Min.rok som si nestihla podať prihlášku do školy-z pohodlnosti...Odkladala som to,že mám čas a zrazu ups-čas vypršal.Tak dúfam,že tento rok to už stihnem
a od septembra budem študovať...
.Urobím si pedagogické minimum a budem učiť detičky v škôlke
Neviem, či som zrovna toto MALA stihnúť, ale viem, že ešte v teenagerských časoch ma všetci nabádali, aby som išla hrať basketbal (to ani nie som nejak extra vysoká, to len všetci u nás v rodine boli jdnoducho nižší) a ja som o tom nikdy nechcela ani počuť. Ja som veľmi chcela jadziť na koňoch, ale to mi zase nechceli dovoliť, že budem mať krivé nohy (ozaj Manny ako je to?).
Spolu s rodičmi sme často rozmýšľalôi, či sme v 68 MALI zostať v Juhoslávii, keď primašírovali naši červení bratia, boli sme tam zrovna na dovolenke (práve za účelom stretnutia s otcovým bratom, ktorý žil v USA a inde sme sa stretávať nemohli)- lenže doma ešte boli obe babky o ktoré sa bolo treba postarať a tak sme sa vrátili.
No a potom - muž ma po revolúcii dosť tlačil, aby som si urobila skúšky na súdneho tlmočníka (predklady s pečiatkou), bola som dosť dlho na materskej, ale furt som mala nejaké dôvody, prečo teraz nie,... dnes vlastne všetci v rodine hovoríme, píšeme, čítame anglicky, ale keď najstaršia potrebovala preložiť diplom, bolo nám to prd platné, lebo nikto z nás nemá ten blbý okrúhly štempel.
Prepac mischel, ze to tak napisem, ale toto je uuuuplne nespravny pohlad na vec
Tiez som kadeco "nestihla" ale stale MAME CAS. Teraz chodim na VS, teraz chodim na vytvarnu do LSU (za sociku som nemala talent, ci co
), teraz mam skvele dieta a ked na to pride, a bude sa mi chciet, tak aj po francuzsky sa zacnem ucit!
Staci chciet a prekonat prvotne obavy. najlepsim dokazom je moja mama, co si ako dochodkyna kupila bicykel, po ktorom tuzila cely zivot (hned na prvej jazde si potom vyvrtla na nom koleno, ale to je iny pribeh )
Takze neplac, co si nestihla, ale nastartuj sa!
Ja napríklad neplačem nad tým, čo som vyššie napísala, že som nestihla, nespravila - len sa nad tým občas zamyslím - čo by bolo keby......
ivet
Súhlasím, tiež som na veľa vecí nemala čas 
(teda vlastne dosť času len sa mi nescelooo). A tak teraz na staré kolená študujem na VS, začali sme stavať dom snov a dúfam, že čoskoro rozbehnem svoje podnikanie. Chcem sa aj naučiť dobre kolieskovať (kolieskové korčule) a angličtinu. Dúfam, že do osemdesiatky to postíham 
. Takže môj názor je: Baby nesmúťte, ale naštartujte sa
Co som nestihla? mam 30 rokov a zatial mam pocit ze som toho stihla az privela, pocit ze minimalne polovicu z toho co som stihla som este stihnut nemala. V sedemnastich som sa stihla vydat, do 19-tich som stihla mat 2 deti, do 25-tich som sa stihla rozviest nadviazat novy vztah ktory som uz stihla ukoncit,stihla som byt uz aj nezamestnana-uz to nastatie nie je tak, stihla som otvorit a zavriet vlastny obchod, medzitym nejako vychovat svoje dve deti, na ktore som zatial pysna, da sa povedat ze vdaka pomoci mojich rodicov som popri materstve stihla aj spolocensky zit. naozaj som toho stihla vela.
Napada ma vsak jedna vec ktoru som nestihla, nestihla som som schudnut 20 kil ktore som popri tom vsetkom stihla niekde nabrat. no tak hadam este toto chcem stihnut a uvidime co vsetko este....
