Kami, mne pomaha spravit si rano zoznam, co mi treba spravit. Kuchynu spracem kazde rano akosi automaticky, aj posteliem, ale zvysok, ak je toho viac si spisem na papierik a uz len odskrtavam. Ale posledny tyzden sa musim do upratovania akosi nutik, ked viem, ze aj tak sa to tu bude presuvat, bombardovat, upratujem len to, co uz je hotove, zvysok ignorujem. 
To si dobrá, ja zoznamy nemám rada, praktizujem len v krajnom pripade, ked sa neviem vymotat z pracovnych povinnosti.
pozri sa na to z druhej strany - to je multitasking v praxi 
Chlap robí nudne jednu robotu, kým ju nedokončí. my robíme všetko naraz na všetkých miestach. neviem, čo je správne, ale nebudem sa pre to umárať :)
mmch, mna strašne v škole bavil predmet, kde sme robili tzv. sieťové diagramy. Proste postupy, ako všetko naplánovať, aby napríklad pri výrobe lietadla mali všetko čo potrebujú v správnom čase k dispozícii, aby nebolo zbytočné prestoje.
A tak sa často zabavam v duchu tým, že si doma také postupy vymyšľam :) Napríklad čo dať variť skôr? Zemiaky alebo polievku? Dať zavariť vodu dopredu, aby som urýchlila varenie polievky? Naložiť skôr práčku alebo dať skôr variť zemiaky? Vytiahnuť ako prvé ráno maslo, alebo umyť v kúpelni umývadlo?
Veľmi dobre nápady boli v fly lady. Hovorievam si, že by som si to mala zase raz trocu počítať, ale načo? Potom by som už bola úplne ideálna Také chaosenie ako si popísala je aj pre mňa typické. A to ešte nehovorím o kostlivcoch v skrini - t.j. o rozrobených projektoch, ktore určite nikdy nedokončim, lebo stale ma lákajú nejaké iné ..
Však toto, nemôžeme byť úplne ideálne. 
Ono podvedome aspon varenie planujem aby som nemala prestoje a jednotlive fazy na seba sledovali, ale kým zase aj obed začnem variť, tuším skôr ako o 13,15 neobedujeme ...
No a čo? svokrovci obeduju pravidlne o 15. Nasi doma zase o 11. A čo, nič sa nedeje. ked je navarené, tak sa proste ide jesť a hotovo. Komu sa nepáči, dá si krajec chleba
Asi tak pocas prazdnin som sa casto blizila k tej patnastej, 
cez pracovny tyzden k strnastej, akurat pocas vikendu obcas stihnem obed do pol druhej. Ono by bolo vsetko v poriadku, ale moj drahy bol nauceny na obed o dvanastej a ani po 21 rokoch som ho este celkom nepresvedcila, ze u nas take nehrozi. Vobec ma nebavi den co den riesit obedy. uz som nasla aj donaskovu sluzbu, co by dosla cez pracovny tyzden s obedom do nasej dediny, len este okolo toho riesit bezlepkovu stravu ...
no ved mu daj krajec chleba a vyhlás to za predjedlo :) Na chvilu mu to snad vydrzi
Kami a myslis, ze u nas to je ine? Cez prazdniny sme aj o 15 obedovali kolkokrat. Ja cez tyzden stiham obed na tu 12- 13, cez vikend to je horsie, to obedujeme medzi 13- 14.
Viete, čo je na multitaskingu najhoršie? Že podľa najnovších poznatkov sú v multitaskingu lepší muži ako ženy a ženy sa v tomto smere strašne zhoršujú pred menštruáciou Tak to len tak nadviažem na ten blog o PMS, to by sedelo 
Ja sa samu seba pokladám za vrchol chaosu, ventilček kvality a dámu dokonalosti v jednom .
Môj deň dnes:
Ráno som vstala, (bežné hygienické úkony neopisujem, nezdržujme sa) a vyšla na dvor skontrolovať stav zverstva. V počte môj pes 1 kus, moja mačka/kocúr 1 kus, susedova mačka 1 kus, slobodné vtáctvo po stromoch niekoľko kusov. Vzala som prázdne misky - umyť a naložiť hladošom.
Cestou do kuchyne som zistila, že nad dverami je pavučina ako svet 
.
Položila som misky a šla po "špeciálne" upravenú metlu, ktorou kántrim pavučiny v dome. Metla nebola na svojom mieste, ale tam kde mala byť bol prevrhnutý kvetináč s oleandrom. Asi sa kocúr s Aidou hrali na dizajnérov. Vyniesla som zlomený kvet a poloprázdny kvetináč von, že zachránim ešte čo sa dá.
Suseda ma z okna okríkla, či nechcem hrušky, že mi za košík podá. Fajn, urobím hruškový koláč. Vzala som košík s hruškami a podala jej vedro s jablkami - VSO - vzájomný susedský obchod 
.
Odniesla som hrušky do kuchyne.... 
Aby som to skrátila: Je večer, pavučina sa hompáľa nad dverami, oleander je nepresadený, koláč hruškový je zatiaľ na str. 78 múčnikovej kuchárky, ale ja mám umyté okná, vypletý záhon jahôd, navarené na dva dni a nakŕmené spokojné zvery.
Asi takto fungujem.....
Dokončím, čo začnem....ale občas riadnou okľukou a už neviem, či končím alebo začínam
V prvej vete si to krásne zhrnula. 
Aj kopec roboty spravila, však si len určuješ priority podľa toho čo ťa práve osvieti?
Tak nejako....
Niet nad možnosť mať slobodnú voľbu osvietenia
vacsinou co zacnem, aj dokoncim. Nenacinam si vela veci naraz, ale niekedy ma chyti sajba a robiiiim ako motorova mys .
Deti maju urcenesvoje povinnosti, takze vykladanie umyvacky, smeti, upratovanie vsetkych posteli, upratovanie detských izieb a podobne neriesim. Ani nahodou nie som otrok domacnosti a ak nieco nestihnem, nestriela sa u nas z toho. Soboty sme uz daaavno zrusili ako upratovacie dni, vikend je vlastne jediny cas, kedy mozeme byt rodina pokope, tak ho nebudeme prezivat s handrou v ruke .
Fakt ale je, ze mam uz dlhodobo vypomoc v domacnosti, 2x do tyzdna mi pride jedna sikovna zienka upratat - my vtedy nie sme doma. Je to velka vyhoda a pomoc pre celu rodinu.
Eva
Sikovna si
Takto:
1. Ušijem/uštrikujem/urobím blúzku/svetrík/taštičku pomerne rýchlo za pár dní a potom niekedy aj pár mesiacov tie veci "čakajú", kedy sa na nich zjavia gombíky alebo nejaká ozdôbka 
2. Spracujem text/obrázok/nažehľovačku/kalendár často sa podarí ešte pred termínom a potom ledva-ledva stíham termín, lebo mi trvá pár dní, kým zdvihnem zadok, zapnem tlačiareň a dám tam to správne médium
3. Za večer ožehlím horu prádla, naukladám do komínkov, ale potom pár dní stoja na klavíri, kým ich odnesiem do skrine 
4. Riad umyjem, ale furt sa nenaučili tie hrnčeky a taniere samé naskákať do skriniek
Presne tak to vyzerá aj u mňa.
Nedarí A niekedy sa pristihnem, že idem niekam po dome čosi urobiť, hlava plná všetkého možného, zastavím sa a čo som to vlastne chcela spraviť, kam som to pre pána išla Často tiež urobím kopec iných vecí a na pôvodný "plán" si nespomeniem ani za svet.
Však toto, ta naša pamäť a toľlko podnetov všade naokolo, čo všetko by bolo treba spraviť.
Musím, lebo to za mňa nemá kto spraviť a pokiaľ to nedokončím a veci nemajú svoje miesto, tak na to doplatím vždy len ja.
Takže áno, začnem od kraja postupne a dokončím. Nerobím to s láskou, ani s radosťou, ani s adrenalínom, len preto, že musím.
Ale jednu úchylku, predsa len mám, nedokážem spratať požehlené komínky. Proste sa toho nedokážem chytiť, požehliť požehlím a to žehlím aj 3- 4 hodiny, ale keď si predstavím, že to mám dávať ešte aj do skríň - ďalší čas navyše a tie skrine by sa patrilo aj upratať - občas, skrátka to nedokážem. A vlečie sa to so mnou celé manželstvo. Komínky a ja, niečo nezlučiteľné. A deti to tiež nespracú, s výnimkou syna, tak zostáva iba jeden element, ktorý to chápavo sprace za 3 minúty.
Tam sú dva varianty, buď je chápavý alebo sa na to už nemôže pozerať.
Pokiaľ len takú úchylku máš, tak je všetko v poriadku.
Akokedy , väčšinou áno. Jedine čo robím nerada - vybaľovať kufre po návrate z dovolenky, o ne sa musím pár krát potknúť, kým ich vybalím a taktiež sa mi nechce spratávať prádlo po žehlení
Ale to bude tým, že ho mám problém zmestiť do skrine.
Inak som tiež zvyknutá fungovať na multitaskingový režim.
NIE nedarí...
ale pracujem na tom
živelné upratovanie ma občas chytá, vtedy sa mi spolubývajúci vyhýbajú..
