si pod tym predstavujem uplne nieco ine, ako ty
A čo ak by dokonalosť nebol konečný stav? Čo ak by si po jej dosiahnutí našla nové ciele a úlohy?
Georgina, skvelý článok.
Už som si tie múdrosti aj vytlačila, aj keď ani nie tak pre seba, ale poznám zopár ľudí, ktorým by som to rada dala prečítať. Bezpodmienečná láska iba k sebe samému tak veľmi dokáže pokriviť charakter, že si to snáď ten človek ani reálne neuvedomuje. Alebo nechce.
Chobotnica, ale je veľmi veľký rozdiel medzi bezpodmienečnou láskou k sebe samému (t.j. mám sa rád/rada taký/á, aký/á som) a medzi narcizmom (t.j. vnímam a akceptujem len seba a svoje záujmy).
Bezpodmienečná láska k sebe samému je každému veľmi prospešná.
"Pri narcizme ide o poruchu osobnosti, teda o trvalý stav, pre ktorý je charakteristické skreslené sebahodnotenie, egocentrizmus, ako aj pocit všemohúcnosti v kontrolovaní druhých, spolu s nízkou úrovňou prívetivosti", hovorí psychologička Eva Heftyová v tomto článku: http://zena.sme.sk/c/4817832/diagnoza-narcizmus-nie-je-liecitelna.html#…
Georgina, chápem a beriem aj to, že niekto sa má bezpodmienečne rád, aj so svojimi chybami a je spokojný so svojím ja. To je šťastný človek. Ale viď osobu, moju bývalú šéfku, ten narcizmus asi je diagnózou aj pre ňu. Veta v úvodzovkách je presne o nej, a ako by bola písaná podľa nej. A presne o tejto bezpodmienečnej láske u našej nadriadenej k sebe samému som písala, tá okrem seba nemá rada nikoho. Rozdáva zlo, preklína... A asi to podáva aj ďalej v rodine. Nehodí sa to veľmi na dnešný slávnostný deň, ale mali sme pri práci prítulnú mačku, ktorú sme občas nakŕmili a aj tá im zavadziala, tak ju šéfkin syn zavolal k sebe a tak do nej kopol, že s kňučaním letela vzduchom.
Ťo bolo cez prestávku v práci, čiže to videli viacerí. A keď mu ľudia povedali, že nie je normálny, tak sa len rehotal.Odvtedy jej nebolo.Bolo to už pred vyše rokom a nikdy sa na to nedá zabudnúť. Je toto narcizmus, alebo ako to nazvať ?
Podľa tvojho opisu tvoja šéfka rozhodne samu seba bezpodmienečne nemiluje. Ten, kto má rád len seba a nikoho iného, je narcista.
Narcizmus a bezpodmienečná láska k sebe samému sú protipóly - tak, ako sú protipóly čierne-biele, studené-teplé, mokré-suché, hore-dole... atď. Takže používať tieto pojmy ako synonymá sa nedá.
Narcizmus je negatívna energia a bezpodmienečná láska k sebe je pozitívna energia. Podľa toho sa dá vycítiť (ale aj počuť a vidieť), ako sa má rád človek, s ktorým hovoríme.
V spoločnosti narcisa sa väčšina ľudí cíti zle. Narcista totiž vystupuje sebavedome, agresívne a vodcovsky, je egoistický, manipulátorský, vykorisťujúci, bezohľadný, ide si bez zaváhania za svojím cieľom získať obdiv, potvrdiť svoju výnimočnosť a nadradenosť. (Čerpala som z článku, ktorý som linkla vyššie.)
V spoločnosti človeka, ktorý sa má bezpodmienečne rád, sa väčšina ľudí cíti dobre. Taký človek býva veľmi pokojný, spokojný, nevyvyšuje sa, ale ani neponižuje, ochotne spolupracuje, a je k druhým príjemný a priateľský.
Asi tak Geo . Nemylme si preto pojmy s dojmami
V spoločnosti narcisa sa väčšina ľudí cíti zle. Narcista totiž vystupuje sebavedome, agresívne a vodcovsky, je egoistický, manipulátorský, vykorisťujúci, bezohľadný, ide si bez zaváhania za svojím cieľom získať obdiv, potvrdiť svoju výnimočnosť a nadradenosť.
Presne takého človeka som mala možnosť spoznať...
Ale chválabohu je to výnimka a ja som rada, že ju už nemusím stretávať.
Všetko zlé je na niečo dobré. A naopak .
