danielasu, vravela si už svojmu manželovi o svojich pocitoch? Vie o tom, ako vnímaš Vaše manželstvo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
danielasu, vravela si už svojmu manželovi o svojich pocitoch? Vie o tom, ako vnímaš Vaše manželstvo?
Nechce ma počuvať,zvrtne sa a odýde preč a už zasa máme tichú domácnosť.Nechcem sa s ním hádať aby som nepovedala niečo čo ma bude mrzieť.
Moznosti mas hned niekolko. Rozhovor- povedat hlavne jemu, co citis, ako to vsetko vnimas, co ti chyba, co potrebujes.
Manzelska poradna, ktoru mozes navstivit sama.
Psycholog.
A jedna super rada- zit svoj zivot. Najst si svoje hobby, svoje kamosky, svoje zaluby a venovat sa nielen rodine, nielen domacnosti, detom ale hlavne sebe.
Toto sledujem pomerne casto- obrovska laska, on je moja kamoska aj manzel aj milenec, no casom sa cosi zmeni a ja zistujem, ze on si zije veselo svoj zivot so svojimi kamosmi, zalubami a ja som zrazu sama ako prst. Chciet od neho nejaku zasadnu zmenu- ano, da sa, ale neviem ci uspejes. Mozno ano a mozno nie. No cakat kym sa on spamata - neviem, ci by sa mi chcelo. Skor by som sa zacala starat viac o seba a o to, co chcem ja. Nemusis ho teraz nutne zasklit, hovor mu o svojich planoch, skus sa ho do nich zapojit a nech si sam vyberie.
ked si to vezmes obratene- teba by bavil zivot s clovekom, ktory na tebe sedi ako batoh a nehne sa bez teba na milimeter?
Mna by to osobne ubijalo. Potrebujes aj vo vztahu svoj priestor, nielen spolocny, ale aj svoj. Nieco sa cele roky kazi a naprava nejde zo dna na den- takze ak aj zacnes nieco robit, tak necakaj, ze sa manzel spamata lusknutim prstov. Rozvod, utek od problemu- nic nevyriesi, manzelstvo ci vztah je o budovani, o tom, ze to chceme obaja. Nijaky vztah nepadol dokonaly z neba, je to praca, kusok po kusku. A zajst za odbornikom nie je hanba. je to obrovska pomoc, pomoze ti uvidiet nestranne to, co sama nechces, nemozes, proste nevidis.
suhlas![]()
Eva ![]()
Teda Lydusha!! ![]()
![]()
Klobuk dolu, nie len super rada, mudra a triezva, ale este aj sposob podania na 1*. Zeby som sa opat vratila na NM?![]()
Teda Baba
Ja ti neviem, pisem stale rovnako, ci?
Mozno sme konecne na jednej emocionalnej hladine tak sup sup na NM a neutekaj nikam, nie je dovod, kvoli nikomu, a kvoli mne uz vobec nie![]()
![]()
Zamrazilo ma z tvojho blogu. Lebo sme spolu s mm uz 12 rokov a mame krasne manzelstvo, presne ako si popisala predtym - rozpravame sa o vsetkom a podobne.... A ty si ma vratila do reality, ze sa vsetko moze zmenit.
No, rozdiel vidim v tom, ze ja mam kamaratky a snazim sa zachovat si aj "svoj vlastny zivot", svoje zaujmy. Tym vznikaju nove temy na rozhovory, lebo keby som sa venovala len rodine a mm, tak by som naozaj rychlo vycerpala temy rozhovorov. Takto je to take nepredvidatelnejsie, mm nikdy nevie s cim pridem nabuduce, co kde a od koho odkukam. Velmi vela citam a sledujem novinky aj z jeho sfery zaujmov (technologia, IT). Dokonca ked sa dalo tak som presedlala na jeho pracu, takze okrem domacnosti, rodiny, noviniek sa bavime aj o pracovnych veciach.
Aby som to zhrnula, skus sa zacat venovat novym veciam, ktore prinesu nove zazitky a nove temy na rozhovor. Mozno si sa mu len jednoducho "okukala".
Danielasu, ak ťa nechce počúvať, skús mu to napísať a nechať lístok napr.na jeho vankúši.Keď pôjde spať,nájde ho.
