nebrat ich ako povinnosti, mne uz to slovo smrdi a budu odpor, lebo volaco MUSIM....Mne pomaha ked napriklad gombiky prisivam okamzite ako treba. Ked to neodkladam na hromadky.
Inak naozaj neriesim a robim ked mam na tu robotu chut alebo si tu chut urobim- hura, idem na vec, nech to odsypa 
hodit bomgu 
to som uz pocula. hodit granat a zavriet dvere.
Ja som si sice povedala, ze budem upratovat hned ako treba, napr.zbadam prach- utriem, zbadam smietku- vysajem..., lenze ja som sa tym stala "posadnuta" . Kazde rano pobeham dom, kde co treba spravit, spravim si v hlave zoznam a idem... lenze k smietke na zemi sa prida fliacik na umyvadle, tak umyjem hned aj vanu a wc, zbadam cmuhu na jednom zrkadle, tak vydrhnem vsetky... som sice na MD a nie ze by som sa nejako extra nudila, ale akosi som zatazena na poriadok. 
A aby som mala cas na maleho, tak spalnu dam do poriadku vzdy rano po zobudeni, kupelku umyvam vecer po sprche, ked uz maly spi, kuchynu a obyvacku priebezne..., vysavame s drobcom, lebo ho to bavi, pri vareni mi tiez pomaha, zehlim a umyvam zem, ked je vonku s ocinkom. To zehlenie som maximalne zredukovala, navlecky a nase veci- okrem koseli, bluzok a spodneho pradla uz nezehlim vobec.
Toto je ako keby si o mne pisala - dokonca myslim, ze som tu tiez nala pred casom blog na podobnu temu.
Nic nie je tak demotivujuce, ako ked vies, ze mas len tolkoto casu a tooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooolko veci, co by si v tom case chcela stihnut
mi hovooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooor!!!!
baby mne mama vždy vravievala, že som neporiadna a keď sa raz vydám budem mať stále v svojej domácnosti bordel. mám upratané tak, aby som sa so svojou rodinou cítila dobre. svieži vzduch a teplo domova, u nás sa proste žije...žijeme sebou a to nás napĺňa...dnes svojim dcéram hovorievam, že keď sa raz vydajú budú mať v svojich domácnostiach bordel...a vzápätí sa v duchu zasmejem
...ale jednu fintu predsa len...takmer všetko od upratovania až po varenie robíme spoločne...skoro by som zabudla, čas je môj kamarát
No ja taky-tak.....ak nie je cas, robim plany, co urobit,ked cas bude....a zrazu ten cas pride a ja neurobim nic!A ked pisem nic, tak naozaj NIC!
Ale ziadna vec sa neurobi rychlejsie, ako ked sa robi na posldenu chvilu, ci v strese......toto mam overene!
ivet
Základ tohoto je:
1. veeeľa návštev - to ťa nenechá s rozhádzanou obývačkou a detskou, kúpelku a WC budeš brať - ako tak poriadok, kuchyňa ... toto ťa donúti mať aspoň umytý riad
2. ak nie sú návštevy, tak deti a manžel pšit pšit von - neurobia neporiadok
3. naučiť vysávať deti ( cca 4 roční ako tak - treba doupratovať, ale aspoň sa naučia systém)
... a Ivet to vystihla - nič ťa nepohne rýchlejšie ako poriadny stres.
Základ je presunúť čo najviac práce na iných /deťúšiky, manžel.../
Naučila som sa to od šéfa, on čo môže,to popresúva na podriadených-P.