Samozrejme že každý sa stretne vo svojom živote aj s "narcisom" a aj s človekom ktorý sa má bezpodmienečne rád...ako sa ale správať v spoločnosti narcisa,ktorý si naozaj presadzuje len to svoje /či už v práci,ked "má na vrch"-nadriadený, alebo v spoločnosti/..."priblížiť" sa na jeho uroven alebo zostať sám sebou a niesť následky akože "prehratého boja" ???...Každý má svoj spôsob a pasuje sa s ním po svojom...
Ano Polarka,v zasade mas pravdu.Vsetko je relativne a teda aj pojem dokonalost.Kazdy si pod tym predstavujeme nieco ine.Podla mna je to konecny stav,kedy nemozes dosiahnut viac.Podla niekoho ineho to moze byt uplne nieco ine.Tak ako aj cas,alebo teplo,chlad,ci bezpodmienecna laska ,to vsetko su relativne pojmy a kazdy to moze chapat inak,resp.moze to pre kazdeho znamenat nieco ine...
Dakujem za prijemnu diskusiu
.
Ano Georgina,aj tie okamihy stoja za to
Georgína
.
Myslím si, že bezpodmienečná láska existuje. Na začiatok každý človek by mal mať rád seba, mal by sa vedieť prijať taký, aký je, potom vie prijať aj druhého takého, aký je a môže ho milovať bez-podmienok. Asi v tom je tajomstvo "miluj blížneho ako seba samého".
Kimka, áno, zvyčajne sa začína s bezpodmienečnou láskou najprv u seba. Keď sa človek naučí akceptovať a mať rád takého, aký je - skôr či neskôr toto vnímanie prenesie aj do vonkajšieho sveta.
Ale ako upozornila vyššie Broňa, je možný aj opačný postup. ...aj človek zatvrdený sám k sebe môže k sebe nájsť cestu tak, že sa naučí bezpodmienečne milovať dačo "vonku" - psa, dieta...atď. Až po zážitku bezpodmienečnej lásky naplní ňou svet a teda aj seba samého...
Miluj blížneho ako seba samého je citát z Biblie. Konkrétne tento citát sa mi veľmi páči.
Ale už som tu niekoľkokrát napísala, že kresťanskému učeniu nerozumiem (napriek mojej veľkej snahe). V Biblii nachádzam príliš veľa príkladov lásky za zásluhy a skúšok lásky a viery - a to nie je nič pre mňa. Samozrejme, Biblia bola XY-krát poprepisovaná a upravovaná - ako sa to práve cirkevným hodnostárom hodilo. Možno je problém v tom.
Nech je ako chce - omnoho bližšie môjmu videniu sveta sú knihy od Neale Donalda Walscha - Hovory s Bohem I, II, III. Tie knihy sú plné bezpodmienečnej lásky. Všetky mám v elektronickej podobe - ak má niekto záujem, rada pošlem
.
Ja si prosim- mala som cast z nich v ruke. ale teraz a tu by mi pomohla elektronicka verzia.Dakujem.
Broňa, posielam
Áno, je to možné. Bezpodmienečná láska prichádzajúca dokáže divy. Psíkovi, dieťatku uveríš, že Ťa miluje bezpodmienečne a nehlodá Ti v mozgu, či je to len tak alebo niečo od Teba chce. Najčastejšie sa stretávam u ľudí s názorom, že si niečo "nezaslúžim" alebo "mne je súdené mať ťažký život, celý život drieť...". Keby sa mali radi, tak by si dopriali šťastný život ....... Píše sa, že človek má byť pripravený lásku dať a lásku prijať. Niekde sa tento kolobeh musí začať. Ak nie je schopný v sebe naakumulovať lásku, tak ju môže dostať "z vonku" a ak ju prijme, tak ju dokáže aj dať.
Super
KIMKA!
krásne
aj ja si prosim Georgina ak ta mozem poprosit na adresu: Lara.X@centrum.sk Dakujem
Pravdaže
Mohla by si tie knihy poslať aj mne ? Rada by som si ich prečítala. Ďakujem.
Poslané
Môžem odporučiť aj knižku od Barbara Y.Martin, Dimitri Moraitis : Zmeň svoju auru, zmeníš svoj život. Veľmi sa mi páčila a veľmi mi pomohla.
Kimka, ďakujem za tip. Ale pozerala som teraz na Martinuse, túto knihu tam nemajú - len Léčivá síla aury (Barbara Y. Martin, Dimitri Moraitis. To vyzerá tiež zaujímavo, objednávam. Nevieš mi poradiť, kde by sa dala kúpiť aj tá "tvoja"?
