uprimne, stratila som sa niekde na pol ceste...na zenu sa este necitim a dievcatko uz nie som
momentalne to je u nas tazke...
snad sa to utrasie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uprimne, stratila som sa niekde na pol ceste...na zenu sa este necitim a dievcatko uz nie som
momentalne to je u nas tazke...
snad sa to utrasie
Verím, veľa aj na koňa. V takomto období je asi základným cieľom prežiť.
momentalne aj to prezitie "boli" .....
Napriek všetkému čo som prežilA som presvedčená že byť ženou je úžAsné.
Ked som držalA nA rukách svoju prvorodenú už vtedy som pochopila že je to úžasné a nič krAjšie Ako byť ženou - matkou nie je.
Som bojovníčka a občAs uplakAná a bojazlivá, smutná aj veselá. Viem bláznieť od šťAstiA Ale viem nájsť cestu aj v zármutku.
Som nedokonAlá a predsa si tAk veľmmi vážim toto telo, dAlo mi tAk veľa a ja som ho prijalA. Pokorili sme choroby A odtlačili bolesť a jA mu za to dávam? - svoju oddAnosť A vážim si svoje telo, aj tAké nedokonalé.
Myslím že som dozrela A bolo mi ukázané že si mA môže Aj niekto vážiť a mať rad aj bez mAkeupu / som alergik/ aj so strApAtými vlAsmi A bláznivo-veselo-smutnou povahou.
...no lepšie ženou ako korytnačkou...či???
No tak ti poviem - sú chvíle, kedy chcem byť decko a aj som...
teda sa tak chovám..nie, nechcem zhadzovať deti, len mi to prišlo ako fajn prirovnanie či čo...
Je tomu pár dní čo som si kúpila neuveriteľne prenádhernú čiapku...a v nej sa cítim skvele vyzerám možno prapodivne ale v nej sa cítim ako žena
netuším prečo...milujem tú čapicu od prvého momentu...
Vychutnávam si chvíle keď som žena.Keď som nahodená, upravená, keď mám trošku vyšší opätok, keď voniam tak, že okoloidúci si musí povedať-chcem ťa, keď zo mňa razí sexepíl...áno, aj také ja dokážem
To že som krásna, vnímavá a láskavá, na to mi chvíľu trvalo prísť...no ja to už viem, teraz je na zbytku sveta aby na to prišiel
...uufff...teda Kamila....si to vôbec ty????????
No už som videla tvoju čiapku, je skvostna a ty v nej žiariš. Aj teba vykočkovanú som zažila, pekný pohľad.
A ešte to nie som ja, ale verím, že raz budem.
s tou uzasnou ciapkou vyzeras super, nielen koli ciapke, ta je len skostnym doplnkom
Tak momentálne si myslím,že BYŤ ŽENOU vôbec nie je úžasné ,neviem čo sa so mnou deje,ale som unavená,urevaná nič nie je ako by malo byť...Ešte aj vlasy mám otrasné....Kamošky,to je kapitola sama o sebe,tie čo som si myslela ,že sú naj-nie sú....sklamanie veľké
ale dá sa s tým žiť....Deti?Jedna v pubertálnom veku-mám pocit ,že hovorím úplne inou rečou ako ona,alebo som prinajmenšom mimozemšťan..Druhá-prváčka...Plač pri každej úlohe,píše ako mačka-ale jej sa to páči....A manžel???On iba pracuje....Ja musím stihať všetko,nákup cez obedňajšiu pauzu,veď načo by som jedla????nemusím,lieky pre deti,tiež na to slúži obedňajšia pauza...manžel má pauzu na to aby jedol...:(manželka -na to aby zabezpečila jedlo pre ostatných...Po práci ja rovno domov,manžel na kavičku s kamošom,lebo veď kedy si oni majú pokecať,keď cez deň robia???Momentálne mám pocit ,že byť ženou nie je úžasné
,ale kto vie ,možno raz.....
najprv takto...abys vedela že viem o čom hovoríš...
...ale všetko sa dá zmeniť...ide to...a ty budeš ako matka aj ako manželka aj ako žena aj ako človek šťastná.Len to má jednu takú chybičku - zmeniť to môžeš jedine ty.Musíš prísť na to ako a konať.