Ďakujem za vaše rady,ale ako som už písala aj lístoček by položil niekam preč,nepovedal by nič a ani by to viac neriešil.Skúšala som ho už aj vyprovokovať plačom,ale len sa otočil a robyl sa že to nevidí
.Mam 35r.a možno som vo veku nejakej depresie? Mam ešte jeden problém,ak som si aj išla sadnúť niekam na kávu s kolegyňou,cítila som sa ako by som ubližovala mojej rodine že niesom doma.Došla som k tomu preto ,lebo ak niekam idem deti sa ma pítajú,kam ideš?kedy sa vrátiš?s kým ideš?no tatika sa to nepítajú a vôbec ich to ani nezaujíma.(deti 14r.-11r.)Najviac sa bojím žeto bude horšie a horšie...
danielasu,
"vek nejakej depresie" neexistuje. To mi pride ako vyhovorka.
Ak sa deti spytaju, kam ides, tak im proste povedz, kam ides a basta. Kedy sa vratis? Vtedy, ked bude cas. A basta. Deti treba naucit pochopit, ze aj ty mas svoju osobnost, pravo na svoj cas, na svoje konicky.
Dobrovolne sa "obetujes" a naco? Cakas, ze to niekto oceni? Preco by to robil?
A ist na muza placom - nedobry plan, potrebujes, aby ta lutoval?
Moja rada - uvedom si svoju hodnotu. Zajdi si do kadernictva, na kozmetiku, kup si nieco pekne - urob si taku obycajnu babsku radost. Zavolaj kamoske, kolegyni..., vybehnite si niekam na kavu, chod si zacvicit, do kina...
A HLAVNE - neries stale, ako ti tvoj muz nerozumie.
Su aj ine, zaujimavejsie temy.
A ta zmena mozno nebadane pride...
Eva ![]()
Prečo nejdeš s ním k bratovi , k mame. Deti sú dosť veľke môžu ostať doma samé, prípadne to 11. ročné zober so sebou.
Svokra býva hneď vedľa nás..tak si myslím že mu mamička až tak nechýba aby bol s ňou ..každý deň ju stále vydí ..aj ja!
Myslim, ze lydush to napisala velmi zrozumitelne a vecne, zi svoj zivot. Ved deti mas dost velke, preco by si nemohla niekam ist s kamoskou alebo kolegynou? Najdi si nieco, co ta bavi, sport, kino, kavicka. Ja mam dve deti, ale ked sa da vzdy niekam idem s kolegami alebo sem tam s kamoskou na kavu. Mala sice place, ked sa dozvie, ze nepridem pre nu do skolky ale ja viem, ze ocko sa o ne skvele postara. Nemam ziadne vycitky, pokecam si o vela veciach s mojim mm, ale potrebujem niekedy prebrat aj tie "nase zenske" talafatky ![]()
Ako sa vravi najlepsie zacat od seba ak kces nejaku zmenu a naozaj mas len 35 to je prilis skoro na to aby ta chytala depka
Diky za kazde nove rano...
zrejme aj ty beries ako fakt, ze on niekam ide. deti si zyvky v rodine zaziju ako beznu vec - neriesia. aj tak nic ine nepoznaju, tak preco by mali.
otazky pridu len ked sa stane nieco nezvycajne - mama ide na kavu na dlhsie prec.
ze mas pocit viny - to je len v tebe. je to cista hlupost, ty to vies. skoro vsetci ti, co sa dobrovolne obetovali pre rodinu, prisli potom s otazkou - kde je moja odmena? no nikde, vsak ta nikto neziadal, dala si sama (nehovorim o tych, ktorych to bytostne naplna a nic ine od zivota nechcu - odmenou im je, ze to mozu robit). keby si si zadelila cas inak a chodievala aj von, bol by to fakt. nikto by sa nepytal. vsetci by to tak brali.
ak ti manzel nebrani, postrazi deti, nerobi sceny, nevyhadzuje na oci "krkavciu mater", tak to proste rob. bud rada, ze nemusis o to krvopotne bojovat. aj v robote si beries dovolenku, nahradne volno, aj doma si ho vyber, ak sa da. preco nie? citis sa hadam divne, ked si vezmes dovolenku a si doma a nie v praci?
