Čo by ste robili...., Ja žena, Diskusie

Hej....ženieme sa, aby sme mohli robiť to, čo môžeme hneď....ŽIŤ

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

tak, tak

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem za pripomenutie, poznám to a je to navždy pravdivé - bolo aj bude.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja by som určite chodila naďalej do práce tak ako teraz....mám rada svoju prácu aj ľudí v nej...Potom by som finančne pomohla mojej úžasnej rodine, to sú všetci od mojej maminky,mojej dcéry, sestry ...až po bratrancov a sesterníce a ich detí a ich vnúčatá.....a potom by som podporila detské domovy, sociálne ústavy pre starých, chorých, domovy sociálnych služieb pre postihnutých - zriadila by som chránené dielne pre tých, ktorí ich potrebujú...potom by som podporila detskú onkológiu........ a...
juuuuj, to by som ale musela vyhrať poriadne slušnú sumu!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

..taktiež chodila do práce-ale asi len tak na 4h,potom pomohla svojej rodine cudzím tym len adresne(neverím všetkym tým ktorý robia zbierky apod)!!a hlavne odložiť aby som starobu prežila dôstojne a nebola okoliu na obtiaž..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

keby som vyhrala? pomohla by som svojej rodine cize by som to rozdelila detom nieco mne aby ma mali za co pochovat a potom by som sa dosyta najedla a nemusela ratat na kazdy den aspon jedno euro na chlieb aj o tom je zivot niekto ma ze nevie co s tym a niekto musi vyzit z 25eur na mesiac prajem vela zdravia v Novom roku

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

mna by ale trochu zaujímalo, čo by ste robili napríklad v pondelok ráno, ked vstanete. Len v taký obyčajný deň. A druhý zase. A o týždeň...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

co by som robila? urcite by som nenechala svoju brigadu co mam popri dochodku a ta je v pondelok stredu a piatok urcite by som isla do prace,snad by som si trochu polenosila ale to sa neda povedat pretoze nemoze nikto predvidat co by s nim urobili necakane peniaze

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Asi to co doteraz.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Prekvapuje ma to, že ste presvedčené o tom čo by ste urobili, ja si to môžem premieňať v hlave ako chcem, ale priznávam že v skutočnosti neviem čo by som robila, lebo som takú situáciu nezažila a ako by to zmenilo môj život a tiež je pravda že tak ako je to príjemná predstava tak ma aj desí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiez asi to co doteraz, len by som konecne travila viac casu s MM, lebo by nemusel pracovat. Mali by sme porobene okolo domceka, nemuseli by sme stale nieco opravovat, riesit, mohli by sme len tak sediet na terase, MM by sa venoval svojim zalubam, ja by som si mohla citat alebo pisat knihu len tak pre radost. Isli by sme sa spolocne s najmladsim prejst. Poobede by sme vyzdvihli deti, odviezli na kruzky, ziadna zmena. Ale venovali by sme sa viac sportom, mohla by som detom aj nam kupit napr. korcule, lyze, mohla by som sa ist len tak previezt balonom, navstivili by sme miesta, o ktorych mozeme teraz len snivat...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som robila v mojej robote na polovičný úväzok tak, ako to bolo do augusta. Len po tej výhre by ma už neštvalo, že je to za tak málo peňazí. Ale určite by som môjmu mužovi zakázala robiť tak veľa, lebo popri svojom zamestnaní má ešte jednu robotu, ktorá ho ale veľmi baví, len to má háčik, že ho celé leto nevidíme. A keď chcem, aby zvoľnil tempo, tak má výhovorku, že musí - kvôli peniazom - tak som zvedavá, čo by mi povedal, keď by sme nevedeli, čo s peniazmi. A dala by som si odsať tuk, ak by som na to nabrala odvahu

