Tak mne zase hovorievali, keď som bola v takom tom podivuhodnom rozpoložení (PMS): "Nevieš, čo chceč, ale nedáš pokoj, kým to nedosiahneš." Väčšinou to riešim čokoládou. A multitaskingu sa nevyhneš, s tým sa treba zmieriť.
To si lepšie na to ako ja s "diagnozou" permanetne PMS 
Moja mladšia, tu druhú časť dotiahla do absolútnej dokonalosti. Vie veľmi dobre čo chce, ale spraví všetko preto aby to nedosiahla, neviem či sa to dá nazvať , že robí drahoty?
Niet nad čokoládu. 
Neviem, či mám právo a krízu stredného veku, ak áno, tak ja si hovorím, že nie:))) Ja som ne(s)pokojná stále. A keď som náhodou spokojná a nedajbože si uvedomím, že som spokojná, hneď začnem byť nespokojná, lebo viem, že keď som príliš (s)pokojná príde preplesk nevídaných, ba priam intergalaktických rozmerov a stane sa niečo, so ma z toho radostného bytia preberie:)))) Takže sa snažím byť v strehu, ale nie príliš:))) To robenie desiatich vecí naraz, to neriešim, to sa inak nedá. Možno to niekto vie, ja to neviem. Nebudem sa znásilňovať...
Bude to predsudkami v štýle "Nechváľ deň pred večerom, či ..." ? Abo slovenská nátura nepraje optimistom, spokojným ....? 
Ako to je - len aby sme to nezakríkli?
Skôr je to o bdelosti a mojej potrebe stáť nohami pevne na zemi:)))
Kamila tak zvažujem - čo by si chcela ešte viac? - vieš spať aj počas varenia / no ved to vyhoda ako šľak/ v noci môžeš štopkať
Žiješ krásny život, vieš že so správnym človekom, užívaš si deti a prídu vnúčatá a to je už iný level. Raduj sa tak aj nadalej.
Vieš existujú dva typy žien, tie čo radšej nič nerobia a tie druhé, ktoré vedia desať vecí robiť odrazu, tomu sa hovorí umenie.
No a tiež poznám ženy ktoré celý svoj život hľadajú vinníka vo všetkom a za všetko a tie druhé ktoré vedia priznať aj pozitíva tým svojím.
Ja si uvedomujem, že mám všetko, len ako to bolo v tej prvej hláške, trochu viac života- energie do toho ...
Ale spravila som si dnes šalát na obed. Vonku je veľmi mokro ta nemôžem ísť na záhradu burinu ťahať, tam bude pes zakopaný.
super, len aby to nedopadlo ako u mňa už tretiu noc som sa zobudila na to že som poriadne hladná. tiež som zaradila šalatiky a pod.
Ja idem na to pozvoľna, ja sa ľubim, vidiš ďalšia dedkova hláška, na začiatok som zaradila šalát namiesto jedného chodu, obed abo večera .
Tak veru, musím sa ľúbiť aj ja trochu viac a večer sa aj najesť.
Idem kus rozmýšľať nahlas, prosím berte ma s nadhľadom.
Vrámci hesla: "Šalena ja bula ..."
Myslím si, že u mňa sú ešte stále vysoko aktuálne vety, ktorými ma s úsmevom častovala mamka, ešte za mladých čias.
- Trocha života do toho umierania ...
- Dělej, dělej ať seš v novinách ...
- Zostup z výšin ...
K tomu pridám môj výrok:
- Som spiaca krásavica, už len keby som bola taká krásna aká som spiaca.
Mala by som voľačo so svojím životom spraviť. Chce to zmenu, už to nie je vôbec zaujímavé.
- Manžela nevymením, ten je mojou základnou istotou. Po 26-tich rokoch už viem, že je to konečne zdravý vzťah z mojej strany, lebo viem, že mi dáva, všetko čo mi vie dať. To chýbajúce si musím dopriať sama. Zo zvyšných oblastí svojho bytia som dosť zmätená.
- Deti tiež nevymením, však ich mám za odmenu, hlavne najmladšiu.
- Prácu? Tu je na mieste otázka čo by som robila iné?
- Vlastnú hlavu, to asi nepôjde ...
Asi by som mala začať čím, čo nie je ok v mojom živote. Asi zmätok v mojej hlave. Chcela by som, byť tu a teraz- keď pracujem ta pracujem, keď upratujem ta upratujem, keď oddychuje ta relaxujem a keď varím ta varím ... Dokončiť čo začnem a neskákať ako splašený kôň z jedneej aktivity na druhú. Abo si ten môj guľáš začať viac vychutnávať? Ani neviem čo je schodnejšie. Žeby radosť z roho zmätku?
Všade sa na nás valia informácie, sme strojcami svojho šťastia, stačí sa rozhodnúť, že chcem byť spokojný a šťastný a budem ..... Je to tak jednoduché? Čo s tými zbesilými šeptajucími démonmi v podvedomí, niečo nie je v poriadku a ja ani netuším čo, ale ...
Už viem čo potrebujem byť istotou sama pre seba. Zaťial som deťom a poniektoré je ešte mladé ...
Ta tak s nami dievčatami aspoň so mnou. Nesmrteľnosť chrústa som nevyriešila, ale rozhodla som sa, že zahájim terapiu šalátmi.
A mal aby som viac brať ku srdcu niektoré výroky môjho dedka, už tu boli párkrát, ale stoja za zopakovanie:
- Pánboh nekazal šaliť sa ...
- Dve roboty naraz nerobím ...
Dievčatá, ako riešite vy, krízu "stredného" veku?