Verím, nie jednoduché.Unavu poznám teraz veľmi dôverne,dcéry mám tiež podobne veselé, počas pracovnej doby potrebujem aj navariť, deti pozbierať a potom doťahujem po večeroch. Ale ako píše aramana, nik sa o nás nepostará, len my samé. A naše polovičky, si budú musieť zvyknúť, alebo nie...
V poslednej dobe ten pocit nepoznám.
žienky mojee...
čo je s vami???
Viem o čom hovoríš. Prednedávnom som tiež niečo podobné písala, že nemám motor. Skapal.
A prišla som na jednu vec - musím myslieť na seba. Jasné, že na deti, na manžela a na prácu, ale aj na seba. Pretože o mňa sa nik nepostará.
Tak zuza2 začni myslieť na seba. Puberťáčku pošli na nákup, prváčaťu daj utrieť prach a muža sa opýtaj, či vie čo si mala na obed. Bude sa na Teba kukať ako na zjavenie, ale možno pochopí.
Byť ženou je úúúplne úúúžasnééé
Čím som staršia, tým ma to baví viac a viac
Mne stačí aj taká maličkosť, ako sa mi toť pošťastilo - po dlhom čase som objavila čižmy, ktoré na mňa v obchode zakričali
Sú BOMBOVÉ, sexi, mierne avangardné, nuž si ich prenáramne užívam.
Mne stačí ku šťastiu a pocitu ženskosti taaaak mááálo
Blahoželám k čižmám aj k vychutnávaniu si svojej ženy.
Ja sa ŽENOU necítim byť.
Je pravda, že najkrajší moment môjho života bolo narodenie mojich detí, ale nejak si to neviem spojiť s krásou byť ženou.
Ja som rada, že po toľkých rokoch je pre mňa krásne byť mnou a to je veľa.
Neviem, či sa niekedy budem cítiť ako žena (nie po fyzickej stránke). Ale keď si tu už Kamilka nadčrtla tie víly, ja sa poväčšinou cítim ako rozprávková postavička (väčšinou situovaná do nesprávnej rozprávky ). A nie som princezná, skôr niečo tragikomické...
Dlhú dobu som sa necítila, ako žena, skôr dieťa - dievčatko.
Ale momentálne, aj keď som pomerne mladá , veru mám pocit, že som dozrela na ženu, čo na ženu, niekedy aj na bohyňu ak to situácia vyžaduje
. Zažila som toho myslím si dosť. Niežeby nešlo aj viac, alebo, žeby som požrala všetku múdrosť sveta... No, po tom všetkom si vážim aj celkom obyčajný deň, a nemusí byť ani blankytne modrá obloha. Pokojne môže byť trebárs pod kožu lezúca zima a hmla. Som si vedomá prchavej krásy okamihu - preto ak mi je dobre, a mám dobrú náladu, dychtivo si to užívam, a aj keď to bude znieť, ako klišé - užívam si ten okamih, ako prvý a zároveň posledný v živote.
A áno, som skutočne rada ženou/bohyňou (aj keď som sa tomu dlhú dobu bránila). Dokonca si to viem si to aj patrične vychutnať.
Či rozdávam lásku navôkol ? Aj také sa deje. Uľahčuje mi to komunikáciu s ľuďmi naokolo.
Všeobecne, dosť pomohlo nenimrať sa vo svojich sračkách, nehľadať výhovorky na všetko čo nie je podľa mojich predstáv, pokora k životu, ako takému (to predovšetkým, lebo kto sa vyhovára, má málo pokory, a viery v život samotný) a vďačnosť. Nie je deň kedy by som za niečo neďakovala.
Znie to tak dokonale . Každopádne aj u mňa sa vyskytnú dni plné všeličoho, kedy sa mi chce plakať (vtedy plačem), kedy sa mi chce ľutovať sa (tak sa ľutujem) - ale je mi jasné, že skôr či neskôr budem musieť ísť ďalej. Tak preto si vychutnávam každý krásny, aj úplne obyčajný okamih.
mne sa paci byt zenou. nie som "Ste krásna, vnímavá, láskavá, uvedomujúca si vlastnú jedinečnosť, prežiarená pokojom, " - ani nahodou , ale lasku rozdavat viem. Ucim sa mat rada aj seba, lebo len tak viem lasku posuvat dalej, na toto som uz prisla.
Ako pise kefara o cizmickach, tak aj mne dokaze urobit mimoriadnu radost novy kusok v satniku. Dokaze ma potesit len taka "obycajna" pohodicka doma. Dokaze ma zlozit, ked sa v mojej rodine deje nieco zle, ale o to vacsiu radost mam potom z tych peknych dni.