Nie je nič príjemnejšie, ako v buse cestou z práce telefonicky preveriť, či je už povysávané, či sú očistené zemiačky a ja po príchode domov iba pripravím rýchlo nejakú večeru
U nas je to tiez tak ako pise Waikiki... decka urobia vela prace, kym pridem domov je poriadok, minimalne umyty , utrety a odlozeny riad utreta kuchynska linka, pozametana podlaha a upratane detska izba, svoju izbu si upratujem rano takze ked pride popoludni z prace ziaden stres sa nekona a vecer je vzdy pohoda a kazdy sa moze v pohode venovat tomu co ma rad.... takze na toto ti odpoved nedam my cas nenahaname my ho jednoducho mame a fakt kazdy den si v pohodicke robime co chceme lebop poriadok jednoducho je...vynimkou je hadam len pravidelne jarne a jesenne velke upratovanie kedy nam to trva dlhsie, a ja este mam vo zvyky raz do mesiace vyhadzat komplet svoje skrine a urobit v nich prievan ale to robievam vecer pri telke a tiez bez stresu, a raz za cas ked sa mi podari vsetkych vyhnat tak si pustim na plne gule hudbu a vyhadze4m a kuchynsku linku a upracem v nej a rovnako aj spajzu...takto to mam stale pod konmtrolu a je to v poho....horise je to ak sa to dlhsie cas zanedba....potom sa to nakopi sa uz to trva dlhsie....takze moja rada je asi jedina...robit veci pravidelne potom je to raz dva hotove a je pokoj, usetris kopec casu, no a samozrejme detuchy nie su princiatka mozu pomahat....aj moji sarkani sa to naucili a naucili sa to dobre
Predstavovala som si,aké to bude krásne,ked budem mať opäť nábytok.Teraz sme zariadení.Lenže nech robím čo robím,domácnosť vypadá občas ako mínové pole.Moje deti,kamarátky detí.No niet sa kam hnúť.A má to vraj svoje čaro.Moja najlepšia kamarátka príde ku mne občas vypnúť.Priznala sa mi,že okolo mna všetko žije.A ten chaos okolo nie je neporiadok,to len domácnosť žije.Ze u testinej pije kávu krčovito,aby jej neobliala sedačku.Nakoniec poleje obrus a je šťastná,ked ide domov.Od nás sa jej nechce.Cíti sa ako doma a nič nepoleje.Nemyslite si o mne,že žijem v strašnom neporiadku.Ale tiež by som sa asi zbláznila,keby som behala a zbierala každú smietku.Občas poprekračujem hračky,zatvorím dvere v detskej izbe a zrobím si chvílku len pre seba.Potom sa mi lahšie robia práce,ktoré beriem ako nutné zlo.Pranie,žehlenie,pošívanie....
Jáááj tak toto keby som ja vedela...Ja som asi chorobná na poriadok, všetko musí byť na svojom mieste, čistučké, peknučké, jedine vtedy sa doma cítim naozaj dobre...no uvidíme dokedy ma to bude baviť, najmä keď príde druhé bábätko a prebdené noci...
... asi poznáte každá. Teda, s časom sa dá bojovať na všelijakých frontoch, ale ja mám teraz na mysli ten domáci.
Vlastne ide okrem bežných domácich povinností - variť, prať, deti, upratať, nestratiť nervy, keď o tri minúty môžem upratovať zas a tak podobne (a to nespomínam prácu vo firme a iné vychytávky)... o veci, čo sú nad rámec a predsa ich treba urobiť. Napríklad prišiť gombík. Zašiť ratolesti dieru na kolene obľúbených teplákov. Konečne si skrátiť nohavice, lebo ich nemôžem nosiť, takže je fuk, že som na nich ušetrila dve tretiny pôvodnej ceny. Zalepiť zlomenú hračku. Nalakovať si nechty. A vôbec, všetky moje osobné záujmy, čo mám a nedokážem si na ne uchytiť čas.
Obvykle, ak sa nejaký čas objaví, tak ma okamžite pochytia nervy - čo prvé? čo prvé? čo PRVÉ???
No všetko! A keďže to nejde, nakoniec to rezignovane vzdám a idem s deťmi do parku (čo ale nerieši problém hromadiacich sa nadrámcových povinností).
Takže skúsené matky a domáce gazdiné, prosím o nejaký návod (okrem vyhadzovania vecí "von oknom" s tým, že ak nie je čas, nie sú potrebné). A ja zatiaľ idem skúsiť malý rafinovaný trik, ktorý ma síce vôbec neuspokojí, ale bude to aspoň dačo - len JEDNU vec, ale KAŽDÝ deň. (Keď ja by som najradšej všetko naraz a hneď! Uááááá!)