Živelné upratovanie znie veľmi dobre
Ja tiez ficim na multitasking najlepsie sa mi upratuje ked je drahy v praci vtedy vyuzivam klud na pracu a upracem vsetko okolo coho prejdem byt je v porovnani s domom maly takze sa to da. Dievcata maju svoje povinnnosti, pri vysavani sa striedaju, aj psov vencia na striedacku
No stáva sa mi presne to čo tebe, kam nakuknem tam robota, ale po chvíľke sa zastavím a poviem si, že najprv dokonč to a pak sa púšťaj do ďalšieho, lebo inak som nespokojná, mám rada dokončené veci. Pravda s varením je to iné, lebo to tak popri tej robote sa snažím. To píšem o víkende hlavne. Niekedy je to ozaj náročné nezabudnúť na vypratú práčku, či sa o 12:00hod spamätám, že aj obed by trebalo začať robiť. Asi je aj podstatné neprehnať to s tým zoznamom v hlave, už som našťastie schopná robotku odložiť na inokedy, napríklad ma na záhrade stále čaká zelenina .
Inak ja ked chytim upratovaci mod tak varim rychlovky, v tomto su moje deti skvele stacia im rezance s tvarohom a to je ozaj super rychlo hotove
A aké ešte iné mody máš?
a to kde chytas? nech tam neleziem...
Eva
joj, veľmi ma táto téma potešila
aspoň som sa presvedčila, že nie som jediná, čo sa tmolí po byte a s hrôzou hľadí na ten binec, čo akokeby tam rástol a rozmnožoval sa sám od seba ako baktérie a ktorá nič nestíha
mňa chytí poriadna upratovacia "šajba" tak raz za dva týždne, inak prežívame v bežnom kolotoči nevyhnutných činností - keď pekne uložím opraté prádlo, tak sa vyžehlí vlastnou váhou, riad v kuchyni je obľúbenou činnosťou MM, kreatívny neporiadok momentálne upratujeme zhrnutím na kôpku, aby sme sa aspoň najedli slušne.
Výhodou je to, že máme malý 1,5 izbový byt, takže som aspoň ušetrená behania ale zase všetko čo treba urobiť, mám stále na očiach
koniec koncov - nemôžem a ani nechcem byť 100% žienka domáca, skôr tak v norme. Veď to zvládame aj tak, nie?
Jasné úplne s prehľadom, len by sme všetci potrebovali klapky na oči abo ružové okuliare, aspoň tým, ktorým tento stav nevyhovuje.
tie okuliare nemusia byť ani ružové
ja nosím dioptrické brýle už 29 rokov a keď sú poriadne zacápané (čiže čistiaca mánia ich nezasiahla), tak poslúžia ako klapky na oči
Mám pocit, že mne absolútne nie. Už som spomínala, že si pripadám ako dieťa s poruchou pozornosti, len viac spomalené ako hyperaktívne. Dnešný deň bol priam ukážkový. Minulý víkend sme svadbovali, tak sa akosi nakopilo viac chaosu, tuším všade.
Ráno som vstala výnimočne pred ôsmou, však toho bolo treba veľa spraviť a začala som sa statočne motať. Najprv som si poznášala do kúpelne prádlo, potom som sa išla napiť do kuchyne, voľačo zjesť. Cestou som naďabila na nevyloženú cestovnú tašku, ta som ju vyložila, však bolo načase po týždni. V kuchyni som sa konečne napila, zjedla banán a začala trochu redukovať neporiadok v kuchyni. Na to som si spomenula, však som práčku chcela naložiť. Ok to som zvládla. Cestou späť do kuchyne som vošla do zádveria a začala upratovať tam. Vynášajúc voľačo hore som kus popratala v dcérinej izbe, znova som sa vrátila na chodbu, aby sa nepovedalo, znova som niečo odložila. Do kuchyne som tiež nakukla, však by sa zišli aj raňajky, ta som znova niečo spratala. Na to som začala upratovať chaos na stole v obývačke. Medzitým doprala práčka, zistila som, že nemám kde vešať. Ta som sa presunula hore upratovať chaos na sušiaku ....
Však to vôbec nie je zaujímavé. Pointa stôl ostal nie celkom doprataný, sušiak tiež nie, v kuchyni som poobede, len umývačku naložila, čo sa nevošlo na mňa ešte čaká. Chvalabohu, že som obed dokončila aj koláč. Medzitým som kus upratala na svojom stole, tuším, umyla jeden záchod a stihla nakuknúť aj na dianie na stránkch.
Však stále hovorím, nech žije systém Huráá.
Dievčatá, ako sa vám darí dokončovať načatú prácu. Máte v upratovaní lepší systém ako ja? U mňa je ten problém, že ja podobne ako upratujem aj pracujem. Skáčem z jeden činnosti na ďalšiu ...
Ale snaha sa mi uprieť nedá, 
aj keď výsledok tomu väčšinou nezopovedá.