Nemenila by som so ziadnym muzom. Ten pocit bezvyhradnej lasky k detom, ta euforia, ked prisli na svet, uzasne dojcenie, kazdodenne objatia... - to ma nabija neskutocnou silou. Ja nie som vila, neviem sa vznasat, som skor bojovnicka, amazonka.
Eva
Pri tvojej úvahe ma napadlo, koľko poznám takých žien, ktoré by spadali do mojej prapodivne definície ženy so všetkým, čo k nej možno patrí. Minimálne dve také poznám a to Bylinkovú Ivetu a psychologičku, ku ktorej som voľakedy dávno chodievala Evu Reichelovú a ešet aj našu Pegy a Ľudmilu by som k nim pridala. Ale zase moje kontakty su poskromne, kedze pracujem z domu a dlhe roky som len doma. A pri tejto formulácii som si spomenula ešte na Babičku, z pera Boženy Nemcovej.
Byť krásna, to sa ťažko definuje, nie je to o vonjkajšom vzhľade, aj keď je to vidieť ...
dnes som chcela povodne nieco ine, seriozne zamyslenie sa ... ale cestou domov sa ma sofer autobusu na poziadavku: "jeden poprosim" spytal: "cely ci polovicny?" (no ja neviem ... doteraz som bola rada, ze nepytaju priplatok k celemu listku
). neriesim, ci to bolo biedne osvetlenie, ci to ozaj, ale tak som sa rozosmiala, uz je to 2.5 hodiny, este som vyskerena. ako malo staci zene
To je milé a určite to nebolo osvetlením
Take vzdy potesi. Tesim sa aj na tvoej seriozne zamyslenie.
no seriozne mi to uz teraz nejde ...
sama sebou sa citim dobre a slobodne. raz bol pokus navliect ma na brigade s detmi do sasovskeho. zdesila som sa. nakoniec sa mi podarilo obhajit, ze si to budem robit po svojom. a tak, netypicky, v ciernych bavlnenych satach po zem, mi uplne stacilo dat si do mojich cervenych vlasov strasovu celenku. vosla som, predstavila som sa, spravila si pracovne miesto a deti boli "moje" . ako saso by som bola nemozna...
tak ja vlastne neriesim, ci je uzasne byt zenou. ked som mala snahu vtrepat sa do pozicie partnerky, gazdinky, toho sasa ci mamy ... tak to proste neslo. neviem vyselektovat "tu zenu". ale ako vnutorne slobodna bytost si to vsetko viem uzit po svojom, bez zbavovania sa zodpovednosti.
slova o duchovne nie su mojou silnou strankou ... obrazy! a tento mi vosiel do rany: podla mna si hovori, ze je uzasne byt sedemdesiatdvarocnym dedkom sikovnej dievciny - tak znovu "samym sebou" zelam mu to!
Áno, byť ženou je úžasné! Rada sa pekne oblečiem, upravím, milujem topánky na opätkoch a svoj obľúbený roky používaný parfém. Som rada, keď si ma MM hýčka ako nežné stvorenie .
A čo sa týka ženy - matky, obdobie tehotenstva, keď som cítila ten nový život, keď som svoje dieťa prvý krát držala v náručí, sú pre mňa neopakovateľné a najkrajšie aké som zažila.
No dievčatá pekne sa postavte, zapnite nejakú príjemnú muzičku a začnite sa vlniť. A všetky naraz: "som sexyyyyyyyyyy..."
Ja sa chodím dobíjať na zumbu. Povrtím zadkom, pokričím, vybijem negatívnu energiu a snáď aj niečo zhodím. A domov prídem ako ŽENA. V teplákoch a v tričku, ale čo už.
Sem tam sa aj ja vyparádim, topánky na opätkoch radšej nie, ale aj to raz za čas odtrpím. Ale som dáma (s otlakmi).