Geo skus pozriet na web.strankach knihkupectva Littera, pracuje tam moja svagrina a tuto literaturu ma velmi v oblube, mozno to tam bude
Katka, ďakujem za radu
V novom roku pozriem u nás v kníhkupectve, inak rada Ti požičiam svoju
Ďakujem veľmi pekne, pošlem ti mail
Profesor Mario Beauregard so svojim tímom na Montreal University skúmali, čo sa vlastne deje, keď nejaký človek cíti bezpodmienečnú lásku.
Ľudí, ktorí sú schopní bezpodmienečnej lásky, našli medzi zle platenými asistentmi, opatrovateľmi v hospicoch a osobami s ťažkými poruchami učenia. Počas pokusu si títo dobrovoľníci vybavovali pocity bezpodmienečnej lásky a vedci pri tom sledovali aktivitu ich mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Zistili, že pri pocitoch bezpodmienečnej lásky je aktívnych sedem rôznych centier mozgu. Iba tri z nich sa však zhodovali s centrami, ktoré sú aktivované pocitmi romantickej lásky. Ďalšie štyri centrá boli úplne odlišné - niektoré súviseli s produkciou dopamínu, neuroprenášača, ktorý je prítomný pri vnímaní pocitov potešenia, odmeny a tiež aj eufórie. Z toho vyplynulo, že naozaj ide o výnimočný druh lásky. Bezpodmienečná láska vychádza z nás vždy, v každej situácii, bez ohľadu na okolnosti a nič neočakáva.
Najľahším spôsobom bezpodmienečnej lásky je láska k šteňaťu (alebo inému obľúbenému zvieraťu).
Šteňa je milé, nežné, rozkošné a má krásne oči. Nedá sa ho nemilovať... A to dokonca aj vtedy, keď urobí naprostred čistučkej kuchyne mláčku. Veď je to šteňa! Nevie, že potrebu má vykonávať vonku, a neurobilo to naschvál. Šteňa netreba preto prestať milovať - stačí ho vyhrešiť, mláčku utrieť a šteňa začať často brávať von. Keď vykoná potrebu tam, chváliť ho a chváliť. Skôr či neskôr šteňa pochopí, že mláčka v kuchyni je nežiadúca a vonku chválená. A zariadi sa podľa toho.
Nečakáme od šteňaťa, že nám bude nahlas čítať obľúbené knihy a po večeroch hrávať s nami partie šachu. Veď je to šteňa! A aj keď sa stane dospelým psom, aj tak tieto činnosti nebude ovládať.
(Samozrejme, čítanie obľúbených pasáží z kníh a hranie šachu je zveličenie. Dosaďte si tam čokoľvek, čo vaše šteňa z akýchkoľvek dôvodov jednoducho nie je schopné vykonať.)
Ale i tak ho milujeme - presne také, aké je. Aj s mláčkami v kuchyni, aj bez znalosti čítania a hry v šachy. Bezpodmienečne. Bez ohľadu na to ako šteňa vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či zvláštnosti.
Ďalší stupienok - láska k dieťaťu. Milovať dieťa bezpodmienečnou láskou je už ťažšie.
Dieťa je malé, bezbranné, odkázané vo všetkom na svojich rodičov (alebo opatrovateľov). Milujeme ho... Aj keď často v noci plače, ušpiní jedlom seba i toho, kto ho kŕmi, rozhadzuje hračky po celom dome, počarbe pastelkami čerstvo vymaľované steny obývačky... Veď je to dieťa! Nevie, že v noci chcú jeho rodičia spať, že sa jedáva príborom a ako sa ten príbor používa, že veci patria na svoje miesto a kreslí sa na papier... Dieťa preto netreba prestať milovať - stačí ho s citlivo a trpezlivo celé dlhé roky, deň za dňom, vychovávať...
Neočakávame od dieťaťa, že bude levitovať, chodiť po vode a zo vzduchu kúzliť eurové bankovky. Veď je to dieťa! A aj keď sa stane dospelým človekom, aj aj tak tieto činnosti nebude ovládať.
(Samozrejme, levitovanie, chôdza po vode a kúzlenie eurových bankoviek zo vzduchu je zveličenie. Dosaďte si tam čokoľvek, čo vaše dieťa z akýchkoľvek dôvodov jednoducho nie je schopné vykonať.)
Ale i tak ho milujeme - presne také, aké je. Bezpodmienečne. Bez ohľadu na to ako dieťa vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či zvláštnosti.
A ešte ťažší stupeň bezpodmienečnej lásky - láska k partnerovi.
Partneri sú rôzni. Pekní, či škaredí; vysokí, či nízki; štíhli, či pri tele; introverti, či extroverti; pedanti, či lajdáci; milí, či hulváti... Ale je to partner! Často vie, že jeho partnerku hnevá večne otvorená zubná pasta, alebo rozhádzané špinavé ponožky pri posteli. Ale preto netreba prestať partnera milovať - stačí pokojne a normálnou ľudskou rečou komunikovať, komunikovať, komunikovať...