nic nebude horsie, neboj. len s tym zacni.
stale mas sancu zacat byt pre neho zaujimava. staci, ze budes mat oblast, ktora sa vola "moj zivot", kam nikoho nepustats, alebo len nakuknut, ked udelis vzacnu vynimku. ludia, ktori su citatelni, ktori su predvidatelni, ktori na nas visia ako privesok, casom zacnu byt nudni.
nic nepride rychlo, chvilu to potrva, ale pri troche trpezlivosti zistis, ze sa zase rozpravate o vselicom. lebo on ma nejae zazitky, ty tiez, vzajomne si mozete ponukat nove informacie.
nastojcive slzy, nastojcive mlcanlive pohlady, vynucovanie si pozornosti a ubezepeceni, ze to nie je tak zle, ze ta ma rad, ze ... - tym sa nieco dosahuje len v romanoch. v zivote to zafunguje snad dvakrat. a potom je chlap kompletne odolny (az na vynimky).
keby si o neho stracala zaujem, tiez by ta slzami len podrazdil a znechutil, nie v tebe prebudil opat vasnivy cit a bezala by si ho mojkat a uistovat a ospravedlnovat sa.
![]()
Eva ![]()
Do bodky súhlasím s Lydushou. Vzhľah je o dvoch ROVNOCENNÝCH ľudoch, to je jedna vec a druhá vec, nie je nemenný. Dennodenne ho treba udržiavať - ako kvetinku, aj tie zalievame.
,občas poutierame lístky
občas pohnojíme
,osprchujeme.
Skusila by som to prestať riešiť s mužom, ale riešila by som to od seba . Radíme ti tu viaceré podobne , tak snáď nie sme až tak mimo pravdy. A moc nad tým nerozmýšlaj a urob to
![]()
![]()
Eva ![]()
Veľmi pekne Vám všetkým ďakujem.Neverila som že mi niekto poradí,povzbudí ma.Ešte raz Vám ďakujem a určite si vaše slová vezmem k surcu a čo viac začnem znova dýchať.Bude to ťažké a denno-denný pohľad na nezáujem môjho manžela začnem zvládať a možno začnem vydieť aj s iného pohľadu.Držte mi palce!!!
danielasu,
preco si neverila, ze ti tu niekto poradi, povzbudi ta?
Co tak viac si verit?
Eva ![]()
lydusha,tak klobúk dole,tak perfektne by som asi ani ja nepodala ,super
,už je len na danielesu,či si z toho vezme ponaučenie
Doteraz som nemala odvahu niečo, alebo niekde napísať o mojom probléme.Stále som tajne dúfala, že si iba namýšľam,"a možno je to tak".
Som 15.rokov vydatá a ja začínam rozmýšľať či šťastne. Niečo sa v našom manželstve zmenilo. Manžel si ma všíma len ak niečo chce, rozprávame sa na témy ktoré sú len pre neho vhodné, inak sa nerozprávame.Možno je to len v skratke, lebo je toho viac,no ja cítim že ma už nepotrebuje, alebo dokonca už necíti ku mne žiaden cit-skôr som mu na príťaž.Nemyslite si nebolo to tak stále. O všetkom sme sa radili, riešili sme spolu problémy, neustále sme sa zhovárali, nehnevali sme sa dlhšie ako pár hodín/nikdy sme sa nehádali,takzvaná tichá domácnosť/, no teraz sa dokážeme nerozprávať aj týždeň. Prehodíme len slovká ohľadom naších detí.Je to smutné,ale nemám ani kamarátky, lebo som ich nepotrebovala,on bol mojim najlepším aj kamarátom. Čo sa zmenilo,alebo stalo neviem.Nikam nechodím,venujem sa rodine a on zasa trávy väščinu času so svojím bratom a mamou.Cítim ako keby od nás/mňa a detí/priam utekal.Chce sa mi vybuchnúť,vykričať sa,alebo dokonca to najhoršie "rozvod".Som ešte mladá a lásku potrebujem.Chcem toho tek veľa? Má niekto nejakú radu? Rada sa poučím.