Cítim sa dobre na opätkoch aj na bosky, v šatách aj bez nich , s makeupom aj natur, vyčesaná aj strapatá.... Byť ženou je úžasné, ale žiť ako žena...hm.... dosť ťažké.
už formulácia "cítim sa ako žena", alebo "je úžasné byť ženou" je podľa mňa akosi v neporiadku. Ok by bolo - "som žena". Každou bunkou. Nemusím riešiť, či sa tak cítim. Proste som. Ani nemôžem riešiť, či je to úžasné, alebo blbé...Tak to je. To je akoby si žaba (iba príklad), kládla otázku, či sa cíti byť žabou a či je to v poriadku. No, nezmysel. Nepremýšľa nad tým...všetko je pre ňu tak, ako má byť. A my sme tú prirodzenosť asi niekde cestou stratili. Ale vždy sa dá spomenúť si na tú žabu a neriešiť, brať to všetko ako dar...a ten JE úžasný
Suhlasim, ze by pre nas stacilo spojenie som zenou. Len dnesna zena sa podla mna straca v svojom poslani a casto je viac stotoznena so svojou muzskou castou. Snazime sa vyrovnat v praci muzom, zaroven zvladat vsetko co zena zvladnut ma, nie je to jednoduche. Sama v tom vobec nemam jasno. Len je fakt, ze mnohym nasim zenam chyba sebadovera. Poznanie, ze sme skvele take ake sme, ze robime v danom okamihu najlepsie ako vieme a ze sme zeny aj so svojim mesacnym cyklom, ktory vraj nemusi byt pre nas hendikepom. Aj kvoli nemu sme emotivne, naladove, tvorive ale aj akcne, je to ok. Sme zeny, liecitelky a piliere nasich rodin, ale tie nebudu stabilne ak nebudeme zit v sulade a laske same so sebou.
Ateanala, mňa by len zaujímalo ako Ty vieš o čom premýšľa, či nepremýšľa napr. taká žaba
neviem...len mám pocit, že to nejak nerieši
Nuž, kto vie, či to rieši, či nie? Asi len tá žaba . Prišlo mi to také smiešne (nie v zlom
), že Ťa napadlo zrovna toto zvieratko
"Ani nemôžem riešiť, či je to úžasné, alebo blbé..." - a precoze by som nemohla? Su zeny, ktore sa necitia byt zenami, alebo ktore by menili s muzmi. Neda sa to, ale zamyslat sa nad tym mozu, preco nie?
"A my sme tú prirodzenosť asi niekde cestou stratili. " - vsak prave preto, aby sme ju nestracali, je skvele si uvedomovat svoju jedinecnost, tu vysadu, ze sme zeny
Eva
veď nepíšem, že Ty by si nemohla, alebo niekto iný. Je to v prvej osobe, takže je to o tom, ako to mám ja
suhlas
Eva
Ateanala
super porovnávať svoje (ľudské) myšlienkové pochody s myšlienkovými pochodmi žaby (kde je smajlík čo sa čuduje a krúti hlavou ???)
a co je na tom divne?
Nič, nič Fantika.
Ja len, že sa cítim na vyššom stupni vedomia, ale zrejme nie každý. Nuž proti gustu žiaden dišputát.
ahaaa,takze kto sa citi na vyssej myslienkovej urovni,ma pravo sa ostatnym vysmievat a krutit hlavou? teraz hladam ja toho smajlika,co hlavou kruti.
Tak fantika...či fidorka?
to nic Evka,ja som si domyslela,ze Polarka sa len pomylila,je to dost podobne
tak, pomýlila, a o kúsok nižšie aj ospravedlnila
ano,vsimla som si,nemusis sa ospravedlnovat,nic hrozne sa nestalo
Sorry blbo vidím, malo tam byť Fidorka.
Ak niečomu nerozumiem, a úprimne sa čudujem - je to plnohodnotný ekvivalent vysmievania sa ? To nemyslíš vážne Fidorka, však ?
A áno, fakt si myslím, že taká žaba rieši vo svojom živote diametrálne odlišné problémy, ako napríklad ja. Myšlienkové pochody tiež budú zjavne odlišného charakteru. Fakt mi príde čudné sa prirovnávať k žabe, alebo inému zvieratku, dokonca by som povedala, že je to zavádzajúce. Ale OK, čo mňa vlastne do toho.
zavádzajúce? Koho a kam by to malo zavádzať? Veď nepíšem vedeckú prácu, nepodávam nič ako fakty, len vlastný pocit na web v celkom zaujímavej, neškodnej debate
Aha, takže to sú všetko iba postuláty ?
Každopádne nápodobne, tiež iba diskutujem, či nie ?
ach..tak toto som si musela vygúgliť Postuláty...krása
Nie som si istá, či je to postulát, to čo som vyššie napísala. Ber to len ako keď niekto nechá svoje myšlienky plynúť. Nič vážne za tým nie je.
