Robím to bežne bez toho, aby som sa zamýšľala či som, alebo nie som naivná. Jednoducho keď cítim, že tomu človeku chcem niečo dať, či už peniaze, či niečo z nákupu keď je to pri hypermakete tak to urobím. Načo sa nad tým zamýšľať?
Neraz som zazrela ako sa v mojom okolí ľudia uškŕňali keď videli, že to robím. Tak preto.
Keď chceš niekomu pomôcť, môže Ti byť jedno, či sa niekto uškŕňa, nie 
?
NM, to nie je naivita. To je ten zvláštny tlak na duši, že niekto trpí nedostatkom či biedou.Že sa ocitol v takej situácii, v ktorej by sme sa MY ocitnúť nechceli. Zatiaľ som si na tento jav nezvykla. Pokladám to za druhú stranu mince našej spoločnosti.
Ten tlak v duši potláčam otvorenou rukou. Presne tak, ako Ty. Ďakujem, že je nás viac. 
Prene tak ten tlak na duši..... som rada, že je nás viac
Jasne, casto. Predajcovia tohoto casopisu ukazuju, ze su ochotni nieco robit minimalne pre seba a to mi imponuje. Aj ked tu v ba som sa castokrat stretla uz aj s falosnymi predajcami, ktori mali v ruke kadejake casopisy typu plus 7 a podobne. Notabene mali len pohodene navrchu a nemali preukaz.
Nechápem, na základe čoho si si položila otázku, že by si mohla byť naivná?
Peniaze im dávam za časopis, vždy im prihodím niečo naviac, je to môj spôsob ocenenia ich snahy slušne pracovať.
Nechápem, na základe čoho si si položila otázku, že by si mohla byť naivná?
No na základe toho, že sa mi viac ľudí vysmievalo, že to aj tak len prepijú. A tým vlastne len podporujem alkoholizmus. Ale ja stále verím, že to tak nie je. Aspoň dúfam.
Nikdy nevidíš do duše človeka, nedokážeš ho odhadnúť na základe niekoľkosekundového stretnutia. Aj keby to hneď použil na alkohol, nepoznáš jeho príbeh, a preto netušíš, čo ho viedlo k jeho konaniu a preto nikto nie je oprávnený súdiť. Toľko k Tvojmu okoliu.
A ja to vnímam tak, že ak aspoň jednému zo všetkých predajcov pomôžem kúpou časopisu odraziť sa od dna, tak to malo zmysel. Takže priestor na naivitu nevidím.
Plne ta chapem, aj mna tak niektori znami oznacili, ked videli moje pociny, napriek tomu ako uviedla margesimpson, je to forma, ktora je mi najblizsia. Ten clovek, nesedi na chodniku a nezobre, ale musi pre to aj sam cosi urobit- byt triezvy, ist pre casaky a potom sa s nimi postavit na chodnik, co tiez nie je lahke. Nemam svojho vyvoleneho, ale na striedacku. Niekedy som dala aj cloveku a okoloiduci ma oslovili, ze ved to prechlasce. Nuz je to jeho vec. Ci si kupi chlieb, alebo vino. Neberiem to ako zradu, ja som sa rozhodla mu pomoct a je to jeho rozhodnutie- ci mu pomoze chlieb, alebo flasa vina v zime. Vacsinou si casopis beriem, casto su tam zaujimave veci a co to prihodim.Jasne, ze vacsinou ti co by mohli- nedaju. .. Nemaju cas, dostatok empatie, dostatok zaujmu... Ale nezovseobecnujme.Snad nas bude cim dalej viac, aj ked aj tych na chodniku pribuda.
