Ahoj tina9, plne s tebou suhlasim, s detmi som bola doma rozdielne - so synom rok a s dcerkou 3 roky. Mala som pocit, ze som syna obrala o dva roky stastneho destva - cas, kedy mna aj manzela najviac potreboval. Ale lasky sme im davali aj davame dodnes dost - dieta musi citit, ze ma rodinu, ma sa komu vyzalovat a s kym pomaznat.
Detom so citavala kazdy vecer rozpravky, obaja mali svoju najoblubenejsiu knizku - synovi to trva dodnes (myslim citanie knih - aj ked nie rozpravok, ale literaturu faktu).
Kazde trapenie odobera cloveku (malemu aj velkemu) vela energie. Tesme sa z malickosti, nielen z dobrej vyplaty ci "vydareneho biznisu". Stretavajme sa s rodinou, s priatelmi, kym sa da - chodit palit sviecky na hroby uz nie je to prave orechove ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
)a usmev dokaze aj
zazrak.
Práve mi napadla jedna úžasná myšlienka. Na svete nie sú zlí ľudia, len nešťastní. V dnešnej uponáhľanej dobe kedy máme "všetkého dostatok" - chápte ako že nehladujeme, nemrzneme na zime pociťujeme nedostatok toho, čo vieme rozdávať neobmedzene bez akejkoľvek ujmy - a to je LÁSKA
Čo keby sme začali všetci od seba a šírili okolo nás viac tohto vymierajúceho citu. Napríklad namiesto kričania na deti, že sa opäť hádajú ich pohľadiť a milo povedať že ich máme radi. Nakoniec si to osvojí aj naše okolie a my tu budeme čítať viac pozitívnych príspevkov a budú iba šťastný ľudia, lebo láska aj hory prenáša a šťastný človek je oveľa silnejší. Tak hor sa do práce!!!
