reklama

depresia

drea , 22. 10. 2008 - 22:43

reklama

baby,ja mam taku hroznu depresiu a nemam na nu vlastne asi ziadny dovod. som mlada,mam krasneho syna,milujuceho manzela,aj ked ma svoje chyby,ale ked som sama doma,alebo len tak zostanem sama,tak sa citim priserne. chyta ma taka placliva nalada,obcas si aj poplacem, parkrat som sa aj pristihla,ze som len tak sedela a rozmyslala som nad vecami,ktore sa nikdy nestali. a mohli by sa stat. alebo sa stali a ja si ich predstavujem uplne inak. a dnes v noci sa mi dokonca snivalo,ze moj syncek zomrel. bolo to priserne a zobudila som sa na to,ze placem. predtym,kym som nemala maleho,tak sa mi zase snivalo,ze zomrel moj manzel. ja neviem,asi mi zacina sibat. ja nikoho okrem mojho manzela nemam a mam strach,ze ho stratim.
prepacte,lenze ja sa citim hrozne.


reklama


reklama

Kamila, St, 22. 10. 2008 - 22:55

Ja som taketo stavy prezivala na prvej materskej a opakovali sa aj pri dalsich troch. Nezvladala som byt sama doma, aj ked s malym dietatom, bolo to jedno velke sialenstvo a stvrtu matersku zvladam len vdaka tomu ze manzel pracuje z domu, inak by som sa zblaznila. Pri druhom a tretom dietati, ma zachranili kamosky, ktore som si nasla. Takze jedine co mozem poradit, vyber sa s malickym vonku, mozno sa ti podari oslovit inu mamicku, alebo teba si nejaka najde, alebo niekde v susednom vchode.

zuzu19, St, 22. 10. 2008 - 22:59

aj mne sa snivalo vselico este mala nebola na svete a ze sa narodila a mala velku hlavicku a bola velka aj ona no hrozne cosi,a som doma sama stale a tiez myslim na hovadiny a aj si poplacem a to jeaj tym pocasim a vsetkym na mna vsetko zle vplyva

drea, St, 22. 10. 2008 - 23:01

a mas nejaky navod,ako prekonat ten pocit,ze chces plakat ako mala? ja ani na to nemam dovod,len mam strasnu chut sa vyplakat ale ked si aj poplacem,tak mi to pomoze na chvilu a potom ma to chyti zase.

silvika66, St, 22. 10. 2008 - 23:11

Ahoj Drea. ja mam presne taky isty problém.Plačem,plačem.aj teraz som z ničoho nič revalaPlačem ,preto som prišla sa za pc upokojiť.tiež mam syna ktory mi robi neskutočnú radosť,manžela krory ma miluje ale ja neak nedokážem byť štastná.už len čakám kedy dokojím a musím isť psychošovi,lebo mi cvokne. Smútok Z manželom sa niekedy koli tomu pohádame,vždy sa pýta prečo???? Ale ja mu ani neviem povedať prečo.Jednoducho sa cítim byť neštastná.Co robit???

zuzu19, St, 22. 10. 2008 - 23:07

namam ked ma to chyti tiez placem a potom ma to prejde a to su len take blbosti co by som ani nemusela koli nim plakat ale dojde mi nieco luto a potom si zmyslim na vsetko a hukam jak sirena

lusesita, St, 22. 10. 2008 - 23:09

Asi mas aj hormonalne vykyvy,skus okrem vyhladania nejakej kamosky-mamicky brat aj nejake doplnky vyzivy na psychiku,hlavne B.Skus sa poradit s detskou lekarkou alebo s gynekologom.Slnko

drea, St, 22. 10. 2008 - 23:13

a co jej mam povedat?ze mi sibe,ze furt revem ako sibnuta? ked mne je to aj trapne o tom hovorit,lebo ani neviem preco sa to vsetko deje.