Neočakávame od partnerov, že nás budú sústavne nosiť na rukách s červenou ružou v zuboch a zároveň nám nosiť modré z neba. Žiadny partner to nedokáže- aj keby s nami žil sto rokov.
(Samozrejme, sústavné nosenie na rukách s ružou v zuboch a znášanie modrého z neba je zveličenie. Dosaďte si tam čokoľvek, čo váš partner z akýchkoľvek dôvodov jednoducho nie je schopný, a/alebo ochotný vykonať.)
Ale i tak ich milujeme - presne takých, akí sú. Bezpodmienečne. Bez ohľadu na to ako partner vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či zvláštnosti.
Najťažší stupeň bezpodmienečnej lásky je láska k celému svetu, so všetkým, čo na ňom je - s ľuďmi všetkých farieb a vierovyznaní, so všetkými zvieratami, rastlinami, vrchmi a vodami, púšťami aj pralesmi... Láska k svetu presne takému, aký je.
Za svoju bezpodmienečnú lásku neočakávame vďačnosť, vernosť, úctu, vážnosť, presne predpísané správanie, odmeny, dary.... Neočakávame nič. Jednoducho iba milujeme.
V opačnom prípade totiž vytvárame sami v sebe pocit strachu, žiarlivosti, alebo dokonca aj nenávisti v okamihu, keď nedostaneme, čo sme čakali.
Bezpodmienečná láska k dieťaťu zaisťuje dosiahnutie jeho plného potenciálu a vylučuje, aby sa dieťa cítilo v dospelosti odmietané, vinné, neisté, nemilované, či dokonca lásky nehodné.
Ak svoje deti milujeme bezpodmienečne, môžeme si byť istí, že ho budeme vždy vedieť správne vychovávať, ale aj správne a v správnych momentoch trestať. Cez bezpodmienečnú lásku totiž dieťaťu a jeho správaniu skutočne rozumieme; vieme, kde sme my a kde naše dieťa; a vieme ho správne usmerniť a naplniť jeho potreby. Čím viac sa o bezpodmienečnú lásku k dieťaťu snažíme a túto lásku napĺňame, tým spokojnejšími a sebaistými rodičmi sa stávame. A to sa odrazí aj na našom šťastnom a spokojnom dieťati.
Aby sa nám podarilo naše deti bezpodmienečne milovať, je treba si neustále pripomínať, že:
- je to dieťa,
- správa sa ako dieťa,
- postupne dospeje a prestane byť detským,
- keď ho milujeme len vtedy, keď sme s ním spokojná/ý a závisle od toho mu vyjadrujeme svoju lásku, nebude sa cítiť skutočne a úprimne milované,
- keď ho milujeme len vtedy, keď napĺňa naše požiadavky a očakávania, vyvolá to v ňom pocit neschopnosti a uverí, že aj jeho najlepšia snaha je márna, pretože nikdy nie dostačujúca.
Bezpodmienečná láska k partnerovi/partnerke tiež vylučuje, aby sa partner/ka cítil odmietaný/á, vinný/á, neistý/á, nemilovaný/á, či dokonca lásky nehodný/á. Je podmienkou na vznik silného emocionálneho puta, ktoré pretrvá všetko - všetky problémy, všetky prekážky, všetky nešťastia, ktoré sa nám postavia do cesty.
Aby sa nám podarilo našich partnerov bezpodmienečne milovať, je treba si neustále pripomínať, že:
- to je človek, ktorého som si sám/sama a dobrovoľne vybral/a na cestu životom,
- správa sa ako dospelá a svojprávna bytosť a úplne na všetko, čo ne/urobí, ne/povie, ne/dokáže... má plné právo,
- keď ho milujem len vtedy, keď som s nimi spokojná/ý a závisle od toho mu vyjadrujem svoju lásku, nebude sa cítiť skutočne a úprimne milovaný/á,
- keď ho milujem len vtedy, keď napĺňa moje požiadavky a očakávania, vyvolá to v ňom/nej pocit neschopnosti a uverí, že aj jeho najlepšia snaha je márna, pretože nikdy nie dostačujúca.
Ak sme schopní bezpodmienečnej lásky - milujme a pomáhajme. Všetko, čo investujeme sa nám vráti - aj keď možno v úplne inej forme, ale s rovnakým nábojom. Už len pocit z pomoci inému je predsa úžasný. Neočakávajme, ale dávajme.