detské lásky

, že šlapacie autíčko...no, ale možno dnes majú nejaké fáro ...keďže ja som sa začala chlapom "venovať" až v dospelosti , tak neviem posúdiť...ale ak by sa ma niekto spýtal, či by som menila môjho terajšieho Milovaného za tých pred ním, tak moja odpoveď by bola NIKDY!!! ja viem, nikdy nehovor...ale je to pravda-ono tu nejde ani tak o majetok, ale o to, ako sa náš Milovaný o nás stará a ako sa ku nám chová...je to proste náš Tatík, ktorého s malým Neskutočne Velmi Milujeme

Nooo, práve minulý týždeň som po 24 rokoch stretla svoju prvú škôlkársku lásku. Má asi tak 120 kg a vlasy nikde. Ja by som ho za svojho drahého iste nemenila . Ale vtedy mal šlapacie autíčko, jeho stará mama letnú kuchynku so strechou čo nám slúžila ako strááášne dlhá šmýkala (kým na to rodičia neprišli) a povalu plnú pokladov a sena .

Ja som mala na ZS takeho frajera..., co chcel byt manekyn...bol ako obrazok...tak trochu zensky do tvari a raz, ked sme sa prechadzali po nasej ulici, meter od seba lebo sme sa hanbili drzat za ruky...isla nam oproti mama...videla nas prvy krat...a povedala: "Co dievky, prechadzate sa?" Chudacik, ostal jak obareny...teraz je uz zenaty, nemanekynuje...tak ja by som mozno toho este chcela

moja, tajna laska,zo zakladnej skoly,spoluziak,tak som bola donho ,,ako to teraz povie moja vnucka,ze ta je donho,,strasne som ho lubila,pracovala som vo foto sluzbe a tam som mala vsetky negatyvy kto sa tam fotil a nasla som jeho neg.boli sme este slobodny,tak som si spravila velku fotku ,do preukazky este v 70 roku bolivelke preukazky na autobus,potom on sa ozenil zobral si nasu spoluziacku taka nepekna ,predne zuby mala zle,ale strasne dobra baba,ja som ju mala rada,on velky fesak neprehanam,tak mi bolo luto,ze preco som to neni ja,ked som ho stretavala ,lebo byvali sme v jednom mestecku,vzdy som sa roztriasla aj ked som uz bol vydata,az po 15 rokoch,to som ja uz bola vydata treti krat,sme sa stretli v nemocnici na chodbe,dali sme sa do reci a vtedy mi povedal ,vies ako si sa mi pacila,no ja som myslela ze ma tresne o zem,kolko som sa natrpela,aj som mu to povedala,usmiali sme sa na seba a povedali to je osud,ochorel zomrel 53rocny,keby som bola urobila kroky k nemu,verim ,ze by som bola s nim....teraz mam velmi dobreho manzela,uz sme spolu 28 rokov...