Polarka,mozes sa cudovat komu a comu len chces,nepotrebujes na to ani odo mna,ani od ineho povolenie,tak isto ako kazdy iny z nas si moze uvazovat ako len chce.Mas pravdu,diskutujeme a preto sa mi zda pri najmensom velmi cudne,ze niekto ide krutit hlavou nad tym,ako uvazuje iny.Ved o to ide,ze si tu precitame rozne nazory,pre mna osobne je to velmi zaujimave dozvediet sa iny pohlad na vec,ktoru ja mam napriklad absolutne jasnu a zrazu ju vidim v inom svetle
Mne išlo o ujasnenie si svojich nejasností. Pri všetkej úcte fakt sa občas čudujem, ako kto rozmýšľa (neber prosím v pejoratívnom zmysle slova), a aká široká je paleta myšlienkových pochodov, či výberu slov.
Je to ako dostať zakódovanú správu a ja ju dešifrujem. Nie vždy sa zadarí - jazyk je extrémne nedokonalý spôsob komunikácie, ale lepší nemáme (neovládame väčšinovo).
celkom vážne som to neporovnávala. Chcela som tým načrtnúť skutočnosť, že človek je asi jediný živý tvor, ktorý má tendenciu svoju formu existencie spochybňovať. Ono to zrejme súvisí s našou schopnosťou uvažovať, analyzovať, tvoriť, predstavovať si. Bez tohto druhu myslenia, nevzniká pochybnosť - zvieratá teda asi neriešia, čím sú a čím by mohli byť a aké by to bolo. To, že sú podľa vedy vývojovo nižšie, ale neznamená, že sa od nich nemôžme nič naučiť.
Čítam príspevky, nie myšlienky.
Neviem či je to spochybňovanie existencie, skôr identity/totožnosti - vidím v tom patričný rozdiel.
Áno, zvieratá neriešia. Sú na inej myšlienkovej úrovni, ako človek, či sa to niekomu páči, alebo nie.
A na poslednej vete sa neskutočne bavím. Od detstva pracujem so zvieratami. Takže mi je jasné, že od zvierat sa dá mnohému naučiť - to však nič nemení na fakte, že človek je na inej rozumovej úrovni, to či ju aj nejak produktívne vie využiť je zas na inú tému - (skrytý) potenciál tam však je.
Napísala som, že človek spochybňuje svoju "formu existencie", nie existenciu. Tým som chcela v skratke povedať, že spochybňuje to, čím sa narodil, čím je. Totožnosť by bol asi vhodnejší výraz, uznávam. No a posledná veta - napadlo ma, že takej základnej dávke odovzdanosti tomu, čo je dané, by sme sa od tých zvierat mohli priučiť. Nemohla som tušiť, že si v tomto taká zbehlá a napokon, nebolo to ani adresované iba tebe.
OK.
Ach jaj ja úboha žaba, ved aj žabiak sa ma lepšie ako ja. Prečo som len nie domácim zvieratkom, možno krásnym psíkom alebo nebojacnou mačičkou a mali by ma všetci radi a ja by som vylihovala a hrala sa so svojimi detičkami, ale čo tie moje pulce? kašľu na mňa. Viem, viem sú aj krásne dni, hlavne na jar ked máme spoločné oslavy a vtedy aj ľudia pozerajú z okien a kričia s nami....
to je úvaha v koži žabiej dámy.
priznam sa ze velmi som necitala diskusiu. Mna len udrel do oci nazov. Respektive som si spomenula na mm, ktory vzdy ked vidi Tekelyovu, autorku tej rovnako nazvanej knizky tak skrikne: "Biť ženu je úúúúžasnéééé"
Som rada ženou a s mužmi by som nemenila. Niekedy sa mi podarí vyzerať ako dáma a niekedy mi je to jedno. Môžem byť aj strapatá a v teplákoch, ale keď sa cítim dobre, usmievam a vnútro mi "tancuje", tak ten pocit akosi prenášam aj na muža a deti a nevadí im ako vyzerám. Vysoké opätky mi nerobia dobre. Doprajem si občas kozmetičku a kaderníčku. A radosť mi teraz naposledy urobil nový kabát, v ktorom sa cítim dobre a ani nebol drahý. No ešte sa mi podarilo mužíčka nahovoriť na kino. Nefrflal, keď videl aká som vychádzala blažená. Byť mamou je niekedy ťažké, ale zasa prídu aj chvíle, kedy som namäkko a pocit, že som mama ma hreje a napĺňa.
