Tak moja prvá reakcia na túto otázku bola NIÉÉÉ nechcela. No, ale ak by som mala možnosť napraviť chyby, ktorých som sa dopustila, tak možno aj áno.. . . . Lenže to by som znova musela prežiť stratu blízkych ľudí 
Urcite NIE. Aj keby som nerobila tie chyby, ktore by som chcela napravit, urcite by som spravila kopec inych... A teraz mi je fajn, tak naco to menit. A vdaka tym chybam, ktore som narobila, si to teraz viem viac vazit.
V podstate aj áno,určite by som bola viac s mojimi milovanými starkými a viac ich počúvala čomu ma chceli v detstve priučiť a chcela by som vedieť tak krásne štrikovať ako moja babina.Robila prekrásne svetre a babmbuľkovskú čiapku s obrovským brmbolcom.A robila krásne makrame.
Nie,nechcela.Aj ked je môj život plný pádov a raz je zle,inokedy lepšie,vcelku som spokojná.Pri oprave by som nemusela mať MM ktorého mám teraz a môj život by nemusel byť lepší.
Prežiť doterajší život ešte raz? A z akého dôvodu?
Ja sa teším na to, čo bude dalej. Chyby z minulosti opravuje prítomnosť a šancu má aj budúcnosť,....takže nie.
Určite keby sa dalo,mala by som deti skor.Dlho som si myslela,že je ešte skoro a vlastne teraz mám už 40 rokov a malé deti.Som rada že ich mám ale sa bojím že ich neuvidím keď budú dospievať.Takže asi to by som zmenila,inak nič.
blancagon,
mam 44 rokov, moje deti 14 a 9 
. Cize tiez ziadna "mlada mamina". A rozhodla som sa, ze budem zit dlho, takze vobec neriesim, ze by som sa niecoho nedozila 
. Uzivaj si materstvo, toto v "neskorsom" veku ma svoje uzasne caro
Eva 
Čas je jediné čo nám v živote patrí. Všetko bolo v tvojom živote tak ako malo byt. Je normálne, že človek robí chyby-učí sa z nich a posúva ho tu ďalej.
Mala by si skôr zamyslieť po čom tvoja duša túži teraz v tomto veku a poskytnúť jej to.
Nie.
Chyby a potknutia ma posilnili a vyformovali do terajšej podoby, podobne ako píše trnko vyššie
nuz, nie veru. Chyb som urobila neurekom a mnohe z nich ma stale dobiehaju. Napriek tomu by som nechcela vratit cas. Myslim si totiz, ze vsetko ma svoj dovod, svoj zmysel, aj tie moje chyby, omyly. Vyformovali ma do terajsej podoby, mozno by som zila uplne iny zivot, ak by som tie chyby neporobila. A ktovie, ci by ten iny zivot bol lepsi... Teraz mmi je dobre - hoci aj za cenu velmi tazkych chvil v minulosti.
Aj cas, ktory som stravila s blizkymi, ktori tu uz nie su - mal byt taky, aky bol, co sa tyka mnozstva aj kvality spolocne straveneho casu.
Zijem pritomnostou, uvedomujem si to coraz viac. Uz sa mi nechce vracat do mminulosti, uz sa mi nechce plakat nad starymi bolestami, uz to preslo. A tesim sa na dni, ktore ma cakaju. Verim, ze budu pekne. Vlastne budu take, ake si ich zariadim ja sama. Toto je moje poucenie z minulosti.
Eva
Nie, nechcela - život je jedinečný a tak mu aj pripísujem účel. Snažím sa žiť svoj život a viem že po ňom bude niečo krajšie.
Veru nie,ako sa niekde písalo... "život je premiéra",nemá žiadnu reprízu.A je to tak dobre,myslím že by sme sa zbytočne motali v kruhu.
eva m,ja mám 40 rokov a 11 mesačnú dcerku tak len to som chcela,že asi jej detí sa nedožijem a to mi je trocha ľúto,babička asi zo mňa nebude a ak ano tak určite nepoužiteľná,tak to by som zmenila určitéééé
ale dievca, neklesaj na duchu! Ak nebude cakat do styridsiatky ako ty , tak mozno okolo tvojej sedemdesiatky sa dockas . To len taky orientacny vypocet
Ver tomu, ze ano, nepripustaj si smutok, uzivaj si materstvo aj v tomto "neskorsom" veku, caka ta veeela krasnych chvil s dietatkom aj s dorastajucou slecnou 
Eva
Keby som mohla, zmenila by som pár rozhodnutí za posledné 3 mesiace. Ale čas sa vrátiť nedá 
za nicim nebabuj,v danej chvili si konala najlepsie ako si vedela.teraz to vidis inymi ocami,ale pravdepodobne sa potrebujes niekam dostat a nejako to musi byt.je jedno ktoru cestu si si vybrala,ale dostanes sa tam.dolezite je,aby si si vsetko pamatala a poucila sa z toho
Ďakujem 
Robila som kraviny, vedela som to. Len... Autopilot bol silnejší, ako ja. Ale napriek všetkému to boli prenádherné tri mesiace
ved a kto nerobi kraviny?