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Po niekoľkých rokoch čakania a vybavovania som dostala uznanie a výmer na invalidnú.
Nebolo to vôbec veľká suma.Samozrejme som sa potešila, vytešila a radovala.
Na druhy deň ráno som sadla k stolu a premýšľala čo idem robiť.V hlave obrovské prázdno. Akoby niekto vzal ciel. Posledne mesiace som denne riešila ,odvolávala a obiehala úrady. V časoch medzi tým som plánovala čo keď príde invalidná, komu vrátim prv čo si zaručene konečne kúpim a kam pocestujem.Plánovala som si, snívala ale vždy do dňa keď to príde. KeĎ to prišlo, doľahol na mňa smútok a prázdno.
Nie z vyšky či skorej z mála. Potriedila som čo je nevyhnute ale na vysnivane veci či cestovanie som zrazu nemala chut.Neviem straxh že si splnim sen a už to nebude sen ale spomienka.
S pocitom aby som nerozfrcakala eurička ved ked konečne mám musim si odložiť. Pocit že nie je nute nikam volat ,nehat riešit a vysvetlovat. Tak ako to bolo uplne šok nevybavovat nič.
Na prve dni som to poriesila svojsky nemám čo robit ,upratovala som všetky skrine, vyhadzovala uložila vzorne. tešila som sa ako som šikovná ked mám tolko čas.
Potom nastal taký prázdny čas ked som skutočne nemusela nič ...začala som den vopred plánovat ...aj ked ostali po niekom špinave riady som brala ako potešenie a naplánovala som si kedy ich pojdem umyt.
uživala som taku ako by slobodu, vedomie že peniaze pridu vždy v tom istom dátume . vrhala som sa do ručných prác , učila som sa nove techiky.vrhla som sa do varenia a pečenia. tešila som sa kolko ja mám času ...
Ked som zistila že manžel priberá ako ...schladilo záchvaty pečenia a varenie.
Dokončila rozrobené čiapky i šály. Prišlo asi najhoršie obdobie vedomie relatívnej schopnosti že ved ke´d rozumne rozdelím dokážem poplatiť a aj žiť môžeme bez nervov čo zajtra a za čo do hrnca.
Tá ulava a akoby odvalenie balvanu zodpovenosti z pliec.Hned ale nasledovala totálna depresia. Nemám komu volat , nemám čo rieišť som nepotrebná ..
Prišla samota, uzavretosť. Dosť dlho a za pomoci, alebo iba vďaka rodine som začala snívať o niečom inom,zamestnávala som si hlavu akoby myšlienkou a nove plány čo chcem urobiť , vyskúšať a zvládut.
Na základe toho si vôbec, ale ani trošku si neviem predstaviť vyhrať či zdediť toľko že by som nemuselo ni riešiť ,postupne by som s chradla
upadla by som so jednotvárnosti . Aj keď viem aspoň niekolko veci čo by som teraz snívala ako trénovala na to čo príde. Viem že by to bolo pre mňa moc ťažké. a určite veľmi náročne, Ale ako stučne si neviem odhadnuť vlastne ako by som reagovala

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Prajem veľa pokoja v duši, takého radostnejšieho, veľa aktivít, ktoré pohladia dušu a predovšetkým veľa zdravia celej rodine.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem za celu rodinu

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

áno, tieto pocity som nejak mala na mysli. zatiaľ som to zažila len raz a v malom, ale aj tak to zanechalo vo mne hlbokú stopu. Je to už viac ako 25 rokov, ale stále si pamätám ráno po štátniciach. Dovtedy sa všetko odkladalo po štátniciach. A zrazu som sa nemala na čo vyhovárať. Všetko sa predomnou otváralo. Už nikde neurčoval môj život všetko bolo v mojich rukách, nebolo sa na čo vyhovárať, že sa učím, že musím to alebo ono a ja som sa toho na chvíľu zľakla. Fakt len na chvíľu, lebo prišlo iné.
ale sú v živote momenty, ke´d si človek dosť jasne uvedomí, že zrazu je všetko inak. A čo s tým.

Mala som pocit, že to koníčky zachránia. Ale ty máš kopec koníčkov a tiež to nepomohlo...

Kedysi dávno, keď som videla zahraničné časopisy, v ktorých boli obrovské prácne štrikované deky, tak som nechápala. Alebo zložité vyšívané obrazy.... Dnes už chápem, že zrazu človek potrebuje, aby niečo po ňom ostalo. Aj keď to možno bude zavadzať :)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dáška rozumieš presne čo som sa snažila vyjadriť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Karolínka, chápem a , presne sa stalo toto aj mne, bola som ešte mladá 34 rokov po pár týždňov slobody a oddychu, nastala krutá realita a ja som od 5 bola na okne a závidela tým ktorí utekajú do práce. A to som na poslednej práci najviac nemala rada, že som začínala o 6.
Vtedy sa všetky hodnoty pomenili a ja som pochopila to čo som stratila.
Každé veľké ochorenie nás prinúti zmeniť veľa z našich plánov či ideálov.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

och joj práve som prišla na to, že sa komentár pridal
Prosím ospravedlňujem sa, ak si všimnete čas kedy som písala
Užívam lieky na spanie. Niekedy sa stane, že nezaspím ale nie úplne mám pod kontrolou čo robím
Už som skutočne kde čo vyviedla.
Poznáte ma, mám problém s pravopisom, som dys....
Za obsahom si stojím tak to vidím a tak som prežívala.
Predpokladám, že len málokto vydržal čítať.
Nie je možné prosím to vymazať alebo opraviť ?
Matne si spomínam, že po písaní komentáru som začala opravovať "červené"
ale nakoniec som odišla zo stránky s tým, že som nedala uložiť.
No zjavne som urobila iné ako som plánovala. Prepáčte