Nosím športové oblečenie, neviem sa maľovať, opätky mám len v najvyššej nevyhnutnosti - ale cítim sa byť ženou každou minútou dňa. Keď viem vychutnať čaro okamihu, rozplývať sa nad sentimentálnou drobnosťou, mäknúť pri dotyku detských rúk, plakať pri banálnej filmovej scéne... Myslím, že oproti mužom mám výhodu v tom, že môžem byť sama sebou, nehrať sa na hrdinu a požiadať o pomoc, ked ju potrebujem. U chlapov sa to ešte stále vo všeobecnosti berie ako slabosť:) Takže byť ženou je úžasné:)
Byť ženou a cítiť sa ženou je jedno????
Piodľa mňa sú to dve zásadne rozdielne veci...aj transvestita sa cíti ženou...a nie je!
Jasne, ze su to dost rozdielne pojmy a est esi to aj vediet vychutnať ...
toto ma zaujalo. Kto je viac ženou? Tá, ktorá sa ako žena narodila, ale ako žena sa necíti(aj tu baby píšu, že to tak majú poniektoré), alebo ten, čo sa ako žena nenarodil, ale bytostne sa ňou cíti byť a urobí všetko preto, aby ňou bol aj fyzicky. Myslíte, že to bolo takto stále, alebo je to len tým, že žijeme v "pokrivenej" dobe?
Len upresním, že mám na mysli transexuálov, nie transvestitov, lebo tí to majú zas nejak celkom inak.
No, to je zaujímavá otázka. Záleží od toho či myslíš vnútorne, alebo fyzicky. Myslím, že v každej dobe boli aj takto orientovaní ľudia - dokonca aj pár slávnych osobností o ktorých som čítala. Nemám kvôli tomu pocit, že žijem v "pokrivenej dobe"
Neviem kto je viac ženou, nemusím to našťastie riešiť.
Ja väčšinou nosím džíny a tričko, ale veľmi rada sa nahodím,keď idem do spoločnosti a vychutnávam si ten pocit - krásne šatičky, ihličky, nalíčená a veľmi dobre mi padne manželov obdiv , prípadne "waw mamina" od môjho syna vtedy si užívam , že som žena.
A samozrejme, je krásne byť ženou, keď držíš v náručí svoje bábo, keď ho kojíš ... a tiež v intímnych chvíľkach
Občas som si povzdychla, keď som pracovala v letectve a v mužskom kolektíve,že by bolo lepšie byť mužom, ale teraz som rada, že som žena a nemenila by som .
To je skvelé.
Devy krásne, ako vnímate seba ako ženu. Ste krásna, vnímavá, láskavá, uvedomujúca si vlastnú jedinečnosť, prežiarená pokojom, schopná rozdávať lásku vôkol seba? Či potom sa zobudila s ruka v šerbliku?
Dievčatá, viete si vychutnávať vlastnú ženskosť aspoň na krátke okamihy? Kedy sa vám také zadarí? Sú to chvíľe v úlohe mamy, keď prvýkrát drží v náručí svoje dieťa ..., milenky v najintimnejšej chvíli alebo okamihy samej so sebou, svojou hudbou, knihou, pri rozmaznavaní svojho tela, kúpeľom, voňavým mliekom ..., alebo len stačí že slnko svieti? Máet v takom oporu vo svojom partnerovi?
Dokážete, pomedzi rodinné, pracovné ... povinnosti myslieť aj na seba, dopriať si malé, väčšie zaslúžené radosti? Ste rada, že ste ženou, máte vo svojom živote oporu iných žien?
Prečo toľko otázok? Akosi som došla na rázcestie a našla zaujímavú inšpiráciu, ktorá možno bude svetielkom na mojej púti. Ženy nášho rodu boli a sú dosť ubolené. Patrím k ním aj ja. Moje dcéry su viac bojovníčky ako lesné víly. Mám všetko, čo v živote k šťastiu potrebujem, ale pokoj a tichá radosť z bytia mi chýba. Najvyšší čas dozrieť z malého ustráchaného dievčatka v krásnu zrelú ženu.
Devy krásne, máte pocit, že byť ženou je úžasné?