Aj ja. som mala toho svojho..stále čistučko odetý...učesaný.Keď som tomuto mladému človeku po prvý krát dala peniažky a nevzala časopis, ostal prekvapený...neskôr mi pri nákupe stále pomohol..či už odopnutím vozíčka alebo odnesením nákupnej tašky..Tak som sa aj dozvedela jeho životný príbeh...na Vianoce, som dala tomu mladému mužovi stravné lístky...to,že si nakúpil potraviny a drogériu, mi povedali dievčatá z obchodu. Videli totiž,že som niečo strčila chlapcovi do rúk...Vraj, som mu spravila Vianoce .Teraz už často v tom obchode nenakupujem..nebývam už tam.
Teraz tam predáva časopis žena z Krízového centra..ak som v Košiciach a stretnem túto mladú ženu,samozrejme,že aj tej dám ...strčím drobné do rúk...Viem, nieje to veľa 1.50...ale dám. 
Notabene si kupujem pomerne pravidelne, vnimam to ako uzitocnu vec, uzitocny obchod. Predajca predava, ja kupujem. Vezmem si casopis, zaplatim, zvyknem zaplatit viac, ako je stanovena suma, ale to je moje rozhodnutie. Ocenujem to, ze predajca pracuje. Zaraba si slusnou formou. Nezobre. Takze ho podporim.
Ci ma pomoct ten, kto ma viac? To je osobny postoj, osobne rozhodnute. Nie je povinnostou pomahat, je to dobra vola. Ak chcem pomoct, dam peniaze. Dotycny sa sam rozhodne, ci ich pouzije na potraviny, alebo na nieco ine. Je to dospely, zvycajne svjpravny clovek, nemusim zanho rozhodovat, ci bude dnes jest fazulu alebo nieco ine. ak peniaze prepije, nuz, nesuhlasim, ale nezmenim.
Eva
Som koordinátorkou predaja v našom meste. Poviem vám, väčšina tých ľudí má príjem 62,50 € a polovicu dajú na ubytovanie v útulku. Takže im ostáva caa 1,- € na deň. Sú nezamestnateľní, lebo ich vzdelanie je prakticky žiadne. Kto by ich zamestnal?
mas obrovsky obdiv odo mna 
V meste,kde som pracovala som si často kupovala spomínaný časopis,ale aj noviny,ktorý píše o obyvateľoch istého kempu pri Martine.Títo ľudia majú veľa spoločné -dostali sa do zlej situácie,ale je mi sympatické,že robia niečo preto,aby sa to zlepšilo.Takže keď som si spomínané časopisy kúpila,prečítala som si ich zo záujmom o A po Z.Zostala som na materskej,na nákupy chodím do "teska",asi po dvoch rokoch som opäť stretla predajcu notabene.Išla som s dcérou,oslovil ma,ja som sa potešila,že si po dlhom čase znova prečítam tento časopis,zaplatila som, ale predajca ho nepustil z ruky a z otázkou "pani môžem si ho predať ešte raz?"sa na mňa pozrel.Priznám sa, zaskočil ma,samozrejme nechala som mu ho,ale nemohla som sa zbaviť pocitu,že ma trošičku podviedol.
2bibi3,
ale toto je v rozpore s ich kodexom. Toto nesmie robit. A ty si na to nemusela pristupit.
Eva
Tiež si NotaBene kupujem a keď mám, nechám drobné navyše. Vážim si tých ľudí, lebo dostať sa zo samého dna, prestať zo závislosťami (nie len alkohol, ale napr. aj hranie na automatoch) a začať pracovať, je ťažké. Aj deťom som vysvetlila, že predaj časopisu je práca ako každá iná a treba si ju vážiť.