Neviem, ale asi málokto vie v danej chvíli, že niečo kazí a aj tak to kazí.
podla mna su rozne typy ludi-jedni,ktori su presvedceni,ze v danej chvili robia najlepsie ako vedia a po case pridu na to kde bola chyba a snazia sa tomu vyvarovat,snazia sa,aby sa to uz neopakovalo.
Potom su ludia,ktori si myslia,ze v danej chvili robia najlepsie co vedia,ale tie chyby robia opakovane este niekolko krat za zivot,lebo si neuvedomuju,a z roznych dovodov nedokazu desifrovat problem,kde sa to vzdy "same" pokazi,aj ked by ako chceli.
Su aj taki,ktori robia v danej chvili najlepsie co vedia,ale z roznych dovodov odmietaju priznat sami pred sebou,aj inymi,ze urobili chybu,jednoducho odmietaju prijat ine riesenie,ci uz z hrdosti,pohodlnosti,to je jedno,ale v konecnom dosledku najviac skodia sami sebe.Myslim,ze tymto ludom sa zije asi najtazsie....
Ale su aj taki,ktori uz v danej situacii vedia,ze robia kravinu,aj si to priznaju,aj po case banuju....ale nakoniec pridu na to,ze to vobec nebolo na skodu.....
tak si vyber 
,ci este som na nieco zabudla? 
Posledná verzia, a veru mám čo ľutovať. Toto ma proste škrie, i keď som s výsledkom zmierená. Je mi jasné, že nie je cesta späť, čas sa proste vrátiť nedá. Ale OK, tak mi treba keď som blbá...
To ja som z tých že robím určité chyby opakovane.Neskôr si vynadám že som strááášne sprostá a už sa to nebude opakovať.No a neskôr sa zase zakopem.To tá moja dôverčivosť v dobro ludí.No ako to zmeniť to už neviem. 
aj to sa naucis,pekne postupne....asi mas toho vela a naraz to nejde
stavme sa,ze po case povies:"aj tak sa mi dobre stalo!"
pokojne, ja som si istá, že to nepoviem
A ja som zase rada že sa teraz stalo ako sa stalo,lebo by mohlo byť ešte horšie.Aspon človek ktorému som verila ukázal svoju pravú tvár.A teraz si hovorím že aj ked som myslela že to už nezvládnem,mohlo byť ešte ovela horšie.Takže sa mi dobre stalo.Aspon nie som v úplne neriešitelnej kaši.
Cely zivot urcite nie, ale aj 100 raz by som si zopakovala to leto ked som stretla MM. so vsetkymi chybami, slzami a vobec vsetkym, co sa v to leto udialo
Boooožinku, len to nie - znova sa učiť čítať, písať, .... znova musieť poslúchať rodičov, znova sa trápiť s aknóznou pleťou v puberte, ....
To dobré si pamätám a nepotrebujem si dávať "rewind" a na to zlé - som rada, že som zabudla
nefantaziruj hluposti a zi to, co mas teraz, poucena rozumom, co si ziskala pri vsetkych eskapadach, co si pokaslala.
nenapadlo ta, ze ten rozum co mas teraz by ti prilis nepomohol? lebo stacilo by sa inak rozhodnut pri prvej veci a vsetko by sa vyvijalo uplne inak. a zrazu by si stala pred uplne novymi vecami, vobec by si netusila ako tvoje rozhodnutie skonci a kam dalej povedie. zas by si len zila zivot v tapani, ci robis dobre, ked sa takto rozhodujes.
a hlavne stava sa, ze aj povodne zle rozhodnutia mavaju v buducnosti dobre konce a dobre rozhodnutia nas kopnu do poriadnej slamastiky.
tak naco skusat snivat, co by bolo byvalo, keby bolo byvalo?
ved aj dnes, s rozumom, co mas, stale znova a znova stojis pred uvahou - rozhodujem sa vobec dobre? a to ten rozum uz mas. a vidis - figu je to ti platne. ako nam vsetkym. kolkokrat si myslime, aki sme uz pouceni, skuseni a vieme a vobec: a bac - zrazu sme zas len v problemoch a nestacime sa cudovat.
Nechcela by som mať TERAZ 20.
Ale zvopákla by som si vek 20 - 25. Aj s tou dobou, ľuďmi, prostriedkami, politickou situáciou, stavom prírody a pod. Pre mňa to bol krásny čas, pohodový, bezstarostný, bohatý na zážitky, síce asi aj na nejaké tie trápenia, ale aj tak príjemný. Ani si nepamätám, čo zlé sa mi vtedy dialo, ak sa aj vôbec niečo dialo, to je to milosrdenstvo času, že zostanú len pekné spomienky .
A potom by som si zas vzala svojho muža a už by som sa vrátila sem, kde som teraz
Nemenila by som nič, len by som si to znovu prežila , ale keďže to nejde, tak si to aspoň občas púšťam ako film v hlave a príjemne spomínam.
Ďakujem za komentáre.
Ja som rozmýšľala, že by som chcela. Mať 20 rokov a prežiť ešte raz a s týmto rozumom a vedomím.
Veľa vecí by som urobila inak. Lenže teraz sa nad tým zamýšľam a, že čo keď by som sa zase rozhodla zle. Koľko krát by som musela mať nárok na opravu?