motylik, Ut, 28. 10. 2008 - 23:12

a k B-ku magnézium Úsmev

manny, St, 22. 10. 2008 - 23:36

Drea tento problem som mala pred par dnami aj som pisala na NM o radu.Tiez som videla dcerku v bielej truhlicke a davala som jej tam oblubene hracky.Je to strasne a ja ta chapem.Ale myslim si ze je to jesenna depka.Ak to mozem poradit (som trosku do byliniek) tak si kúp v lekarni alebo v bio obchodiku ľubovník-ten sa používa aj do klasickych antidepresiv,Valerianku velmi dobrá na pocuchane nervy a Bazalku-okrem ineho ma antidepresivne ucinky.Vsetko sa da kupit v lekarni aj vo forme kapsul.Mne pomohol velmi odvar z tychto bilin aj s trochou Lipi.Dokonca ak budes mat moznost,ked ta chyti takato depka vlez do sprchy a daj si striedavu sprchu.Chvilu teplu potom od nôh nahor pomaly studenu.Mam este take stavy ale uz je to ovela lepsie,trochu som sa upokojila.Bola som vazne zrela na odbornika.Inak papier na psychologiu mam doma stale poruke.Myslim ze nie je zle pokecat si z odbornikom.Depresie su fakt neprijemne.DRZ SA!

lusesita, St, 22. 10. 2008 - 23:38

Slnko nie si sibnuta,len si velmi precitlivena,ako aj ja i dievcata spominali,ze to mali vzdy pri kazdom dietatku tak som presne bola na tom aj ja ako ty.Hormonalne sa to da casom doporiadku,ale ak sa necitis naozaj dobre,mala by si sa fakt s niekym poradit.poporodna depresia je vazny problem.nemysli na smutne veci teraz na noc,snaz si oddychnut a nejako zamestnat mysel,trebars spomen si na nieco co sa ti v minulosti stalo pekne,na co rada spominas,skratka na take myslienky,kedy ti bolo fajn.neviem,asi si povies,tebe sa to povie,vsak?nebud zo svojim smutkom sama,mas predsa partnera,drzim ti palecky.Slnko

bettty, Št, 23. 10. 2008 - 08:25

Na mňa keď prídu takéto stavy tak sa zavriem do kúpelne a revem, len tak z ničoho nič. Muž to síce nechápe ale mne sa potom uľaví.
A dnes mám o to väčšiu depresiu lebo môj havko doberman je chorý. Včera som mu dala totižto tabletku na odčervenie a dnes len leží a pozerá zo smutnými očkami. Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem

ryka, Ut, 28. 10. 2008 - 20:31

hi, mimo témy, ale pozoruj ho, a ked nebude papat a bude grcať 1-2 dni, tak bež s ním k veterinárovi. presne tak sa to začalo u nás Plačem dufam že len stresujem Hambím sa

oluš, Št, 23. 10. 2008 - 13:31

Milá Drea-ja sa na depresiu liečim a preto viem čo je to za choroba. To čo prežívaš ty-to je len taký slabý "začiatok" skutočného problému.Ale netreba to podceniť-keď ti samota nerobí dobre,musíš z nej von.Nájdi si kamarátku,pokecajte...boli by dobré keby tá kamarátka bola ozaj kamarátka a mohla by si sa jej vykecať, aby si to napetie nedržala v sebe aby ťa niekto vypočul,prípadne poradil.Ak by ti to prerastalo cez hlavu, tak určite vyhľadaj odborníka!!!Poradím ti ako na to!Držím palčeky, hlavu hore!Slnko

drea, Št, 23. 10. 2008 - 14:26

uz som zase sama doma. najst si kamaratku je teraz pre mna dost tazke. ubija ma uplne vsetko. nemam priatelov a viete co je najhorsie? ked idem s mojim synom von,tak ani nemam kam. k mojim rodicom nemozem,lebo maju macku a adko je asi alergik, moja sestra ma len vyuziva a ja uz nemam ziadnych kamaratov. kedysi som mala,kym som sa nevydala,ale teraz uz nemam nikoho. verila som ludom,ale prestala som. ja sa len potrebujem vykecat a tu mozem,lebo tu ma nikto nepozna.

bettty, Št, 23. 10. 2008 - 14:30

No tak ak chceš ísť medzi ľudí, zbaľ sa a 22. a 23.11 sa chystá stretko.Slnko

bettty, Št, 23. 10. 2008 - 14:41

jedna mama tu navrhla stretko naničmám v AVENE no zatiaľ sa len polemizuje toto pôsobisko možno to bude v tatrách 22.-23.11.08 uvidíme čo s toho bude

