Ja si ti tak veľmi rada pozerávam tie staré "motivačné" filmy. Taká Dovolená s andělem, keď pozeráš ako v duchu niečoho kolektívneho s chuťou makali na tej letnej škôlke, či čo to bolo. A takých filmov je veľa, kde ten spoločný či spoločenský cieľ motivoval ľudí. To ti je normálne pasia pozerať, ako ľudia niečo robia, ako im to ide od ruky. Neviem, nejak to "nudím sa" momentálne mladých nechápem. Ja som sa nemala veru kedy nudiť. Na strednej som robila v 2 stredoškolských novinách, chodila na klavír ... na rande 
.
Momentálne aj ja mávam také to obdobie nič sa mi nechce a len vegetatívne vypnutá som po robote s knihou, štrikovaní či pri TV. Ale zas si musím povedať, že do vtedy makám v robote a doma okolo hrncov.
Hnací motor hovoríš?
Tak u mňa hnací motor je často rodina, termíny a návšteva (hlavne upratovaní 
- to ti ide tak zľahka ).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... momentálne tú chuť masovo sa do niečoho zapojiť vidím jedine na nesprávnych miestach. Asi by sa malo začať znovu so spoločnými projektami - žeby sme zaviedli upratovanie školy, okolia bytoviek, natierania plotu v škôlke a spol? 
už len každé iné, ako by ich ani jedna mater nemala..., už len to čo ako tak fungovalo pri starších, pri najmladšej už nefunguje ...
...ak by sa to dalo popísať, trpím akýmsi syndrómom vyhorenia a ten mi prináša rôzne stavy, od podráždenosti až po depresie.
Raz za čas sa s našimi staršími deťmi stretneme pri viac či menej búrlivej debate na tému nášho vnútorného pohonu. Čo nás vlastne núti pracovať, keď by sme mali teoreticky oddychovať? Je jedno či ide o upratovanie, prácu okolo domu, alebo aktivity spojené s našou profesiou.
Dozvedám sa, že sme deti vychované socializmom, ťažkí workoholici, že si nevieme život užívať, vychutnávať ... Jasné vyložím si nohy na stôl a navarte si sami, keď ste hladní.
Rozmýšľam čo je pravdy na tom, že v našich mysliach zostalo tej socialistickej výchovy celkom dosť. Ako dieťa som už vtedy spomalená často počúvala "Delej, delej ať seš v novinách ..."
Nedávno som čítala článok o tom, že minulé storočie sa nieslo vrámci motivácie v zmysle "Cukor a bič" A veru, keď tak pospomínam na svoje detstvo, keď som chcela večer pozrieť nejaký film, musela som spraviť to a to ... Ak som chcela niekam výnimočne ísť tak to bolo podobné. Ja "dobré" dieťa si zase až tak nespomínam na zákazy. Len vo mne ostalo, že všetko si musím zaslúžiť, nejakou aktivitou, prácou ....? Znie to zvláštne. Som síce spomalená a fyzicky sa u nás doma nepretrhnem, ale som ozaj ťažký workoholik a podobne som fungovala vrámci školy. A je to zvláštne, lebo som vo svojej prapodstate umelecká zasnívaná duša.
V spomínanom článku som sa dozvedela, že hnacím motorom človeka v 21. storočí by mala byť túžba, byť dobrý v tom čo robím, čo ma baví ... bez akútnej potreby mať veľké zisky, čo patrilo vraj k minulému storočiu a určite aj ku kapitalizmu a neviem čomu u nás po revolúcii.
Chápem, že mi dospelí, vychovaní v inej dobe a žijúci tak odlišnej, sme v mnohom zmätení. Nemyslím, si že naša pracovitosť je nám na škodu, ale ... Asi majú v niečom aj naše deti pravdu, život si treba viac vychutnávať, nešaliť sa za každú cenu, radosť zo života si nemusíme zaslúžiť ťažko odvedenou prácou?
Už len veriť, že naše deti, si nájdu tú svoju správnu motiváciu, nielen pre šťastný život, v ktorom sa žije zo vzduchu a z lásky, ale by vedeli naplniť aj svoje základné hmotné potreby a zároveň si pri tom vychutnávať každodennú realitu.
Dievčatá, čo vás ženie dopredu, pri upratovaní domácnosti, naplňaní výkonov v práci? Sú to zakorenené myšlinkové pochody, ktoré nám do hláv nasiali naši rodičia, spoločnosť... Napríklad, že poriadok musí byť, čo keď k nám niekto príde....? Ako môžeme relaxovať, keď ... a treb aveľa pracovať ...
Ešte by som našla celkom peknú tému hnacieho motora, takú hlboko schovanú na dne mojej duše, s otázkou, čo komu potrebujem dokázať, že sa neviem zastaviť?
Devy krásne, ako ste na tom vy, s vlastným hnacím motorom? Aj vy máte pocit, že naše deti sú úplne iné, že im pre zmenu chýba akákoľvek motivácia?