čo so mnou

Ale Manila! Vobec si sa nerozpisala!
Vies comu sa cudujem? Ze vobec dokazes ziarlit. To ja pri tebe som uplne vyhorete, a vychladnute kachle. Neviem ci manzela nemam dostatocne rada allebo co, ale ja vobec nedokazem ziarlit a dokonca, keby mal niekoho, tak to povazujem za srandu.
To ten tvoj je taky fesak, ze ziarlis?
Vies, ze cim si lahostajnejsia tym si lakavejsia pre "martanov"? Lebo sa musia snazit a bojovat, tak tuto tisicrocnu mudrost zuroc a este vela sa smej. To sa im paci, lebo nemaju radi problemy.
A ten psycholog mi pripada velmi vagny. Asi by som sa nanho vykaslala. Je ich dost, tak skus najst takeho(taku!) co ti sadne.
Drz sa a keby daco pis!

Manila, práve tam kde si skončila , začni!..." A moje sebavedovomie kde si?????????????", keď ho nájdeš a začneš pekne po poriadku ho obnovovať, či znova budovať, práve to je cesta k riešeniu žiarlivosti...aspoň teda z mojej skúsenosti...
tiež ma trápil tento problém a dokonca som v najhoršom období vyhľadala psychologičku- tiež mi nejak nesadla, mala som pocit, že jej je moje trápenie smiešne a vyjadrovala sa k mojom pocitom pomaly až pohrdlivo ...viac som tam nešla
... na základe rôznych článkov a kníh o žiarlivosti som si začala viacej všímať svoje reakcie, všímať si to, čo vo mne väčšinou naštartuje tieto pocity...vždy to bolo najhoršie vtedy, keď som sa sama cítila frustrovaná, škaredá, menejcenná, nešikovná,...atď...práve vtedy tá potvora vyskakovala najviac ...preto si myslím, že tam je cesta- zvýšiť svoje sebavedomie a sústrediť sa viac sama na seba a vlastnú spokojnosť...mať vlastné záľuby, nebyť závislá od partnera a jeho času stráveného v mojej prítomnosti...
...niekedy dávno som si myslela, že žiarlivosť je normálna (kto nežiarli nemiluje ), ale postupom času sa môj pohľad menil a súhlasím, že žiarlivosť je povahová vlastnosť (sama poznám ľudí, ktorí absolútne nežiarlia a vzťahy majú O.K.), ale nesúhlasím s tvrdením, že sa s vekom bude len zhoršovať ...bude sa vyvíjať tým smerom, ktorým len TY SAMA dovolíš!!!
juj, ale som sa rozpísala, tak už len posledá moja rada, ktorá u mňa zaberá...ak sa dá , vyhnúť sa situácii, ktorá u mňa žiarlivosť väčšinou vyvoláva (aspoň teda dovtedy, pokiaľ ju nebudem schopná zvládnť), ... keď na mňa prídu myšlienky, ktoré viem, že by smerovali týmto smerom, proste ich nepustiť ďalej, nerozvíjať katastofické scenáre...sústrediť myšlienky úplne iným smerom, dostať zo seba von negatívne pocity- na toto je ideálny šport, či hocijaká fyzická aktivita...proste nájsť pre seba to , čo Ti najviac bude vyhovovať

Ja by som tiez povedala, ze na ziarlivost je len jeden liek- mat rad sam seba.
Ak sa nemame radi my same, ako nas maju mat radi ti ostatni- vratane partnerov? A vsetko, co napisala renka- absolutny suhlas.
Zacni sa mat rada- to ako vyzeras, co robis,kde byvas a ludi, ktorych stretavas....
Napis si na papier tri veci, ktore sa Ti na sebe pacia, tri vlastnosti, na ktore si na seba hrda, a tri cinnosti- ktore ovladas len Ty a napr. ja by som s tym mohla mat problem..... tento listok si nalep na chladnicku alebo len tak, nos v kabelke- a vzdy ked si budes mysliet, ze to zas na Teba ide- precitaj si ho a s myslienkou, ze pre tieto veci sa mas rada a maju Ta radi aj ini.
ivet

Baba, Renka aj Ivet, velmi krasne a mudro... Nasla som v tych odpovediach vela mudrych rad... Dakujem aj ja a Manile drzim palce... Dobre poznam jej pocity a naozaj ziarlivost je uzko spojena so sebavedomim....

http://www.nanicmama.sk/ja-zena/ziarlivost