75.jana, Ut, 28. 10. 2008 - 08:32

ahojte. ja mam tiež krásne 2ročné dievčatko a dobrého muža a mam depky hlavne ráno. inač som bola v depresiach cely rok. muž odišiel pracovne preč na cely rok a ja som ostala v cudzom meste sama s malou. samoška že som sa snažila byť čo najviac s rodinou ale ....cestovali sme 300km k mojim rodičom na dva tyždne a ku svokrovcom na tyžden. dcerka bola aj štasna ale ja som to dosť zle preživala. teraz sa manžel vratil domou už na stalo ale ja naďalej preživam depresie a stres. zobudzam sa hodinu pred jeho odchodom do prace a potom keď odide tak asi dve hodiny mam stiahnuty žaludok a nie som schopna sa dostať z toho. beham po byte ako keby som mala desať deti a pritom len prekladam veci hore dole. vyhľadala som aj odbornu pomoc no zatial som sa strela len raz aj to som tam bola s malou lebo sa to hanbim povedať mužovi. ďalšie stretko mam 6.11. tak som zvedava čo mi povie ale tiež to zo sebou nemôžem vydržať. nadavam na seba lebo fakt nemam ten pocit žeby som mala mat depky alebo stresy. ak možete tak prosim o radu. co mam zo sebou robiť? Plačem

Kamila, Ut, 28. 10. 2008 - 23:03

Jediné čo ti napíšem, čo mne pomáhalo aspoň trošku, ale to je možno aj najväčší problém, prekonať sa a ísť von medzi ľudí, aspoň na nákup, skúšať nájsť kamošku, cez detičky. odborník je určite dobrá voľba a hlavne sa neboj o tom porozprávať s manželom. Môžeš mu smelo dať prečítať tento článok, sama vidíš, že nás je s podobným problémom dosť mamičiek, nemáš sa začo hanbiť, potrebuješ jeho oporu.

75.jana, Št, 30. 10. 2008 - 13:34

ďakujem. snažim sa stale vymyslieť nejaky program na dopoludnie a potom som nervna a roztrasena, lebo ma nic nenapada. ale zistila som že ked pojdeme vonku a potom pridem tak sa citim lepšie. no aj tak mi to pride čudne keď sa takto citim. veď to hadam nie je normalne. ale dufam že to poriešim.Mrkám

yaya, Št, 30. 10. 2008 - 16:56

...drea....väčšinou to začína tak, že si myslíš, že nemôžeš nikomu nič povedať, ani svojej gynekologičke, lebo si podľa teba bude myslieť, že si šibnutá....no, takto to začína, takto začína depresia a keď sa naozaj nikomu nezdôveríš, tak bude aj pokračovať a môže dosiahnuť také rozmery, že už ti vykecanie komukoľvek nepomôže..a môžeš skončiť na psychiatrických liekoch....čo to znamená, že po prvé: gynekologička ti síce tvoje trápenie nevyrieši, ale určite, určite! ťa vypočuje, dá ti potrebný kontakt (napr. na dobrú psycholgičku), poprípadne ti dá nejaké lieky, to znamená, že ak nemáš bábo, alebo nechceš, alebo nekojíš, skrátka keď môžeš, dá ti antikoncepciu, ktorá upravuje okrem pleti aj hormonálnu hladinu...teraz niečo z ostra...takých, ako si ty sedí u gynekologičky denne!!!...kopec žien, nie si ani prvá, ani posledná...a ona denne toto rieši, ak by ťa predsa len odmietla čo i len vypočuť, tak to nie je dobrá ani gynekologička, ani lekárka a ani ako človek a u takej nemáš čo robiť....takže, choď za ňou, a hovor....pokiaľ nehovoríš, nik nemôže vedieť, čo presne ťa trápi...a kamarátka síce niečo poradí, ale!...nie je to odborná pomoc...výsledky sa nemusia dostaviť....ak by som mala tú moc, tak ťa poprosím, povedz to, čo ťa trápi svojej gynekologičke a trebárs začni s tým, že máš problém o tom hovoriť, popros ju, aby ti s tým pomohla...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama