CD-cichá domácnosť

KLaudia, ak si si vedomá, že chyba na tvojej strane nebola, napriek tomu si sa snažila napätie a ticho prekonať, ale bez úspechu...nechala by som trochu čas aj druhej strane. Netlač na pílu. Časom vyfučí a potom bude priestor na debatu, kde môžeš povedať, ako si sa cítila.
Zatiaľ sa venuj sebe. Čítaj knihu, choď na prechádzku...neviem, čo ťa baví. Niečo upeč????

ja by som si vybehla dakam von s kamoskou, vykecat sa, vypadnut z napatia, ked sa chce zlostit, nech sa zlosti, nepokazila by som si den.
stalo sa nam to tiez - uz davno..kvoli blbosti, muz potreboval cas, nastastie po par hodinach ho to preslo a komunikoval.

Toto bol vždy môj problém, nechapala som ako sa niekto môže tak zduť, že sa nerozpráva. Takže radu nemám, mne sa nakoniec prispôsobil a vždy to boli iba slovíčka, ktoré nás rozosmiali a bolo po hneve. Ja som sa opýtala - no koľko ešte? a on sa začal važne tváriť a povedal kým má zas nevytočíš a bolo po hneve, lebo mrmlal ved niekto ťa musí aj zlostiť.
Kiež by sa to vrátilo

u nas je sem tam male taliansko, kazdy si povie to svoje niekto viac nahlas a fungujeme dalej ( za 13 rokov) sme CD nemali D

nuz mne CD mimoriadne prekaza, tiez by sm rada mala male taliansko - povedat si, co mi lezi na dusi a ide sa dalej. Ale pri mojom tazkom introvertovi mozem len snivat .
Ak sa u nas vyskytne CD a viem, ze som neurobila chybu ja, tak cakam. Stoji ma to vela sil, vela hrci v krku, vela vnutornych monologaov, ale akosi nedokazem urovnavat, ked to tak necitim. Zivot zvycajne prinesie situaciu, kedy sa lady prelomia a znova zacne dialog. Niekedy nasleduje hlbkovy rozhovor, vysvetlenie. Fakt ale je, ze v stavoch CD citim velky odstup, chyba mi ta vzajomna blizkost,citim sa tak "cudzo".
Ak urobim chybu ja, dokazem prist a urovnat.
Nuz, moc som ti neporadila, ja viem...
Ale posielam aspon

Kaludia,vela ti neporadim,lebo u nas je to podobne ako pise Val.My sme este za vsetky tie spolocne roky nesli nikdy spat pohnevani,u nas ticho byva len ked nie sme doma
Ako pisu baby predo mnou,len ho nechat vyfucat,ine ti nezostava,len si ten cas nejak vyplnit

Klaudia, viem ako sa citis. Prezivam to iste. Daj cas, nech sa veci utrasu, potom mu vysvetlis tvoje postoje a pohlady a potom to budes robit zakazdym, ked sa tato situacia zopakuje.
Drzim palce

Neviem, čítam komentáre a nepáči sa mi to. Uvedomila som si jedno, že tak ako napísala Evka, že sa cíti cudzo, ja som sa cítila hrozne sama, opustená, tak nejako vo vnútri. Na mňa to pôsobilo veľmi zle a cítila som takú strašnú ťarchu na pleciach, že som veľa krát išla a ospravedlnila sa sama aj za to čo som neurobila. no ani to nebolo dobre, lebo som bola aj na seba nahnevaná.
Ja som naozaj našla ten zlom s tou otázkou -- koľko ešte?.

Možno je dobre o tom hovoriť, lebo ja viem že niekde ani s deťmi rodičia nehovoria keď sa na neho hnevajú. Lenže asi to nie je správne, ak tým ta druhá strana veľmi trpí.
Nuž toto je skôr už filozofovanie, ale?

Ja by som CD asi ani neprežila, neviem si to predstaviť, ked sa odujem ja (prrávom) tak MM ma asi do minútky príde objať, že "noooooooooooooooooooooo, taká si pekná, ked sa hneváš" a vyriešime to, ked som vinná ja, tak to urobím zasa ja. Neviem si predstaviť, že by sme ši spať "nahnevaní na seba", ja by som asi ani nezaspala. Chyby si pripúšťame ťažko, ak mám niekedy pocit, že nie som na vine a aj napriek tomu sa on cíti urazený, aj tak prídem, objímem, dám pusu, poviem niečo peknéééééé, ALE uznaj, že aj ty máš na tom svoju vinu....

U nás CD asi nikdy nebude.MM je ukecaný a ked sa ja odujem,o chvílu sa musím smiať.To jednoducho nejde byť potichu.Najdlhšie sme vydržali asi dve hodiny.

neviem či pomôžem ale nám sa tiež niekedy podarí pohádať sa na CD, zo zásady MM "nikdy neurobí chybu" (to si myslí on), a ked sa ja necítim vinná a ked už od neho chcem nejaké to slovko prepáč dostať, tak prídem a poviem mu: "Ospravedlňujem sa za svoj podiel viny".....a potom už je len smiech a on povie prepáč za "svoj podiel viny" a je dobre

Tak ako?, ešte je stále CD