So žobrajúcimi je to iné. Stretla som sa s takými, ktorým bolo zaťažko odparkovať nákupný vozík, aby tak získali minci, čo v ňom bola :( Hlavne keď idem na nákup v noci do nonstop hypermarketu, tak sa niekedy až bojím, čo za "lúza" sa v okolí pohyybuje a vtedy zásadne nenosím so sebou hotovosť. Cez deň je to iné, ale radšej kúpim niečo na zjedenie ako dávať peniaze.
aj ja asi takto..ako iwa :) ale so zobrajucimi mam problem...uz sa mi parkrat stalo, ze som mu dala peniaze a potom som ho videla fajcit alebo ist s flastickou v ruke :((( tym radsej kupim rozok alebo tak.
a este zacinam mat problem s ludmi stojacimi pred obchodom a pytajucich odomna peniaze na rozne zbierky, ked vchadzam, vychadzam. Ten kto chce da aj sam..podla mna.a hlavne, ked som chodila s kocikom a v meste ma zastavili aj 3-4 a pytali peniaze ...nehnevajte sa, ale z tej rodicovskej sme radi, ze sme radi...mamicky s detmi by nemali podla mna zastavovat...
evkabevka,
kazda mamicka sa moze sama rozhodnut, ci prispeje alebo nie. Nemyslim, ze ti, co zbieraju na rozne zbierky, by mali riesit, od koho pytat a od koho nie. Ak chcem, prispejem. Ak nechcem, neprispejem a svoje rozhodnutie nemusim nikomu vysvetlovat. Ja s tym nemam problem. Poviem nie.
Zobrakom nedavam peniaze. Podporim napr. poulicneho muzikanta, lebo nieco robi pre to, aby si zarobil. Kupujem NB, lebo to povazujem za pracu, ako som uz pisala vyssie. Ale koser - nie tak, ze by som mu casopis nechala.
Ak som niekedy niekomu dala peniaze, tak neriesim, co si za ne kupi. Ak uprednostni cigarety a alkohol, je to jeho rozhodnutie. Nemyslim, ze mam ja rozhodovat o tom, ci si kupi rozok alebo nie. Ak je pre mna podstatne, na co sa moje peniaze pouziju, tak podporim nejaky konkretny ucel, kde viem, ako sa s mojim darom nalozi.
Eva
Kupujem si Nota bene, pre mna je to obchod, dostanem tovar, dam peniaze. Nedavam im gastrace ani im nenechavam casopis, aby si ho predali este raz. Davam im "tringelt", maju moje sympatie za to, ze so svojou situaciou chcu nieco robit.
Minule som sa pristavila pri jednom predajcovi, pretoze iba tak postaval, nesmelo... Vravim mu- skuste troska zivsie, usmievajte sa aha takto A predali sme spolu par vytlackov
Normalne mi zmenil den...no odvtedy sa aj on skeri ako orechy, hlavne ked ma vidi
"Kupujem si Nota bene, pre mna je to obchod, dostanem tovar, dam peniaze. Nedavam im gastrace ani im nenechavam casopis, aby si ho predali este raz. Davam im "tringelt", maju moje sympatie za to, ze so svojou situaciou chcu nieco robit."
lydusha, suhlas, tak nejak to vidim aj ja.
Eva
presne, obchod ako kazdy iny, a tiez dam tringelt. Tak ako casnikovi v restike ked som spokojna Ale casopis si beriem vzdy. Koniec-koncov je zaujimavy.
Lydusha ty si číslo! 
nielenže si tomu človeku dala rybu, ale si ho aj naučila ryby chytať, krásne, dva v jednom
Si úžasný človek
Kupujte časopis len od predajcov, ktorí majú riadne na viditeľnom mieste pripevnený preukaz predajcu. Oni sa totižto žobráci naučili, že ľudia radšej kúpia časopis, ako len tak niekomu hodia drobné. Tak si zoženú jeden časopis a potom ho "predávajú" celý mesiac. Veľmi ma mrzí, že takto kazia dobré meno registrovaným predajcom. Tento mesiac vyšla aj nová kniha. Ešte som ju nevidela, keďže som PN, ale je vraj dobrá. Suseda už číta 
Mám možnosť ju mať zadarmo, ale aj tak si ju kúpim od našej Katky 
Mne neraz moja známa povie,že či mi nešibe.Jednoducho sa čuduje ked vidí že kúpim notabene,alebo hodím nejaké mince klačiacemu dedkovi.Vždy to odkomentuje že mám málo a rozdávam.No nemôžem inak.Mna pár mincí z biedy nevytrhne a chudákovi pomôžu aspon na nejaké pečivo,alebo polievočku.Jediné čo neznášam sú zbierky pred marketami.Tí z pokladničkami doslova za ludmi behajú a ja sa cítim trápne.Lenže aj ja mám invalidné dieťa so zvýšenými nákladmi.Vysvetlovať sa mi nechce.A ked vlečiem obrovský nákup ked sme velká rodina,poniektorý na mna hladia ako na skúpu zbohatlíčku. 