Ked sa pozeram vo svojom zivote dozadu, rozmyslam tak, ako kazdy co som mohla urobit inak, ale napriek vsetkemu som spokojna so svojim zivotom a som rada ze mozem zit prave tento zivot...a to je velmi dolezite
noooo tak s tými kilami to som ani ja ešte nestihla, a bohvie či sa mi to raz podarí
Mi ani nehovor..prave dnes mi mama splechla, ze vraj videla si svagrinu ako pekne schudla a to uz dva mesiace po porode? Lebo cvici... No baby, kedy ja mam cas este cvicit? Viem ze by bolo dobre sa rozhybat, len keby mal den aspon o dve hodiny viac...skoro ma nastvala, ale som si povedala , ze sa nemam kam ponahlat, no nie? Skor ci neskor sa to podari aj mne
Mikve . Ja som sa nestihla naučiť dobre po anglicky, naučiť sa šoférovať , cestovať a prečítať zopár kníh, ktoré sa mi páčia.... Ale ja to dobehnem, ešte do 90-ky mám čas
, nič nie je stratené
Suupeeer baby ja viem ze mame este cas ale niekedy sa predsa len nad tym zamyslim ze co by bolo keby. A co napisala Mikve- no dievca sak sa tak neponahlaj mas este cas A minuly rok som si kupila auto a soferujem uuuplne sama co bolo predtym pre mna nepredstavitelne.len s tou skolou neviem, no nechce sa mi
Baby, ja som práveže taká povaha, že sa snažím furt všetko stihnúť, aby mi život len tak nepretiekol cez prsty... Ale tak sa snažím a tak sa do všetkého púšťam, že spätne mám pocit, že si ten život vôbec neužívam. Furt sa niekam ženiem, kombinujem, myslím dopredu a nič nevymyslím... Chcela by som vedieť len tak nechať sa unášať a užívať to, čo práve bolo priviate. Ale len čo sa o to začnem pokúšať, láka ma vyvinúť nejakú iniciatívu, nejak sa zapojiť, zmeniť chod udalostí... A som tam, kde som bola.
Záver: Stihla som toho až-až. Ale nič som si poriadne nevychutnala.
Otázka do pléna: ako zistiť, čo je skutočná povahová črta, ktorá sa nedá zmeniť a čo je návyk/zlozvyk? Kde sú hranice? Vy to viete posúdiť (seba)? Stále som neprišla na to, proti čomu sa dá "bojovať" a snažiť sa v tejto oblasti vylepšiť a ktoré sú tie veci, na ktoré si proste musím zvyknúť, zmieriť sa a ísť ďalej... Hm?!
Konvalinka najlepsia je podla mna taka psychologicka hra ze skusme poradit sebe ale z pohladu niekoho druheho na nas.priklad spytam sa manzela co myslis ze mam to urobit? a on ze urob ako myslis no srsim vtipom
Baby tu veľmi často radia, že odpoveď nájdeš v sebe. Ale ja som presvedčená, že práveže o sebe nevieme triezvo uvažovať a taký pohľad nezainteresovaného môže v mnohom pomôcť... 
Mischel, ako keby si hovorila o mne s Ondrom.
Myslim, ze vsetky veci, ktore sa v mojom zivote doteraz diali, sa diali v spravny cas, nic som nezmeskala, na vela veci, co som stihla, som hrda, vela planov a snov mam este pred sebou. Jedina vec, ktoru som nestihla a je mi jej velmi luto, je to, ze som sa nestihla porozpravat s mojou starkou ako dospela zena a matka - ze mi odisla, ked som mala 14 a bola to ta najbabickovejsia babicka na svete s velikanskym dobrym , ktora mi dala vela do zivota. Kvoli nej by som rada vratila cas nazad, kvoli nicomu inemu .
Jéééj, vidíš, na toto by som skoro bola zabudla - takú babičku som mala aj ja ale okrem toho to bola absolútne totálne najšpicovejšia kuchárka na svete, ako mladé dievča slúžila v šľachtických rodinách vo Viedni a v Pešti, tak sa naučila, čo chutí "panským jazýčkom" a potom z toho ťažila celý život. Ale tiež odišla, keď som bola ôsmačka - a to veru nie je vek, kedy by sa záujem sústreďoval na recepty a veci okolo kuchyne. Takže - nestihla som sa naučiť všetky tie úúúúžasné pochúťky robiť (a zachovať ich tak pre ďalšie generácie, lebo to boli veci, čo dnes mnohí ani nevedia, čo to je a nie že ako sa to varí - napríklad taký cisársky trhanec
+ uslintaný smajlík k tomu)
adus ja robievam cisaarsky trhanec...
