čo s tým??

ja sa cítim takto podobne, nie je to nejaká "epidémia"?

Dievčatá, nevešajte hlavy!!! To bude len týmto ročným obdobím a v poslednej dobe je aj také počasie
Ja si tiež niekedy uvedomím, že idem ako na autopilota- stále to isté dookola...do zblbnutia. Vtedy sa zastavím a snažím sa nájsť okolo seba aspoň niečo pozitívne. Je toľko vecí, ktoré prehliadame okolo seba- takí zahľadení do seba.
My keď sme sa presťahovali nemala som tu dlho žiadnu kamošku.Až tento rok som zistila, že jedna mamička, s ktorou sme sa stretávali 3 roky v škôlke a prehodili pár viet o ničom, je celkom fajn baba a teraz spolu prekecáme aj nejakú tú hodinku- dve Zrazu sú z nás kamošky a predtým sme okolo seba len chodili
Určite aj okolo Vás sú skvelí ľudia, len ste to ešte nezistili. A možno niekto z NM býva niekde blízko...

možno ten nepríjemný pocit prejde i sám...môj veľký vzor je môj priateľ on je flegmatik, porozpráva sa s každým,ale nerieši kto je skutočný priateľ(bo osobné veci nevešia nikomu cudziemu na nos-pravý opak mňa )poznáme sa 3roky ale ani raz som ho nevidela nahnevaného,iba raz smutného(keď sme prišli o miminko)-proste pohoďák...takže skús neriešiť ľudí, neber ich ako že ich potrebuješ ale že sú tu ,a keď že máš dobrého muža a máte toho hodne spoločného,tak je to určite i tvoj priateľ

Noemi, všetko bude dobré. Pred vianocami ľudia často premýšľajú a neveriacky krútia hlavou nad tým, čo sa im to deje. Prichádza čas kedy budeš stále viac pociťovať krivdy ľúdí okolo seba a bude ti vadiť každý sebemenší podrazík či hlúpa poznámka. Tento stav poznám a mám často chuť písať takto ako ty.
Ja viem že je to slabá útecha, keď máš chuť škrípať zubami, ale sme tu my.
Ak chceš pošlem ti číslo a môžeme pokecať možno ti trošku zdvihnem náladičku a vyčarujem ti úsmev na tvári. O pár dní to možno budem potrebovať ja

noemi, ci mi veris alebo nie ja ja som na tom presne tak. Som tu nová a som rada, ze sa tu nieco dozviem a zistim, ze ja ini ludia maju podobne problemy, ako ja, hoci sa vobec nepozname. Ja mam tiez peknu rodinu, manzela, dve deti, a mam pocit ze najblizsi a kamarati ma poznaju iba ked nieco potrebuju. Ja sa utesujem, ze zaklad je rodina ale niekedy mi ta naj kamoska chyba.

Noemi, nastastie v zivote to tak chodi, ze po kazdej zime pride jar a do nasich zivotov vstupi . A netyka sa to len rocnych obdobi. Pekne si to sama napisala, potrebujes pohladenie na to, aby si tymi chladnejsimi dnami teraz presla. Posiela ti aspon taketo virtualne . Ver, ze aj tieto obdobia maju svoj vyznam, stahujeme sa do seba, tazsie sa nam dycha, prehodnocujeme vela veci, zamyslame sa nad ludmi v svojom okoli a napokon z toho vyjdeme trosku mudrejsi a zrelsi. A objavia sa prve snezienky v podobe dobreho cloveka, ktory si na nas nezistne spomenie, noveho kamaratskeho vztahu ci peknych zazitkov...a uz sa to rozbehne a nasa dusa sa preziari. Ako hovori Anna zo Zeleneho domu, nikdy nevieme, co pekne nas za zakrutou cesty caka a to je na tej ceste zaujimave .

Niekedy aj tá izolácia celkom dobre padne. Tiež som prekonala relatívne nedávno menšiu krízu a takmer som z domu nevystrčila nos a potom sa to začalo pomaly vracať do normálu. Zavše človek asi potrebuje tých reálnych ľudí nechať vonka na nejakú dobu a potom sa objavia nejaké nové ciele, záujmy, činnosti, ľudia alebo sa dá s chuťou vrátiť k tým starým.

ahoj noemi,
vies co robim ja,ked mam depky? stiahnem si nejaku blaznivu americku komediu. ok,viem ze daktore su fakt stupidne,ale dobre sa pri nich odreagujem. posledna vec co chcem pozerat po celodennom kolotoci je nejaka tazka drama alebo tragedia.
minule som videla fantasticky film,parodiu na spidermana.superhero movie. prisaham ze zvlast pri jednej scene,som usilovne krizovala nohy aby som pred mojim muzikom necvrkla do gati. vrelo odporucam.

ahoj noemi...tiez viem ,ako sa citis ,pretoze je to ako by som pisala ja...momentalne prechadzam velkymi problemami a tiez by som potrebovala niekoho,kto by pohladil moju ubolenu dusu,kamaratku ,ktorej by som mohla vsetko povedat,tak od srdca,doverovat jej ,...aj ked mam tiez svoje deti,ktore ma chapu ,manzela,predsa by to chcelo tu kamosku...takze nezufaj,ani ja nebudem posielam velke objatie a pohladenie...drzme sa ..mas tu mna ,ked budes chciet

ahojte všetky.
Mam tiež ten istý pocit.Odkedy som na materskej to ako keby som bola izolovaná od ostatných.S kamoškami som už nemohla hocikedy vyrazit,tak sa mi to preriedilo a celkovo sa mi život prevrátil na ruby.Zrazu len varím,pečem,perem,chodim na detké ihrisko alebo do detského centra a tam témy su len o detičkách.Ale som stráááááášne rada že mám moje zlatíčko Simonku,aj ked to je anjelik s rožkami.Kiež by sa to tak dalo ako píše apple,to dokáťe len silná osobnost,ja ludí potrebujem,ale zistujem že v mojom okolí je tých pre mna správnych málo.Ešte že som našla túto stránku,pohladenie na duši.