![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
![]()
Ja mam zas kratkodoby plan- setrim si na saty na Luciinu stuzkovu ![]()
to by som si ja mohla dať ako dlhodobý - dcéra je ôsmačka - to by boli parádne šaty - ale celebrity by mohli ísť niekam...
No, veru - to by si našetrila na parááádne šaty
![]()
Betana, si šikulka
![]()
ale figu, len sme sa s kolegyňou zhodli, že je najvyšší čas si na to nešťastné euro zvyknúť. lebo my si aj ceny medzi sebou hovoríme v korunách a sme si povedali, že už je ten čas na zmenu, hlavne v našej hlave, veď účtujeme bez problémov v eurách a tam nič neprerátavame, tak prečo pri nákupoch...
najhorsi je MM! On mi povie- kupil som si pivko za korunu! Akoze skvela koruna ktora je sice jedna, ale nie koruna, euro...cize korun tridsat....
No nakupuj s nim potom...rifle za dvadsat korun, kniha za sedem korun, kosela za pat korun...jedna basen![]()
Betana, takých nás tu je, čo stále v korunách rátajú...
Ale nakoniec si zvykneme všetci - veď čo nám iné aj zostáva
.
ja takto zaokruhlujem uz dlho. len mam taky divny problem. Pri sumach nad jedenast-dvanast euro uz viem, ze je to vela. ale za nic sa neviem zbavit pocitu, ze vec za tri eura este predsa nie je draha (pritom je to skoro stovka). a tak dam toto za euro, toto za dve, toto za jedno a zrazu ratam, ze dokopy skoro dvadsat - whups! to uz mne by zase pomohlo sustredit sa na SKK. aby som sa brzdila.
No, rátanie nákupu v hlave mám zakorenené už dávno - pradávno, rovnako ako som vždy vedela, koľko mám v peňaženke (kým som sa nestala nepriateľkou hotovosti a zaprisahanou závisláčkou na "plastiku" - ale práve pri tom plastiku je to zrátavanie ešte dôležitejšie).
Ja totiž neverím pokladníčkam resp. tým mašinám, čo skenujú čiarové kódy a musím mať predstavu o tom koľko budem platiť - dnes už aj kvôli tomu, lebo takto ľahko zbadám, že prací prášok, ktorý mal byť v akcii za 1O evri mi naúčtovali v cene aspoň 12 - a to sa hneď bežím "vadiť" na reklamácie - dokonca aj vtedy, keď je rozdiel iba zopár centov. Síce občas na mňa zazerajú, ale svoje si vždy dosiahnem - buď cenu, ktorá je mala byť a nebola, alebo jednoducho vrátim tovar a oni mne peniaze. Robím to dokonca aj vtedy, keď sa ponáhľam
Tak som sa dnes odhodlala sledovať si aj výšku nákupu v eurách, a nepozerať konečne tie slovenské cenovky. Odhodlala som sa na to natvrdo práve pri víkendovom nákupe, kde vždy ako áno, ako nie vyplazím z peňaženky aj 25-30 évry... Nuž, narátala som sa ako debil - dva jogurty po 0,48, to bude zaokrúhlene 0,50-1 ... a tak ďalej, chodila som si po obchode, kládla veci do košíka a zakaždým som si polohlasne povedala 4,50, 6,70... a tak ďalej, okolochodiaci si asi mysleli, čo za šibnutá si to tu šomre... Teda poviem Vám, toho debila, čo vymyslel centy, by som s chuťou aspoň preplieskala. Najväčší problém rátať z hlavy - rožky. Osem rožkov po 0,06 EUR - to je koľko, do prdele? Takto som si pekne preopakovala násobilku, ľutujúc, že nemám pri sebe kalkulačku, ale zasa vláčiť po obchode kalkulačku aj košík, ešte kabelu a peňaženku, ktorú vždy držím v ruke - to by asi nešlo... A tak som sa dorátala k sume 14,60 EUR a vtedy som si hodila stopku a usúdila, že všetko dôležité už v košíku mám - bol plný, brávam si totiž radšej malý košík do ruky, inak by som s chuťou nakupovala a hádzala, dokiaľ by vo vozíku miesto bolo, ja sa poznám. A prišla chvíľa pravdy pri pokladni - predavačka zahlásila 14,45 EUR a ja som zajasala - funguje to, aj keď som mierne zaokrúľovala, dá sa to. Takže sa teraz sústredím na rátanie v eurách. Najvyšší čas si zvyknúť... Prajem všetkým pekný víkend.