Vidíš - tp sú tie rakúsko-uhorské tradície - ja viem prečo mi je tou monarchiou tak ľúto
chces recept?xi
Nooo, aj to, ale ja by som radšej ten trhanec už hotový
to veriim..ale inak to je lahkee...nenarobiis sa..ked budem mat chut hodiim ho do receptov:)
tak v bohatych rodinach sluzila od 15-stich zasa moja druha babi, preslavena kucharka, vzdy sme sa oblizovali...a ja som to stale brala ako taku samozrejmu vec, ze este je kopec casu - naucit sa tie jej grify, povypytovat sa - babi, toto ako?...pred par rokmi spadla, udrela si hlavu, rozbehol sa jej Alzheimer a vsetko kucharske aj domacke umenie nam zaklial na nedostupny klucik...Takze vidis - dalsia vec, ktorej mi je luto, ze som nestihla...mohli sme si vymienat presporacke recepty
veru veru, skoda ze nemozeme - ja niektore tie chute este teraz citim na jazyku! A je mi to skutocne luto, ze som to "netihla" sa naucit. Niekedy sa da trocha experimentovat - napriklad take citronove palacinky - neviem ako ich robievala moja babka, ale ja ked som zacala varit, tak som ich tak velmi chcela, ze som si to sama vymyslela - urobim klasicku palacinku, do stredu nasypem "ciarocku" praskoveho cukru (ako kokain v tych americkych filmoch) a pokvapkam citronom. Nie je to uplne take, ako od babky, ale aspon sa to k tomu prilizuje.
lobelka ale ona to pocuje,ked sa jej vcera-dnes-teraz v myslienkach prihovaras staci privriet oci predstavit si ju a mozes rozpravat.....ja casto trpim samomluvou
Túžila som vyhrať jednotkové dostihy a dostať sa na Veľkú Pardubickú.A miesto toho mám úžasnú dcéru,neľutujem.
many - tak ako je to s tými nohami? máš krivé? (pozri môj príspevok v tomto blogu vyššie)
Ále nie moja.To majú iba malý, starý a škaredý dostiháci.Ja mám rovné krásne vyšportované nohy.
Ale vážne.Mám rovné nohy.Ale nie je to povera.Je pravda, že môže nastať degenerácia nôh,ale snáď iba v prípade, ak dieťa jazdí od mala.Keďže sa vyvýja a musí sa držať kolenami sedla,je možné pokryvenie.
Ja jazdím od 14 takže mňa to nepostihlo.
Manny, ďakujem za odpoveď - čas keď ja som mala o tento šport záujem, bol tiež približne v takom veku - no ale čo už - aspoň, že niekto iný bol v tomto šťastnejší ako ja, tak trochu ti závidím - ale len v tom najlepšom
No este ma napadlo ze som na tejto stranke videla uzasny vtip, ktory sa hodi to tejto diskusie, my ze nieco nestihame? tak si precitajte toto a aspon trocha sa zasmejete:Z dennika pracujucej zeny:
zobudila som sa, rychlo som sa umyla, podojila som kravu, zakurila, dala
zrat sliepkam a kralikom, vyviedla kozy a kravu na pasu,
zobudila deti, urobila ranajky, skontrolovala veci
do skoly, odviezla deti do skoly,
naklepala kosu, nakosila travu, isla do prace, pohadala sa s
podriadenym, vyhodila podriadeneho, zarabala
peniazky, zarobila peniazky, prisla domov, narubala drevo, pripravila
jedlo, zbehla po deti, nakrmila ich,
spravila danove priznanie, isla na pole a okopavala zeleninu az do tmy,
stihla este zajst ku kozmeticke,
objednala novy balzam, vratila sa domov, isla po kravu a kozy,
pripravila veceru, vymenila poistku, nakrmila
deti, vykupala ich, ulozila spat, dala prat, isla na internet, cez
banking poplatila ucty, pozrela si postu,
dala susit pradlo, schmatla zo stola krajec chleba, zahryzla a uz-uz
idem spokojna spat, ked tu mi
zrazu -HROZA! az ma studeny pot oblial - prislo na rozum: muz moj - cely den lezi na gauci
neposexovaný!!
kocky nestiham napisem vecer
Niekedy uvazujem nad tym co som vo svojom zivote urobit mohla a neurobila a naopak.Napriklad som mohla ist na vysoku, ked som bola mlada a nesla som. Alebo som sa mohla naucit lepsie varit ked som este byvala s mamou. A mohla som sa naucit viac cudzich jazykov, venovat sa viac sportu a nebyt neskor ako "mantak" v sporte. Alebo som sa mohla lepsie uplatnit v praci ked som mala prilezitost ale pre svoje pohodlie som ju odmietla. A mohli sme si uz davno vybavit hypoteku keby sme viac setrili a mohli sme uz mat 3 deetiicky keby sme sa viac snazili
No a je toho vela.Co ste vy nestihli alebo z pohodlnosti a lenivosti neurobili?