Tie "pokladničkové" zbierky ani ja nemusím. Ignorujem ich a aj keď ma priamo oslovia, nehodím tam nič.
Notabene je vynikajúci časopis a oplatí sa kúpiť hneď z dvoch dôvodov K tomu, že predávajúci sa snažia svoju neradostnú situáciu riešiť práve jeho predajom, by som ešte pridala informáciu, že oni si ho musia na začiatku kúpiť a určite to pre nich nie je nizka položka. Takže ďalšie plus pre nich.
So zbierkami na ulici mám jednu nepriamu negatívnu skúsenosť. Dcéra raz bola oslovená nejakým pánom, či by nechcela byť triedna koordinátorka zbierky; išlo o to, že by dostali nejaké kupóny alebo niečo také, tie by sa ponúkali ľuďom pod zámienkou zbierky na charitu, aby mali pocit, že za svoje peniaze aspoň niečo dostanú. Polovicu zbierky mala poslať tomu podnikateľskému subjektu a polovicu si mohli nechať pre seba a rozdeliť si to. Až vtedy sa mi rozjasnilo, až vtedy mi prišlo rozuzlenie môjho dovtedy len zlého pocitu z týchto zbierok a nechuti prispieť.
Nevravím, že všetky zbierky na ulici sú len takéhoto charakteru. Ale pri týchto zbierkach, aj keby to bola "pravá charita", nikdy neviem o ďalšom osude mojich peňazí (aký rozdiel oproti predaju Notabene!) - takže radšej nie.
P.S. Tie kupóny odkazovali na web, ktorý vôbec neexistuje.
Mna naprikald nezaujima, kto ako nalozi s mojim darom, ja dam, ked chcem dat a neriesim...ci ma uz niekto oklame a peniaze si necha, nuz toto je na nom pecat, nie na mne a ja nie som tu od toho, aby som robila policajta ci dozor ako sa s mojou almuznou naklada...
Ked mam blby pocit ci akykolvek naznak dusevneho odporu, nedam nikomu nic...
Áno Lydush, pocity sú vždy najlepšie vodítko
Kupujem v jednom nemenovanom markete ma pani už aj pozná, a nielen tam. A nedaruješ, kupuješ si časopis. A kto chce dá a nezamýšľa sa, čo si kto s tým urobí, kto nebude chcieť dať, nedá. Určite premýšľam komu dám, ale keď už dám, je mi jedno, čo s tým urobí a ako naloží a aj čo si kto o tom myslí.
Dnes som bola na nákupe v jednom nemenovanom hypermarkete pri odchode som zazrela ženu....dievča držiacu notabene. Najprv som popri nej autom prešla, ale keď som zazrela výraz jej tváre, ja v aute ona vo veku mojej dcéry,zaradila som spiatočku a dala jej stravný lístok. Nespravila som to prvý krát, ale teraz to bolo iné. Spomenula som si, že takto môže skončiť moje dieťa... hrozné. Zvyknem, vlastne u mňa je to tak, že si pozriem aký bezdomovec tam stojí a podľa toho prispôsobím nákup. Matka s dieťaťom tak niečo pre maličké, samotná žena, dám stravný lístok no a mám aj zopár chlapov ktorým zvyknem nakúpiť zemiaky a chlieb plus nejaké konzervy. Som naivná keď si myslím, že keď niekto má o trocha viac tak by mal pomôcť?